Mestá - obce - Slovensko - Okres Dunajská Streda

Veľký MederMesto Veľký Meder s 9 000 obyvateľmi sa nachádza v južnom cípe Západného Slovenska na medzinárodnej autodopravnej trase 10 km od hraničného prechodu v Medveďove. Mesto od 70 -tych rokov sa dostáva do povedomia vďaka termálnemu kúpalisku. Chemické zloženie geotermálnej vody podľa skúseností lekárov má priaznivé účinky na liečenie kĺbových ochorení, chrbtice a svalových únav a celkove prispieva k regenerácii organizmu. Vo Veľkom Mederi bol navŕtaný najhorúcejš prameň termálnej vody na území Slovenske republiky s teplotou 92°C . Celý areál je situovaný v lese, ktorý ho obklopuje vo výmere cca 100 ha a poskytuje možnosť na prechádzky na udržiavaných lesných cestičkách. Pre vyznávačov vodných športov ponúka dobré možnosti obľúbené rekreačné miesto obyvateľov mesta a vracajúcich sa turistov, jazero – štrkovisko pri meste so svojou 20 ha vodnou plochou a krásnou priezračnou vodou.

ŠamorínŠamorín má bohatú historickú minulosť už od začiatku 15. storočia, prevdepodobne v roku 1405. Usadlosť sa spomína v písomnostiach v roku 1238. Nachádza sa tu kostol postavený na počesť Panny Márie. Vznikali tu cechy krajčírov, čižmárov, kupcov, mlynárov, kolárov, hrnčiarov, zámočníkov, tkáčov a obchodníkov s dobytkom. Bohatú minulosť má aj vzdelávanie. V roku 1872 tu vznikla štátna meštianska škola. V roku 1929 tu bolo založené Žitnoostrovské múzeum a začiatkom tridsiatych rokov vzniká Šamorínsky spevokol.

Dunajská StredaO Dunajskej Strede treba určite vedieť aspoň to, že jej existencia sa prvýkrát spomína v jednom historickom dokumente, pochádzajúcom z roku 1256. Podľa geografického zaradenia bola Dunajská Streda postavená v strede Žitného ostrova. A Žitný ostrov sa nachádza medzi 47° 49’ a 48°11’ stupňami severnej zemepisnej šírky, respektíve 39° 49’ a 35° 49’ východnej zemepisnej dĺžky, klesajúc pritom zo severozápadu smerom na juhovýchod. Ak si zoberieme za základ mapu Karpatskej kotliny, vidíme, že Dunajská Streda vznikla na Malej uhorskej nížine. Malá uhorská nížina totiž presahuje aj na severnú stranu Dunaja. Geografická jednotka teda začína výbežkami pohoria Bakony a na severe siaha až po pohorie Tribeč pri Nitre. Pritom v sebe zahŕňa Žitný ostrov (Csallóköz) a Malý žitný ostrov (Szigetköz), ktoré majú zhodné geologické vlastnosti aj podnebie.A teraz sa pozrime len na Žitný ostrov. Na základe na povrchu zachovaných stôp, sa dá s určitosťou predpokladať, že veľké množstvo vodných tokov, záplavových území, trasovísk a močiarov robili v minulosti toto územie nepriateľským, ťažko priechodným.Pôda pod Dunajskou Stredou, čiže štrková vrstva, ktorá vznikla v geologickom praveku bola neskôr pokrytá nánosmi piesku a humusu Dunaja a jeho prítokov, a tým sa stala vhodným pre usadenie človeka. Ľudské usadlosti vznikali najčastejšie pri riečnych priechodoch alebo na vyvýšených miestach, ktoré im poskytovali nejakú prírodnú ochranu. To, že na mieste dnešnej Dunajskej Stredy tomu tak nebolo, vysvetľuje skutočnosť, že historické jadro usadlosti – aspoň podľa dokumentu - je mladšie, ako značný počet žitno-ostrovských obcí. Žitný ostrov (Csallóköz) je územie, ohraničené hlavným tokom Dunaja a jeho ľavým ramenom. Úzky ostrov, ktorý siaha od Bratislavy po Komárno dostal meno podľa bývalého ramena Dunaja, ktoré žije už len v spomienkach (Csalló). Žitný ostrov sa stal obývateľným len okolo prelomu tisícročia, aspoň vtedy sa začína jeho osídlenie. Pôvodne pozostával zo skupiny väčších – menších ostrovov, vytvorených nánosmi piesku a humusu na štrkových plytčinách. Strednú a dolnú časť Žitného ostrova robilo veľké množstvo vodných tokov a nimi vytvorené trasoviská a močiare nevhodným pre ľudské obrábanie. Z pravekého územia bola bez záplav už v pôvodnom stave len pomerne veľké územie na západnej časti ostrova. Toto územie bolo tvorené zväčša štrkovými nánosmi, oproti tomu, jemnejší piesok, tvoriaci základ úrodnej pôdy, bol odplavovaný do stredných a východných častí. Stredné a dolné bez záplavové suché územia sa skladajú zo silno členitých častí, oveľa menších, ako západná časť.Horné a dolné územia spájal jazykovitý výbežok pôdy, ktorý sa nachádzal zhruba v strede ostrova, na obidvoch stranách s mokrými, močaristými ostrovmi. Vďaka tomuto výbežku vznikla prvá hlavná cesta Žitného ostrova a v jej strednej časti vznikla usadlosť, z ktorej potom vyrástla Dunajská Streda.Na základe zemepisných daností sa dá pochopiť, – a v poslednom čase to potvrdzujú aj jazykovedné výskumy - že pôvodný Žitný ostrov nebol lákavý na usadenie človeka. Ešte aj Slovania, ktorí obľubovali močaristé územia, ho obchádzali, lebo nemal pre nich cenné územia. Ak si zoberieme do úvahy, slovanská populácia – ako to dokazuje aj etymológia názvov usadlostí – sa usadila všade na úpätí hôr, pri hustých bukových lesoch, ktoré ponúkali ochranu. Na nížiny, ktoré boli vystavené útokom kočovných jazdeckých kmeňov sa odvážilo len niekoľko malých skupín Slovanov. Slovenský jazykovedec Smilauer v diele Vodopis starého Slovenska skonštatoval na základe výskumu názvov vodných tokov na starom Slovensku, “ ... zemepisné názvy na Žitnom ostrove nie sú slovanského pôvodu, ale sú maďarského, respektíve tureckého pôvodu ...”, a etymológ na základe tejto skutočnosti prišiel k záveru, že na Žitnom ostrove v čase príchodu Maďarov Slovania nebývali.Názvy vodných tokov, často sa vyskytujúce v stredovekých prameňoch – s výnimkou Dunaja a Váhu, známych aj v staroveku, ktoré samozrejme nevznikli na Žitnom ostrove, ale na oveľa vzdialenejších územiach – sú bez výnimky maďarského pôvodu alebo sú podozrivé z maďarského pôvodu. Takéto názvy vôd a mokrín sú: Csalló, Csiliz, Lápsár, Fetreg, Millér, Erecs, Ásovány atď. Aj názvy obcí Žitného ostrova sú maďarského pôvodu a toto dokazuje etymologický výskum starých názvov usadlostí, použitých v historických dokumentoch od miesta k miestu. Dnešné hlavné mesto Slovenska malo na začiatku X. storočia, presne v roku 907 ešte názov, ktorý znel podozrivo nemecky – Brezalauspurg -, ktoré sa v priebehu rokov ustálilo vo forme Pressburg. Bratislava mala od X. storočia počnúc, vždy aj nemecké meno, a na nemeckom jazykovom území – v Rakúsku, v Nemecku – ju dodnes nazývajú Pressburg. Na Žitnom ostrove prevzali Maďari od Nemcov len názov jednej obce – Pruk. Na Žitnom ostrove od Vrakúne po Kvetoslavov malo počas existencie historického Uhorska dvadsať obcí paralelne popri maďarskom aj nemecký názov. Oproti tomu v strede Žitného ostrova, hlavne v okolí Dunajskej Stredy vznikli obce, ktoré mali historické, etymologicky maďarské názvy, a to chronologicky dokázateľne počas panovania panovníkov z panovníckeho rodu Árpádovcov. Starousadlíkmi Žitného ostrova teda sú Maďari, Nemci sa len prisťahovali. Toto dokazujú aj etymologické, typologické aj chronologické analýzy názvov obcí. Na základe mapovania archeologických nálezov z X. storočia vysvitlo aj to, že najstaršie maďarské usadlosti na Malej uhorskej nížine vznikli vo východnej časti Žitného ostrova. Najčastejší výskyt archeologických nálezov je pri sútoku Dunaja, Žitno-ostrovského Dunaja, Váhu, Nitry a Žitvy a v ich okolí. Okrem tohto centra sa nenašli archeologické stopy z obdobia príchodu Maďarov, kým na okrajových častiach Malej uhorskej nížiny sa všade nachádzajú stopy po Maďaroch. Za príčinu tohto špecifického javu považujú bádatelia prevahu pastierstva. Podľa nich sa trvalé maďarské usadlosti vytvorili v okolí väčších vôd a pri križovatkách dôležitejších ciest. Miesta, kde archeológovia nenašli nálezy, alebo sa ani nezačali vykopávky, považujú za miesta prechodné, ktoré sa používali len v obdobiach letnej pastvy.Náleziská z obdobia príchodu Maďarov sú: Zemianska Olča, pusta Szilas a Komárno. V jednom prameni sa spomínajú nálezy aj z Dolných Holiarov a z Ižopu v blízkosti Veľkého Medera, ale hodnovernosť týchto údajov sa nepodarilo dokázať.Pamätihodnosti mesta :Rímskokatolický kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne gotický kostol zasvätený sv. Jurajovi, bol podľa viacerých prameňov postavený v poslednej tretine 14. stor.Evanjelický kostol bol postavený v r. 1883 v neogotickom štýle. Je to sieňová stavba s polkruhovitým uzáverom, zakrytým polkupolou.Synagóga izraelitov bol dokončený koncom rokov 1860. Jeho západnú stranu členili tri brány, pre ženy boli k dispozícii dve galérie, podlaha bola vyhotovená z mramoru, okná so zakladaním z farebného skla. V roku 1945 dostal kostol bombový zásah. Taký istý osud postihol aj nemesszegský – v roku 1927 počas “veľkého sporu” vybudovaný synagóga - Ádász Jiszráel.Žltý kaštieľ začali stavať na začiatku 18. stor. a stavbu dokončili r. 1770. Pôvodný barokový sloh kaštieľa bol začiatkom 19. stor. upravený v klasicistickom slohu. Je to dvojpodlažná obdĺžnikovitá budova so stredným trojosovým rizalitom, členený pilastrami a zakončený vykrojeným štítom.

Dolný ŠtálObec Dolný Štál sa nachádza na juhozápade Slovenska, v srdci Žitného ostrova, 10 km od okresného mesta Dunajská Streda, pri dôležitom dopravnom ťahu, na ceste č. 63 (E 575), ktorá vedie z Bratislavy do Komárna. Obec má približne 2000 obyvateľov, jej rozloha je cca 2950 ha a leží vo výške 112 m n. m. Vznikla v roku 1940 spojením obcí Dolný Štál, Horný Štál a Tőnye. Odlesnený, rovinatý chotár pokrývajú vrstvy štrku a piesku z levantského obdobia, na ktorých sú riečne usadeniny Dunaja. V chotári sa sem - tam ešte vyskytujú močiare. Obec Dolný Štál prešla dlhým a zložitým vývojom. Toto územie tradične nazývali aj „Zlatou záhradou", pratradície sa zmieňujú o prvých Avarských osídlencoch, Pečenehoch a Kúnoch. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1113. Písomnosť „ In villa Staul..." poukazuje na rozdelenie kraja, ktoré nariadil kráľ Štefan a podľa tejto písomnosti si vyčlenil 2/3 územia obce Staul pre vlastné potreby a 1/3 ponechal pôvodným majiteľom, v našom prípade županovi menom Kozma. Názov Dolného Štálu bol v rokoch 1254-55 Staul, v roku 1260 Alistál, v roku 1347 Staul - Inferior (Dolný Staul), v roku 1786 Allischtal, od roku 1796 Alistál, od roku 1927 Dolný Štál, od roku 1948 Hroboňovo, po maďarsky Alistál, po nemecky Ischtal. V roku 1940 boli k Dolnému Štálu pripojené susedné obce Horný Štál a Tőnye. Viacerý si myslia, že obec dostala názov Alistál preto, lebo kedysi sa tu mohli nachádzať kráľovské maštale (maštaľ po maďarsky znamená istálló - poznámka prekladateľky). Faktom je, že v jednom dokumente z roku 1268 je takýmto spôsobom spomenutý „Szakálos" (Sokolec), keďže sa tam nachádzalo kráľovské stádo koní a tam bývali aj dozorcovia maštalí. K Dolnému Štálu patrili aj pusty Bélle, Hidvég, Karáb a Petény. Pusta Bélle sa vyskytuje v dokumentoch, pochádzajúcich z roku 1296 pod názvom Billge. Kostol pôvodne pochádza z 15. storočia, ale základy, pochádzajúce z obdobia Svätého Štefana sú pravdepodobne pod kostolom. Názov Horného Štálu bol v roku 1291 Faliztar, v roku 1463 Felystal, v roku 1553 Felistál, v roku 1927 Horný Štál, po nemecky Fel Ischtal. Korabinszky píše o tejto obci v roku 1786 nasledovne: „ Fellschtal sa nachádza na 2 míle od Šamorína na 1 ¼ míle od Dunajskej Stredy juhovýchodne, oproti Allischtalu na Žitnom Ostrove, ide o rodisko bývalého péčskeho a vácskeho biskupa Pál Dáwida." O obci píšu v roku 1291 pod názvom Feliztar, ako o statku župana Kozmu Bazinského. O rok neskôr sa spomenie pod názvom Fariztar, keď syn župana Pála Bazinského, István, ju daruje Lászlóovi. Obyvatelia obce získali šľachtické privilégiá. Obec pripojili v roku 1938 k Maďarskej republike. O obci Tőnye existuje zmienka z roku 1261 pod názvom Thon a Thungs, v rokoch 1245-55 pod názvom Tuuna, v roku 1381 pod názvom Teu a Tinye, dokument z Gabčíkovského archívu nazýva obec Tonye, v roku 1927 má obec názov Tône. Vývoj osady medzi Dolným Štálom a Horným Štálom sa úzko spája s vývojom týchto dvoch susedných obcí. Táto obec patrila v roku 1553 do vlastníctva klariských rehoľníčok z „Nyúlsziget-u" (Zajačí ostrov), v roku 1647 sa stala vlastníkom bratislavských klariských rehoľníčok. V roku 1787 patrila do vlastníctva Komory Kráľovskej Pokladne, neskôr do vlastníctva rodiny Amadéovcov, potom rodiny Batthányovcov. Na prelome storočia tu vlastnila väčší statok manželka Bélu Pálfyho - barónka Blanka Batthány. K obci patrila aj Tőnyeg pusta a majer Papsziget. Väčšina obyvateľstva sa zaoberá poľnohospodárstvom a predajom vypestovaných produktov. Charakteristickým povolaním bolo košikárstvo, pár košikárov vykonávalo remeslo ešte aj na začiatku 20. storočia. Pamiatky a pozoruhodnosti 1. Rímskokatolícky kostol sv. Martina, vysvätený biskupovi Svätému Mártonovi bol pôvodne postavený v gotickom slohu v 15. storočí. Klasicistický oltár s ústredným obrazom biskupa Svätého Mártona pochádza z konca 18. storočia. Kostol patrí medzi chránené pamätihodnosti. 2. Socha Alistáli Márie - inak nazývaná aj ako Alistáli Madona, je najvýznačnejším kusom zbierky sôch Kresťanského Múzea v Ostrihome. 3. Kalvínsky kostol bol vysvätený v prvú adventnú nedeľu 3. decembra 1786, potom ako sa neúprosné roky skončili Tolerančným patentom Jozefa II. a dolnoštálska cirkev bola znovu založená. 4. Vo vlastivednom dome z r. 1848 s trstinovou strechou je možnosť nazrieť do minulosti tunajších obyvateľov, ktorú pripomína dobový nábytok, domáce a poľnohospodárske náradia a náčinia a rôzne kópie starých písomností. Domček patril pôvodne Júliusovi Némethovi, obyvateľovi Dolného Štálu. 5. Prícestný kamenný kríž stojí pri ceste, vedúcej do Padáňu, nachádza sa v pomerne dobrom stave. 6. Pomník obetiam I. a II. svetovej vojny sa nachádza na námestí za kostolom. 7. Kríž v kostolnej záhrade bez uvedenia dátumu. 8. Pamätná tabuľa padlých v II. svetovej vojne je umiestnená na čelnej strane domu smútku dolnoštálskeho cintorína. 9. Kamenný kríž v cintoríne z roku 1904. 10. Na križovatke hlavnej cesty a cesty, vedúcej do obce je umiestnená prícestná niková socha s obrazom. 11. Na malom námestí pred požiarnou zbrojnicou sa nachádza pomník pripomínajúci založenie obce. Roku 1992 ho nechala postaviť samospráva obce ako pamiatku na založenie obce. Pomník symbolizuje spojenie troch 12. V parku obecnej základnej školy sa nachádza pamätný strom, ktorý zvečnil mená niekdajších pedagógov vyučujúcich v miestnej škole. 13. Historické momenty rozvoja obce a významné udalosti obce zobrazuje totem, ktorý si môžeme pozrieť pred budovou Obecného úradu. Obci ju daroval pán Alfréd Ilka, rodák z Dolného Štálu a zároveň zhotovovateľ tohto pamätníka, v roku 2001. 14. Na starom cintoríne v Tőnyi sa nachádza drevený kríž z prelomu minulého storočia a na dolnoštálskom cintoríne kríž z roku 1909. 15. Zaujímavou historickou pamiatkou obce je valcový mlyn - Mária Mlyn, ktorý bol postavený v roku 1935 na spracovanie obilia, vypestovaného v obci a jej okolí. 16. Busta Kráľa Mathiasa bola psotavená v parku pred zdravotným strediskom s finančnou podporou Minsiterstva Kultúry SR v roku 2006.

Dolný BarObec s 589 (počet obyvateľov k 01.06.2006) prevažne maďarským obyvateľstvom leží 6 km juhovýchodne od Dunajskej Stredy na Podunajskej nížine v strednej časti Žitného ostrova. Výborná poloha na štátnej ceste Komárno - Bratislava dáva obci predpoklad zvyšovania jej prosperity za predpokladu rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Chotár obce leží v Podunajskej nížine v centrálnej časti Žitného ostrova na jeho štvrtohornom jadre v nadmorskej výške 112-114 m. Odlesnený rovinný chotár tvoria štrky a piesky kolárovskej formácie, na ktorých sú dunajské uloženiny. Odvodňujú ho kanály. Má lužné pôdy. Bolo tu rašelinisko zaberajúce plochu asi 350 ha, ktoré je už však vyťažené. Jazero na jeho mieste by bolo vhodné využiť na účely krátkodobej a dlhodobej rekreácie. Po roku 1860 Spolok na reguláciu vnútorných vôd Žitného ostrova budoval viaceré kanály na odvodnenie rozsiahlych močiarov. Dolnobarský chotár odvodňuje kanál Malá Belá - Ohrady, ktorý bol napojená na Komárňanský kanál a odvádzal vodu do Dunaja. Na ňom boli postavené tri mosty a tri stavidlá. Kanál bol dlhý 11 km a 155 m, do dnešných dní sa zachoval temer v celej dĺžke.

BodíkyNa pravej strane prívodného dunaj ského kanála leží akoby odrezaná od sveta obec Bodíky. Prvýkrát sa spomína v roku 1272 v podobe Bodak. Neskoršie pomenovanie Wamosbodak poukazuje na skutočnosť, že v jej blízkosti bol brod s mýtnym miestom. Obec bola v minulosti poddanskou dedinou Prešporského hradu, neskőr až do rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie patrila Pálffyovcov. Miestni obyvatelia sa zaoberali chovom hovädzieho dobytka na okolitých salašoch, rybárstvom a mlynárstvom. Pestovala sa tu chýrna kapusta a ovocie. V roku 1881 tu na hlavnom prúde rieky pracovalo 14 mlynov. Zanikli pri vel'kej fadovej triešti v roku 1926, po ktorom rolníci využívali parné a elektrické vakové mlyny v Bake a Samoríne.

Dunajský KlátovDunajský Klátov (maď. Dunatőkés, do roku 1948 slov. Tőkés) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda. V obci je rímskokatolícka kaplnka Narodenia Panny Márie z roku 1923.

Kráľovičove Kračany

ČakanyObec Čakany leží severne od štvrtka na Ostrove v Dunajskostredskom okrese (Trnavský kraj). Počet obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2001 bol 565. Národnostné zloženie obyvateľstva: 91 % maďarskej , 9 % slovenskej národnosti.

Orechová Potôň

Vojka nad Dunajom

Čenkovce Obec je doložená z roku 1333 ako Czenk, neskôr ako Csönke (1773), Csenke (1873), Čenkovce (1948); po maďarsky Csenke. Obec sa spomína z roku 1300. Bola rodovým sídlom zemianskej rodiny Csenkeyovcov, ktorá patrila až do začiatku 19. storočia, keď časť obce vlastnili Zichyovci. V 2. polovici 19. storočia tunajšie majetky vlastnili Pállfyovci. V roku 1828 mala 22 domov a 178 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-45 bola pripojená k Maďarsku.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Dunajská Streda

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia