Dunajská StredaO Dunajskej Strede treba určite vedieť aspoň to, že jej existencia sa prvýkrát spomína v jednom historickom dokumente, pochádzajúcom z roku 1256. Podľa geografického zaradenia bola Dunajská Streda postavená v strede Žitného ostrova. A Žitný ostrov sa nachádza medzi 47° 49’ a 48°11’ stupňami severnej zemepisnej šírky, respektíve 39° 49’ a 35° 49’ východnej zemepisnej dĺžky, klesajúc pritom zo severozápadu smerom na juhovýchod. Ak si zoberieme za základ mapu Karpatskej kotliny, vidíme, že Dunajská Streda vznikla na Malej uhorskej nížine. Malá uhorská nížina totiž presahuje aj na severnú stranu Dunaja. Geografická jednotka teda začína výbežkami pohoria Bakony a na severe siaha až po pohorie Tribeč pri Nitre. Pritom v sebe zahŕňa Žitný ostrov (Csallóköz) a Malý žitný ostrov (Szigetköz), ktoré majú zhodné geologické vlastnosti aj podnebie.A teraz sa pozrime len na Žitný ostrov. Na základe na povrchu zachovaných stôp, sa dá s určitosťou predpokladať, že veľké množstvo vodných tokov, záplavových území, trasovísk a močiarov robili v minulosti toto územie nepriateľským, ťažko priechodným.Pôda pod Dunajskou Stredou, čiže štrková vrstva, ktorá vznikla v geologickom praveku bola neskôr pokrytá nánosmi piesku a humusu Dunaja a jeho prítokov, a tým sa stala vhodným pre usadenie človeka. Ľudské usadlosti vznikali najčastejšie pri riečnych priechodoch alebo na vyvýšených miestach, ktoré im poskytovali nejakú prírodnú ochranu. To, že na mieste dnešnej Dunajskej Stredy tomu tak nebolo, vysvetľuje skutočnosť, že historické jadro usadlosti – aspoň podľa dokumentu - je mladšie, ako značný počet žitno-ostrovských obcí. Žitný ostrov (Csallóköz) je územie, ohraničené hlavným tokom Dunaja a jeho ľavým ramenom. Úzky ostrov, ktorý siaha od Bratislavy po Komárno dostal meno podľa bývalého ramena Dunaja, ktoré žije už len v spomienkach (Csalló). Žitný ostrov sa stal obývateľným len okolo prelomu tisícročia, aspoň vtedy sa začína jeho osídlenie. Pôvodne pozostával zo skupiny väčších – menších ostrovov, vytvorených nánosmi piesku a humusu na štrkových plytčinách. Strednú a dolnú časť Žitného ostrova robilo veľké množstvo vodných tokov a nimi vytvorené trasoviská a močiare nevhodným pre ľudské obrábanie. Z pravekého územia bola bez záplav už v pôvodnom stave len pomerne veľké územie na západnej časti ostrova. Toto územie bolo tvorené zväčša štrkovými nánosmi, oproti tomu, jemnejší piesok, tvoriaci základ úrodnej pôdy, bol odplavovaný do stredných a východných častí. Stredné a dolné bez záplavové suché územia sa skladajú zo silno členitých častí, oveľa menších, ako západná časť.Horné a dolné územia spájal jazykovitý výbežok pôdy, ktorý sa nachádzal zhruba v strede ostrova, na obidvoch stranách s mokrými, močaristými ostrovmi. Vďaka tomuto výbežku vznikla prvá hlavná cesta Žitného ostrova a v jej strednej časti vznikla usadlosť, z ktorej potom vyrástla Dunajská Streda.Na základe zemepisných daností sa dá pochopiť, – a v poslednom čase to potvrdzujú aj jazykovedné výskumy - že pôvodný Žitný ostrov nebol lákavý na usadenie človeka. Ešte aj Slovania, ktorí obľubovali močaristé územia, ho obchádzali, lebo nemal pre nich cenné územia. Ak si zoberieme do úvahy, slovanská populácia – ako to dokazuje aj etymológia názvov usadlostí – sa usadila všade na úpätí hôr, pri hustých bukových lesoch, ktoré ponúkali ochranu. Na nížiny, ktoré boli vystavené útokom kočovných jazdeckých kmeňov sa odvážilo len niekoľko malých skupín Slovanov. Slovenský jazykovedec Smilauer v diele Vodopis starého Slovenska skonštatoval na základe výskumu názvov vodných tokov na starom Slovensku, “ ... zemepisné názvy na Žitnom ostrove nie sú slovanského pôvodu, ale sú maďarského, respektíve tureckého pôvodu ...”, a etymológ na základe tejto skutočnosti prišiel k záveru, že na Žitnom ostrove v čase príchodu Maďarov Slovania nebývali.Názvy vodných tokov, často sa vyskytujúce v stredovekých prameňoch – s výnimkou Dunaja a Váhu, známych aj v staroveku, ktoré samozrejme nevznikli na Žitnom ostrove, ale na oveľa vzdialenejších územiach – sú bez výnimky maďarského pôvodu alebo sú podozrivé z maďarského pôvodu. Takéto názvy vôd a mokrín sú: Csalló, Csiliz, Lápsár, Fetreg, Millér, Erecs, Ásovány atď. Aj názvy obcí Žitného ostrova sú maďarského pôvodu a toto dokazuje etymologický výskum starých názvov usadlostí, použitých v historických dokumentoch od miesta k miestu. Dnešné hlavné mesto Slovenska malo na začiatku X. storočia, presne v roku 907 ešte názov, ktorý znel podozrivo nemecky – Brezalauspurg -, ktoré sa v priebehu rokov ustálilo vo forme Pressburg. Bratislava mala od X. storočia počnúc, vždy aj nemecké meno, a na nemeckom jazykovom území – v Rakúsku, v Nemecku – ju dodnes nazývajú Pressburg. Na Žitnom ostrove prevzali Maďari od Nemcov len názov jednej obce – Pruk. Na Žitnom ostrove od Vrakúne po Kvetoslavov malo počas existencie historického Uhorska dvadsať obcí paralelne popri maďarskom aj nemecký názov. Oproti tomu v strede Žitného ostrova, hlavne v okolí Dunajskej Stredy vznikli obce, ktoré mali historické, etymologicky maďarské názvy, a to chronologicky dokázateľne počas panovania panovníkov z panovníckeho rodu Árpádovcov. Starousadlíkmi Žitného ostrova teda sú Maďari, Nemci sa len prisťahovali. Toto dokazujú aj etymologické, typologické aj chronologické analýzy názvov obcí. Na základe mapovania archeologických nálezov z X. storočia vysvitlo aj to, že najstaršie maďarské usadlosti na Malej uhorskej nížine vznikli vo východnej časti Žitného ostrova. Najčastejší výskyt archeologických nálezov je pri sútoku Dunaja, Žitno-ostrovského Dunaja, Váhu, Nitry a Žitvy a v ich okolí. Okrem tohto centra sa nenašli archeologické stopy z obdobia príchodu Maďarov, kým na okrajových častiach Malej uhorskej nížiny sa všade nachádzajú stopy po Maďaroch. Za príčinu tohto špecifického javu považujú bádatelia prevahu pastierstva. Podľa nich sa trvalé maďarské usadlosti vytvorili v okolí väčších vôd a pri križovatkách dôležitejších ciest. Miesta, kde archeológovia nenašli nálezy, alebo sa ani nezačali vykopávky, považujú za miesta prechodné, ktoré sa používali len v obdobiach letnej pastvy.Náleziská z obdobia príchodu Maďarov sú: Zemianska Olča, pusta Szilas a Komárno. V jednom prameni sa spomínajú nálezy aj z Dolných Holiarov a z Ižopu v blízkosti Veľkého Medera, ale hodnovernosť týchto údajov sa nepodarilo dokázať.Pamätihodnosti mesta :Rímskokatolický kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne gotický kostol zasvätený sv. Jurajovi, bol podľa viacerých prameňov postavený v poslednej tretine 14. stor.Evanjelický kostol bol postavený v r. 1883 v neogotickom štýle. Je to sieňová stavba s polkruhovitým uzáverom, zakrytým polkupolou.Synagóga izraelitov bol dokončený koncom rokov 1860. Jeho západnú stranu členili tri brány, pre ženy boli k dispozícii dve galérie, podlaha bola vyhotovená z mramoru, okná so zakladaním z farebného skla. V roku 1945 dostal kostol bombový zásah. Taký istý osud postihol aj nemesszegský – v roku 1927 počas “veľkého sporu” vybudovaný synagóga - Ádász Jiszráel.Žltý kaštieľ začali stavať na začiatku 18. stor. a stavbu dokončili r. 1770. Pôvodný barokový sloh kaštieľa bol začiatkom 19. stor. upravený v klasicistickom slohu. Je to dvojpodlažná obdĺžnikovitá budova so stredným trojosovým rizalitom, členený pilastrami a zakončený vykrojeným štítom.Slovensko

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Mestá - Okres Dunajská Streda

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Mestá - Okres Dunajská Streda

K dispozícii je filtrovanie podľa následovných parametrov: Kategória, Lokalita, Turistická oblasť, Región
Zoznam objektov
Mestá - obce
Kategória
Lokalita
Región
Turistická oblasť
Pridať podujatie
Pridať prezentáciu
Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Mestá - Okres Dunajská Streda
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia