Mestá - obce - Slovensko - Okres Bardejov

DubinnéObec Dubinné leží v Nízkych Beskydách medzi riekou Topľou a riečkou Cerninkou, ktorú však miestny obyvatelia nazývajú Rikou. Dedina vznikla na mieste dubového lesa, ktorého pozostatkom je asi 800-ročný veľký košatý dub, dodnes stojaci v strede obce. Výška stromu je 25 metrov, priemer koruny 20 metrov a obvod kmeňa pri zemi je 12,33 metrov, v prsnej výške 7,33 metra. Je najväčšou dominantou dediny. Od neho je odvodený aj názov obce Dubinné. Staršie názvy: Kurima neskoršie Dubynna (1327), Korina et Dobina (1329), Dubenna (1352), Dubina (1773), Dubiné (1808), Dubinné (1927). V čase 1. svetovej vojny slúžil dub ako orientačný bod pre rakúske delostrelectvo. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako skrýša pre domáce zvieratá majiteľa susedného pozemku. Pre obec je tento dub symbolom, ktorý je s históriou obce nerozlučne spätý. Údajne sa na ňom zjavila Panna Mária. Občania na jej počesť postavili pri dube kaplnku, stojí dodnes. Dnes má tento strom štatút chráneného stromu. Svojou majestátnosťou, s akou sa vypína ponad okolité domy, priťahuje mnohých turistov, ktorí sa často zastavia a obdivujú vzácne dielo prírody.

CigeľkaCigeľka (skôr Cigelka), po rusínsky Цигелка, je obec na Slovensku v okrese Bardejov s rusínskymi a rómskymi obyvateľmi. Leží v údolí potoka Oľchovec pod horou Busov (1 002 metrov nad morom) v blízkosti slovensko-poľskej hranice. V obci je gréckokatolícky chrám svätých Kozmu a Damiána z roku 1816, v ktorom slúžil svoju primičnú liturgiu neskorší prešovský biskup Pavol Peter Gojdič.V obci je žriedlo rovnomennej minerálnej vody. Almanach lázní Československé republiky z roku 1949 uvádza Cigeľku ako kúpeľné miesto na liečbu žalúdočných chorôb, chorôb horných dýchacích ciest, srdca a ciev, a kožných chorôb. V súčasnosti nemá Cigeľka štatút kúpeľného mesta. Za prvej republiky boli pri prameni minerálnej vody aj kúpele. Okrem slanej minerálnej vody vyvierá v Cigeľke z niekoľkých desiatok prameňov kyselka.

BrezovkaLeží v Nízkych Beskydách v nadm. výške okolo 360 m. Sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi okolo r. 1550. Prvý písomný doklad o nej pochádza z r. 1559. Bola majetkovou súčasťou panstva Makovica. V r. 1600 malo sídlisko asi 10 podd. domov. V r. 1828 bolo 15 domov a 115 obyv., v r. 1900 bolo 69 obyv., v r. 1970 157 obyv. V r. 1929 sa otvorila škola, v ktorej sa vyučovalo až do r. 1976. V obci je kultúrny dom, ihrisko. Je tu kostol sv. Bohorodičky. V 1956 bolo založené PD.

BartošovceObec Bartošovce je dedina s vyše 800 obyvateľmi, nachadzajúca sa v Bartošovskej kotline, neďaleko Čergovského pohoria. Susedí s obcami Hertník, Janovce, Osikov a Kobyly. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1446. Pre úrodné pôdy a blízkosť Bardejova sa tu usadili statkári, ktorí tu vybudovali majer s chovom hovädzieho dobytka a pestovaním poľnohospodárskych plodín a výrobou múky. Nachádzali sa tu dve mlyny – vyšný a nižný. Aj preto sa obec dodnes delí na časti Vyšný mlyn, Nížný mlyn a Podstavenec. Bartošovce majú bohatú históriu. Pretransformovali sa cez mnoho názvov, ako napr. Bartosfaula – až po súčasný. Krátko po vzniku obce tu vznikla papiereň. V 17. storočí tu vznikla škridliareň spolu s tehliarňou preslávená v širokom okolí východného Rakúsko-Uhorska. Spolu s obcou Kurima tvorila až do 19. st. hlavné centrá Bardejovského okresu. Okolo roku 1600 tu bol vybudovaný rímsko-katolícky kostol, ktorý sa tu v tej istej podobe po mnohých rekonštrukciách zachoval dodnes a je obdivovaný mnohými turistami. Obcou pretekajú dva potoky – Sekčov a Vieska. V súčasnosti je obec priemyselno-poľnohospodárska. Nachádzajú sa tu dve významné firmy – VIJOFEL a HAS. Je tu aj poľnohospodárske družstvo zamerané na chov hovädzieho dobytka. V strede Bartošoviec sa nachádza kultúrny dom a miestny obchod a pohostinstvo. O kultúrne vyžitie sa stará ženský spevácky zbor a detský spevácky zbor Plamienok. V obci sa nachádza aj futbalové ihrisko, na ktorom odohráva zápasy futbalový klub TJ Čergov Bartošovce.

BardejovOkres Bardejov sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenska. Územie predstavuje vzácne biologické hodnoty. V súčasnosti je Bardejov 33 tisícove mesto, ktoré tvorí administratívne a kultúrne centrum horného Šariša. Nachádza sa tu pohorie Čergov, ktoré je jedinečnou horskou krajinou s výhľadom na Minčol, Poloniky, Radomky, Nízke Beskydy, Stavanec, lesopark v okolí Bardejovských Kúpeľov, lesy kamennej hory a svahy Magury. Nájdeme tu rôzne štátne prírodné rezervácie Magura, hrad Zborov, Becherovská lysina, Regetovské rašelinisko, slatina Pod Lieskovcom, ktoré patria medzi miesta najviac navštevované turistami. Na území sa nachádza aj mnoho minerálnych prameňov, z ktorých najväčšie sa nachádzajú v Bardejovských Kúpeľoch a Cígeľke.Bardejov je gotické mesto so zachovalým mestským hradobným systémom a renesančnýmil domami, ktoré ešte dnes majú stredoveký charakter. Najvzácnejšou pamiatkou je chrám sv. Egídia, národná kultúrna pamiatka s jedenástimi krídlovými oltármi a výrobkami umeleckých remesiel. Mestská radnica z rokov 1505 - 1511 od majstra Jána a Alexia je dielom ranorenesančnej architektúry. V roku 1986 bola Bardejovu udelená Európska cena - zlatá medaila za záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok Medzinárodným kuratóriom nadácie ICOMOS pri UNESCO. Súčasťou Bardejova sú aj Bardejovské Kúpele, v ktorých sa spojila nevšedná krása s kultúrno-historickými pamiatkami a liečebnými účinkami minerálnych vôd. Mesto Bardejov je mestom, ktoré píše už vyše 769 ročnú históriu. Je to významné mesto, ktorého cennou devízou sú pamiatky vytvorené v období stredoveku. Je známe tiež svetoznámymi kúpeľmi, krásnou okolitou prírodou a pomerne nenarušeným životným prostredím. Mesto je okresným sídlom a prirodzeným kultúrno - spoločenským i hospodárskym centrom regiónu horného Šariša. Má viac ako 33 tisíc obyvateľov a vďaka svojím danostiam a svojej geografickej polohe si zachováva významné postavenie nielen v oblasti východného Slovenska, ale aj prihraničných regiónov susedného Poľska.Bardejov je prirodzeným strediskom cestovného ruchu v Prešovskom kraji a významnou destináciou v rámci Slovenska, najmä vďaka Bardejovským Kúpeľom, tradícia a návštevnosť ktorých výrazne presahuje hranice štátu. Krásy mesta a jeho okolia sú dobre známe turistom a intenzívne ich vnímajú aj miestni obyvatelia. Mestská pamiatková rezervácia spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium, bola v roku 2000 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.Bardejov je známy ako mesto s bohatým kultúrnym a spoločenským životom, ktorý býva často ozdobený zaujímavými podujatiami mestského i regionálneho charakteru, je tu veľa športovísk, čo je nepochybne dobrým predpokladom záujmu budúcich generácií žiť v tomto meste.Bardejov je i významným centrom vzdelávania. Na území mesta je vzdelávanie zastúpené od základného školstva, cez stredné školstvo až po vysokoškolské štúdium.Mesto Bardejov je dôležitým hospodársko ekonomickým centrom okresu a regiónu. Kedysi preslávené mesto výrobcov obuvi zmenilo po roku 1989 svoju ekonomickú základňu. Útlmové programy v týchto odvetviach znamenali síce veľkú stratu pracovných príležitostí, dnes majú v meste významné postavenie podniky ľahkého priemyslu, posilnil sa sektor služieb, pretrváva tradične silný potravinársky priemysel, strojárenstvo, drevospracujúci priemysel, obchodné organizácie, malé a stredné súkromné firmy či obchodné zoskupenia. V súčasnosti vzniká na okraji mesta priemyselná zóna Bardejov - sever .Bardejov, ktoré je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom a Mesto zároveň sídlom okresu, je v rámci administratívneho usporiadania Slovenska súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. Je právnickou osobou, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami. Plní úlohy v oblasti starostlivosti o všestranný rozvoj mesta a potrieb jej obyvateľov.Počet obyvateľov Bardejova : 33 114 (k 29.1.2010)Bardejov bol založený na nepravidelnom šachovnicovom pôdoryse. Základnú pôdorysnú osnovu mesta tvoria bloky domov rozdelené pravidelnou uličnou sieťou nadväzujúcou na námestie. Stred mesta tvorí obdĺžníkové námestie s rozlohou 260 x 80 metrov, obkolesené z troch strán 46 - timi poschodovými meštianskymi domami, postavenými na typických úzkych stredovekých parcelách, kolmých na námestie. Štvrtá, severná strana, je vymedzená dominante mesta - gotickému farskému kostolu - Bazilike minor sv. Egídia, prepojenému spoločným múrom s historickou renesančnou budovou mestskej - humanitnej školy. Ich protiváhou je centrálne umiestnená reprezentačná ranorenesančná budova mestskej radnice. Námestím prechádzala aj hlavná dopravná tepna spájajúca dolnú a hornú bránu. Do námestia sú orientované všetky významné ulice historického jadra. Pôdorysná schéma Bardejova, zachytená na Gašparovom pláne mesta z roku 1768, sa evidentne do dnešných čias nezmenila. Areál bardejovského mestského centra sa nevytváral naraz, ale postupne. Pre dejiny Bardejova je významná jeho stavebná premena na mesto už od roku 1320 za richtára Vavrinca, až do roku 1352, kedy Ľudovít I. prikázal mestu stavať hradby. Samotné námestie malo v stredoveku punc trhového námestia, na ktorom sa na základe udelených privilégií konali jarmoky. Jedným z najvýznamnejších privilégií bolo udelenie práva konať v meste výročný osemdňový jarmok. Privilégium bolo udelené v roku 1320 kráľom Karolom Róbertom. Kráľ Žigmund predĺžil v roku 1403 čas trvania jarmoku na 16 dní a roku 1427 povolil konať ďalší jarmok. Na túto historickú skutočnosť sa nadviazalo v roku 1971. Odvtedy sa koncom augusta usporadúva tradičný novodobý Bardejovský jarmok. Dlažbu námestia pôvodne tvorili mačacie hlavy, zasadené do pieskového lôžka. V rokoch 1963-1966 ich nahradila dlažba z valúnov, ktoré boli položené do betónového lôžka. V roku 2002 bola zahájená celková reanimácia Radničného námestia.Goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509, na ktorej bolo uplatnené renesančné kamenné tvaroslovie. Je dielom staviteľov majstra Alexandra a majstra Alexia, ktorý v roku 1508 vyhotovil pre novú radnicu tzv. talianske okná, arkier a kamenné portály. V roku 1509 radnicu v neskorogotickom duchu dokončil majster Ján z Prešova. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej sieni radnice. Exteriér neskôr vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Prízemie radnice slúžilo obchodným účelom, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice. Na juhozápadnom rohu vonkajšej časti radnice sú zachované dve duté mestské miery, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Mestský erb a iniciály vtedajšieho richtára mali garantovať správnosť mier. Na severnej strane pod hodinami je umiestnený erb mesta a na južnom štíte vyniká kamenná plastika rytiera Rollanda, ktorý chránil mestské práva. Radní páni vchádzali do radnice bočným vchodom z arkiera. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky. Nechýbajú ani pod strieškou renesančného arkiera, kde je umiestnená aj najkurióznejšia. Prostrednú figúrku predstavuje chlapec s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode plastiky sa traduje, že pri stavbe radnice sa stavbári spolu s mestskou radou dohodli na vyplatení určitej sumy. radnica-rolandStavba bola dokončená v dohodnutom termíne, mestská rada však dohodnutú sumu nevyplatila. A tak jeden z majstrov pod rúškom noci na arkier pribudoval plastiku chlapčeka, ktorý holý zadok vytŕča smerom k domu, v ktorom býval richtár. Radnica bola viackrát obnovovaná (r. 1641,18. a 19. stor.). Po požiari v roku 1902 bola v rokoch 1904 - 1905 obnovená a v jej priestoroch bolo zriadené Múzeum Šarišskej župy. Táto funkcia sa zachovala aj po poslednej pamiatkovej obnove v 80 - tych a 90 - tych rokoch 20. storočia. V roku 1985 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti slúži na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých a historických exponátov Šarišského múzea. Je tu umiestnená expozícia s názvom Bardejov - Slobodné kráľovské mesto. Sú tu zastúpené dokumenty k správe mesta, plastiky a tabuľové maľby, epitafy a vzácne pamiatky knižnej kultúry Bardejova. Dôležitou časťou expozície sú kazetový maľovaný strop v rokovacej miestnosti, intarzované renesančné dvere do radnej miestnosti, pôvodné polychrómované dvere, pôvodné gotické dvere s maľovaným erbom na prízemí a mobiliár radnice. Zo zbierkových predmetov je pozoruhodná zbierka gotických plastík, cechové predmety, originálne pečatidlo z roku 1453, vzácne pokály z benátskeho skla a Malá Kalvária, ktorá je dielom Majstra Pavla z Levoče. Bardejovská radnica je mimoriadnym dielom nadregionálneho významu, prezentujúcim priame duchovné a umelecké väzby na najpokrokovejšie európske myslenie svojej doby. Chrám sv. Egídia je druhým najväčším v Košickej arcidiecéze. Je dlhý 50 m a široký 31 m. Prostredná časť kostola so svätyňou a hlavnou loďou sú vysoké 24 metrov. Veža baziliky meria 76 metrov a zaraďuje sa medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Veža je šesťposchodová, na štvrtom poschodí je umiestnená zvonica s novými zvonami Ján a Urban, osadenými v roku 1995, a pôvodný zvon Signum, vyrobený v roku 1625. Pôvodné zvony Ján a Urban boli osadené pred baziliku. Na šiestom poschodí je vyhliadka. Kapacita chrámu je okolo 3000 ľudí, z toho cca 500 miest je na sedenie.Gotická trojloďová bazilika s polygonálnou svätyňou, sakristiou, dvoma kaplnkami a vstavanou západnou vežou, o ktorej sa v historických písomných dokumentoch z roku 1247 uvádza, že pôvodný kostol bol súčasťou kláštora radu Cistercitov. Predpokladá sa, že s výstavbou sa začalo v 14. storočí, kedy listina Karola Róberta z roku 1320 uvádza aj mestského farára. Terajšia podoba sa začala tvoriť v druhej polovici 15. storočia. V roku 1427 sa spomína trojloďová bazilika. V rokoch 1448-1454 dostaval bardejovský staviteľ Mikuláš Lapicida svätyňu, sakristiu a nad ňou kaplnku. Pri prestavbách sa porušila statika, preto museli hneď nasledovať ďalšie prestavby. V rokoch 1482-1486 bardejovský staviteľ Urban pristaval kaplnku Panny Márie, kaplnku nad hlavným vchodom a kaplnku Sv. Ondreja. Stavbu kaplnky Panny Márie dotovala Veronika Magerová, preto sa môžete stretnúť aj s pomenovaním kaplnka Veroniky Magerovej. V rokoch 1486-1487 staviteľ Ján Stemasek z Ansbachu pri Norimbergu zvýšil kostolnú vežu o horné poschodia a vyzdobil ich kamenárskymi článkami. O 10 rokov neskôr bola veža ukončená ihlanom so zlatou guľou a krížom. V l6. storočí talianski majstri Ľudovít a Bernardo Pel z Lugana zjednotili zastrešenie južných kaplniek renesančným parkanom. Zmeny boli vykonané aj v 17. storočí. V rokoch 1651-1655 bol pôvodný gotický oltár nahradený ranobarokovým, pôvodné gotické dvere boli nahradené barokovými z r. 1655. V tom istom roku bol doplnený nosný trám veľkej Kalvárie v triumfálnom oblúku došteným pobitím a nápismi. Niekoľko požiarov, ktoré baziliku zasiahli, poznamenalo statiku veže. Z toho dôvodu bolo nutné mimo nej vystavať zvonicu (nezachovala sa) a premiestniť do nej zvony. Ani to nepomohlo a po zemetrasení, ktoré bolo 29.1.1725 a následnej silnej búrke sa veža definitívne zrútila. 22.4.1878 zničil ďalší požiar zastrešenie kostola a čiastočne aj klenby. Vnútorné zariadenie nebolo porušené. V rokoch 1879-1899 bola bazilika zreštaurovaná podľa projektov I. Steindla. Bola dostavaná veža a prekrytá strecha nad kaplnkami i hlavnou loďou. Naposledy bola strecha prekrytá v rokoch 1963-1964. V 90 - tych rokoch 20. storočia bol obnovený exteriérový plášť objektu výmenou kamenných prvkov, opravila sa veža kostola a zrealizovali sa ďalšie práce umelecko-remeselného charakteru.Slávnostný akt povýšenia chrámu na Baziliku minor, na základe Apoštolského BREVE pápeža Jána Pavla II., sa uskutočnilo 29. septembra 2001. Týmto sa bardejovský chrám sv. Egídia stal v poradí už siedmou bazilikou na Slovensku.Bardejovské meštianske domy ovplyvnilo podelenie mesta na stavebné parcely. Na námestí sa stavali väčšinou trojosové, dvojpodlažné domy, v bočných uličkách trojosové jednopodlažné. Dĺžka parcely určovala obdĺžnikový pôdorys domu ako dvojtrakt. Takmer každý dom slúžil aj pre obchodné účely, preto celým prízemím viedla priechodová chodba. Z chodby sa vchádzalo do spodných miestností, na vnútorné schodisko do druhého podlažia a na schody do pivnice. Miestnosti boli radené za sebou. Vchody boli lemované a zdobené kamennými portálmi. Portál nad vchodom do prednej miestnosti bol zvyčajne najhonosnejší. Obytné a reprezentačné miestnosti na poschodí mali okná smerované do námestia. V zadnej časti bola kuchyňa a miestnosti pre služobníctvo. Portály, schodiská a rozličné výklenky v stenách boli vyzdobené kamenárskou výzdobou, fasády a reprezentačné miestnosti nástennou maliarskou výzdobou. Všetky meštianske domy sú vzácne a majú svoju históriu. Bašty - Pamätníky - PomníkyObranu každej bašty zabezpečoval príslušný počet občanov, zvyčajne príslušníkov jedného cechu, ktorým velil jeden člen mestskej rady. Ten opatroval aj kľúče od bašty, v ktorej bolo uložené strelivo a zbrane. Podľa archívnych záznamov mesto v roku 1536 malo 480 pušiek, 609 mečov, 89 kuší, 390 kopií a 160 halapartní. Počet kanónov nie je známy, vie sa však, že kanoniéri boli najlepšie platenými žoldniermi v meste. Bardejov bol vždy dobre vyzbrojený. V meste pracovalo niekoľko výrobcov zbraní a puškárov. Uhorskí panovníci sa často neváhali obrátiť na mesto s prosbou o zbrane, strelivo i dobrých delostrelcov. Zachoval sa aj súpis zbraní, ktoré mesto v roku 1673 požičalo na obranu Košíc.Päťpodlažná bašta s pretiahnutým polkruhovým pôdorysom svojou hmotnosťou vystupuje výrazne do hradobného predpolia. Vybudovaná bola koncom 15. storočia a slúžila ako delová parkanová bašta. Svoje pomenovanie získala podľa hrúbky obvodových múrov, ktorá dosahuje až 3,5 m. Dojem nalepenia na Hrubú baštu vzbudzuje Malá bašta. Bola postavená v 17. storočí ako posledná bašta hradobného opevnenia a slúžila na účely zbrojnice. Hrubá bašta spolu s objektom zbrojnice bola najúčinnejším a najprogresívnejším prvkom obrany mesta.

Vyšná Polianka

AndrejováObec Andrejová leží v západnej časti Nízkych Beskýd a v doline rovnomennej rieky Andrejovka. Jej poloha je 325 metrov stred obce, 300-670 metrov v chotári. Je krásna svojím prostredím, čistotou vôd, prekrásnymi lesmi a pastvinami. Dominuje bukový les. Podnebie je mierne. Z plodín sa najčastejšie pestuje pšenica, zemiaky a záhradná zelenina. Zo živočíchov sa najviac darí jelenej a srnčej zveri, diviakom, líškam, vyskytuje sa ojedinele aj vlk. Patrí medzi najstaršie obce Bardejovského okresu. Dnes obec stelesňuje to najlepšie po čom túži každý občan: príjemné prostredie, harmonická vyrovnanosť bez väčších vnútorných problémov a rozporov. Život občanov je poznamenaný ich usilovnosťou skvalitniť život v rôznych oblastiach hospodárskeho a kultúrneho života. V roku 1974 bola daná do užívania kultúrno – správna budova. Obec vlastní vodovod, plyn a terajší obecný úrad vynakladá všetko svoje úsilie na výstavbu kanalizácie, čističku odpadových vôd a Domu smútku. Obchodná sieť je vyhovujúca aj pre návštevníkov obce. Andrejovský chotár s rozsiahlymi lesmi je ideálnym miestom na agroturistiku, zbieranie húb a poľovačku. Pri štátnej ceste na Šarišské Čierne sa nachádza prameň tzv. „Zimná studňa“, z ktorého návštevníci majú možnosť napiť sa čistej priezračnej vody. V obci nájdu návštevníci dobráckych ľudí, statočných a pracovitých. V roku 2005 obec oslávila svoje 650. výročie.

HankovceHankovce sa nachádzajú na Východnom Slovensku, okres Bardejov. Hankovce patria medzi stredné veľké dediny. Medzi historické pamiatky Hankoviec patrí mohyla ,o ktorej bol nakrútený dokument, ktorý bol odvysielaný v Slovenskej televízii. V minulosti tu boli prevádzané vykopávky, pri ktorých boli nájdené staré misky a džbány. Obec Hankovce je významná východoslovenská archeologická lokalita. Hankovce vošli do svetových dejín odkrytím jednej z pastierskych mohýl nazvaných pyramídami slovenských pastierov z 5. a 6. tisícročia pred n. l. V roku 1995 ju odkryl Dr. Pavol Mačala z košického pracoviska Archeologického ústavu SAV v Nitre. Tieto mohyly vznikli v eneolite, ich poloha je Juhovýchodne od kóty 522. V Hankovciach bola odkrytá pastierska mohyla na najvyššom mieste, navŕšená z kameňa, ktoré museli na ňu privážať odtiaľ, kde bolo, pretože v tomto lesnatom teréne - mieste odpočinku pravdepodobne nejakého hodnostára pastierskeho ľudu, ktorý sem postupne prišiel z Černomoria, sa kameň nikdy nenachádzal. Veľkosti mohyly nezodpovedalo jej vybavenie - bolo viac ako skromné, bez jediného milodaru, bez nádob, zbraní. Iba drobné štiepané kamienky z dna mohyly Mohyla v Hankovciach je jednou z takmer dvoch tisíc mohýl tohto typu, ktoré sa v rámci európskeho územia zachovali iba na severovýchodnom Slovensku. Stavali ich pastierske kmene, nositelia kultúry so šnúrovou keramikou, považovaní za najstarších Praindoeuropánov. Mali kruhový pôdorys s priemerom 8 - 12 metrov, dosahovali výšku do štyroch metrov. Archeológovia odkryli v Hankovciach plášť mohyly a nad úrovňou terénu zachytili jej kamennú konštrukciu. Prekvapujúcou zvláštnosťou je hrob s kamenou stavbou, nájdený v jej zásype, ktorý veľmi silne pripomína megalitické hroby známe z konca doby kamennej zo severnej Európy. S najväčšou pravdepodobnosťou je starší ako naň navŕšená mohyla. I keď jeho výskum bude pokračovať na budúci rok, už čiastkové výsledky vyvracajú teóriu o neosídlenosti hornatých lokalít severovýchodného Slovenska do príchodu stredovekých kolonizátorov. Pripomínajú tiež kultúrne kontakty s oblasťou severnej Európy, o čom dosiaľ nie sú na Slovensku nálezy.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Bardejov

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia