Mestá - obce - Slovensko - Okres Banská Štiavnica

Banský StudenecObec Banský Studenec patrí do Banskobystrického kraja. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1266. Nachádza sa tu barokový kostol, ktorý je z polovice 18. storočia a klasicistická drevená zvonica je z prvej polovice 19. storočia.

Banská ŠtiavnicaMesto Banská Štiavnica sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Štiavnické vrchy sú najväčším sopečným pohorím na Slovensku. Sú súčasťou sopečného pásma Západných Karpát. Štiavnické vrchy sú ohraničené zo severu a západu riekou Hron, z východu Pliešovskou kotlinou a riečkami Neresnica a Krupinica. Južnú hranicu tvorí Podunajská pahorkatina. Najvyšší vrch Štiavnických vrchov je povesťami opradené Sitno vysoké 1009 m.n.m.. Samotné mesto leží na južných svahoch hlavného hrebeňa Štiavnických vrchov, ktorého os tvoria vrchy Paradajz a Tanád.Oblasť Banskej Štiavnice so svojimi prírodnými jazerami, horskými terénmi, prekrásnymi turistickými trasami a možnosťami zimných a letných športov disponuje hodnotným rekreačným potenciálom. Vyznačuje sa veľkým množstvom kultúrnych, historických a technických pamiatok. Samotné mesto je mestskou prírodnou rezerváciou. Územie okresu pokrývajú Štiavnické hory. K osobitnostiam patria horské cestné komunikácie a železničná \"Trať mládeže\", ktoré sú samy turistickou atrakciou. V okrese je vybudovaná sústava jazier, ktoré sú využívané v letnej turistickej sezóne na kúpanie a pestovanie vodných športov. Najznámejšie z nich je Počúvadelské jazero.Banská Štiavnica je najvýznamnejším banským mestom na Slovenku. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1217. V historickom jadre mesta sa nachádzajú mnohé umelecko-historické pamiatky: mestský hrad, budovy banskej a lesníckej akadémie, radnica, neskorogotický kostol sv. Kataríny, renesančné meštianske domy, súbor barokových sakrálnych stavieb. Dominantami mesta sú Nový Zámok, renesančno-baroková budova Klopačky, románska bazilika Nabebovzatia Panny Márie a súbor sakrálnych budov Kalvárie, ktorá patrí medzi najväčšie v Strednej Európe.

Banská BeláJe to historické banícke mestečko v okrese Banská Štiavnica. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1331. Patrí sem katolícky kostol z 13. storočia a renesančná budova školy zo 16. storočia. Banská Belá leží takmer v strede Štiavnického pohoria, ktoré je súčasťou Západných Karpát. S Vtáčnikom, Pohronským Inovcom, Kremnickým pohorím, Krupinskou vrchovinou a Poľanou tvorí sopečnú skupinu Slovenského stredohoria. Obec sa rozprestiera 5 km severovýchodne od Banskej Štiavnice, v údolí pozdĺž hlavnej cesty, vedúcej z Banskej Štiavnice cez Banskú Belú smerom na Kozelník a Hronskú Breznicu. Na severe susedí s obcou Podhorie, na severovýchode s obcou Kozelník a na juhovýchode s obcou Banský Studenec. Banská Belá je najväčšou obcou okresu, je kataster má rozlohu 2086 hektárov. Stred obce leží v nadmorskej výške 475 m n.m., chotár vo výške od 370 do 840 m n.m. V obci žije okolo 1230 obyvateľov. Chotár obce je prevažne hornatý, v západnej a južnej časti odlesnený, na východe a severe zalesnený a to listnatými a ihličnatými porastami. Cez Banskú Belú vedie štátna cesta II. triedy z Banskej Štiavnice smerom na Hronskú Breznicu, ktorá sa napája na cestu Žiar nad Hronom – Zvolen. Železničné spojenie je normálne rozchodnou traťou Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazvanou Trať mládeže, ktorá. Po zahájení prevádzky v roku 1949 nahradila pôvodnú úzkorozchodnú železnicu, postavenú v roku 1873. Z Hronskej Dúbravy sú prípoje na smery Zvolen, Vrútky a Bratislava. Z obce je aj autobusové spojenie, prímestskou autobusovou linkou Banská Belá – Banská Štiavnica a medzimestskými linkami Banská Štiavnica – Zvolen – Banská Bystrica. Z Banskej Štiavnice sú prípoje na ostatné medzimestské i diaľkové spoje. Cez obec preteká Starý potok, a to od cestnej križovatky pri Jergyštôlni. Napájaný je prevažne banskými vodami z opustenej dedičnej štôlne Ferdinand a len čiastočne odpadovým potokom z Belianskeho jazera a povrchovými vodami v čase dažďov a topenia snehu. K sústave štiavnických jazier – tajchov, ktoré boli vybudované v 18. storočí pre banské účely, patria aj dve jazerá v blízkosti Banskej Belej, a to Halčianske jazerov, pomenované podľa doliny a osady Halča, patriacej k Banskej Belej, a Belianske jazero, ktoré leží v údolí vľavo pod hlavnou cestou vedúcou z Banskej Belej do Banskej Štiavnice. Jazerá patrili Gerambovej banskej únii a postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp, ktoré boli vybudované pozdĺž Starého potoka a potoka Jasenica. Lesný obecný podnik Banská Belá (od roku 1992) obhospodáruje lesy o výmere 1128 ha. V súčasnosti zamestnáva časť obyvateľstva obce a finančne prispieva do obecného rozpočtu. Najväčšou obchodnou spoločnosťou v obci je Dinas š.p. Banská Belá, ktorá je aj hlavným zamestnávateľov obyvateľov obce. Je to spoločnosť ekonomicky sebestačná a jej náplňou práce je výroba žiaruvzdorných výrobkov, ktoré nachádzajú uplatnenie hlavne v štátoch západnej Európy. Základný kameň bol položený 28. októbra 1947 (Dinasová továreň v Banskej Belej – Slovenské magnezitové závody). Továreň sa stavala v rokoch 1947 – 1953 a prevádzka v novom závode bola zahájená 21. marca 1953.

BelujObec Beluj, ako súčasť Mikroregiónu Južné Sitno, leží v doline Belujského potoka, obklopená Štiavnickými vrchmi v blízkosti dominantného vrchu Sitno. Jej výšková poloha je 860 m n.m. s rozlohou 2281 ha a 149 obyvateľmi. Územie osídlené v mladšej dobe bronzovej a prvá zmienka o obci je doložená rokov 1290. V roku 1635 je prvá zmienka o hrnčiarstve, kde sa zachovali pamiatky Andreja Kmeťa a nálezy hlinených peniažkov. Útulná dedinka dýcha ešte krásou zašlých čias, ktoré možno pozorovať na typických dedinských domoch, pivničkách, okenných rímsach a domových štítoch. Je rajom pre chalupárov, chatárov, hríbarov a náhodilých peších turistov. Nezabudnuteľné výlety na chaty Dobrá voda, Pod Šming, Za Holík a do okolia Sitna až k Počúvadlianskemu jazeru. V strede obce stojí kultúrny dom a pred ním v malom parčíku pomník padlých v II. svetovej vojne. Kultúrnymi dominantami obce sú kostol Svätého Vavrinca z roku 1725 na barokovej pozícii s dobovým zariadením, dreveným orgánom a vzácnymi obrazmi z rokov 1740, ako aj evanjelický kostol. Vzdialenosť prírodných jazier a štiavnických nádrží je 15-20 km . Obec má zmiešaný obchod s potravinami. Autobusové spojenie s Banskou Štiavnicou - Svätým Antonom je 5 x cez deň. Ubytovacie zariadenia zatiaľ nie sú ani na súkromí.

DekýšObec Dekýš sa nachádza v malebnom údolí asi v strede Štiavnických vrchov. Dedina je obklopená krásnou prírodou, ktorú od juhu tvorí Štátna prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč, z východu Počúvadlianske jazero so Sitnom a 4km vzdialené Richňavské jazerá. Obyvatelia v obci sa od nepamäti zaoberali poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, ale sami si vyrábali množstvo domáceho náradia, zaoberali sa včelárstvom a tkaním plátna, povozníctvom. Ešte v dnešnej dobe sa nájdu v domácnostiach svojrázne kroje, obrusy, uteráky ale aj vlastnoručne tesané náhrobné kamene, či ľudové rezbárstvo. Cez obec prechádzajú turistické trasy na Sitno, Počúvadlo a okolité jazerá. V súčastnosti má obec 236 obyvateľov. Dnešný Dekýš má vcelku schopnú občiansku vybavenosť. Občania majú k dispozícii obchod so zmiešaným tovarom a hostinec. V obci je kultúrny dom, kde je možnosť kultúrneho vyžitia. Obec má však aj svoje problémy ako napr. zásobovanie pitnou vodou, zničené miestne komunikácie, doprava občanov do a zo zamestnania a pod. Predstavitelia obce sa snažia v rámci svojich možností a schopností pomáhať občanom pre príjemné a spokojné prežitie svojho života. Veľmi veľkým prínosom pre obec sú turisti, ktorí kupujú staršie schátralé domy a prerábajú ich na nádherné chatky. Takýmto spôsobom pomáhajú obec skultúrňovať. Z tohoto dôvodu sa obec novým návštevníkom snaží vychádzať v ústrety aj v poskytovaní služieb, zábavy a oddychu. Posledným vačším projektom obce je postavenie tenisového kurtu. Aj týmto chceme osloviť sponzorov, ktorý by sa chceli podieľať na výstabe nech prosím skontaktujú obecný úrad. Po poskytňutí sponzorstva a dokončení tenisového kurtu im bude umožnené bezplatné užívanie kurtu, prípadne podľa dohodnutých podmienok.

IlijaObec patrí pod okres Banská Štiavnica. Vyvinutá obec (ležiaca v oblasti stredovekej cesty vedúcej k banským strediskám stredného Slovenska) s kostolom je doložená roku 1266. Do 16.stor. bola súčasťou panstva hradu Sitno.

MočiarJe starobylá stredoveká obec, pozostávajúca z troch osád, Horného, Stredného a Dolného Močiara. Dnes je to len pustatina, ktorá sa v posledných rokoch veľmi vzmáha na osadu. Katastrálne postavenie nám dokazuje ich existenciu, hoci sa nenachádzajú o nich písomné záznamy, nakoľko zanikli počas husitských vojen. Nachádzajú sa v susedstve katastrov obcí Kalinovo a Veľká Ves. Tam sa narodil nám známy zemepán Močáry, ktorý v posledných rokoch vlastnil aj obec Veľkú Ves. Matričné záznamy z r. 1776 zaznamenávajú napr. krsty z Moccsár, akoby obce a nie osady. Nespomínajú ju ako Kalnó-Moccsár. Vieme však s istotou, že tu ide o Kalinovský Močiar, nakoľko miesto pohrebu - cintorína je spomínaný Garáb - Hrabovo, čo znamená, že mŕtvi z osady Močiar boli pochovávaní v najbližšom cintoríne v Hrabove. Dnes sa nachádza v tejto osade asi 150 r. kat. veriacich a sú fíliou Brezničky.

PodhorieObec PODHORIE sa rozprestiera na úpätí Štiavnického pohoria. Patrí do CHKO Štiavnických vrchov. Chotár je hornatina z andezitov a ich pyroklastík. Lesy majú prevažne zastúpenie listnatých druhov. Vlastníctvo lesov je zmiešané – existuje vysoký podiel štátnych a mestkých lesov, na území existuje urbariát. Od severu obec chráni Hudcov vrch ( 702 m), od severovýchodu vrchy Berantovo ( 766 m ), Hrb ( 679 m), hrad Žakýl ( 810 m ). Od juhozápadu sú to vrchy Soliská ( 612 m) a Marienka – Široký vrch ( 777 m). Cez obec preteká potok Teplá, ktorý pramení pod Kautrínom. Obec na juhovýchode susedí s mestom Banská Štiavnica a obcou Banská Belá, na severozápade s obcou Sklené Teplice, Repištie a Močiar. Občania obce žijú v prostredí uprostred zelených lúk a hôr. Pozostáva z dvoch katastrálnych území - k.ú. TEPLÁ a k.ú. ŽAKÝL. Severovýchodne od obce sa nachádzajú zvyšky hradu Žakýl a Žakýlske pleso – miestne nazývané „ Morské oko “, je to jediný prírodný výtvor v okolí Banskej Štiavnice. Celá obec sa nachádza v peknej lokalite, ktorá má veľmi výhodné prírodné podmienky hlavne v oblasti vidieckej turistiky - rozvoj cestovného ruchu, poskytovanie služieb, vytvorenie tradičných remesiel. Podhorie má už svoj erb, pečať a vlajku Erb má teda túto podobu: v zelenom štíte svätý Juraj v striebornej zbroji a v zlatej, červeným chocholom zdobenej prilbe, sediaci v zlatom červenolemom sedle strieborného koňa v zlatej zbroji a v zlatom postroji, skáčuceho ponad zlatého položeného draka, do ktorého rytier vráža strieborný hrot zlatej kopie. Najstaršia písomná pamiatka je z roku 1352 a 1388. Stojí tu neskorogotický barokový kostol sv. Alžbety, zvonica z 19. storočia a zvyšky hradu Žakýl. Obec Podhorie patrí do - združenia - HLINICKÉ POHRONIE 14 obcí sa spojilo a vytvorilo združenie. Sú to tieto obce : Bzenica, Dolná Trnávka, Dolná Ždaňa, Hliník nad Hronom, Horná Ždaňa, Ladomerská Vieska, Lehôtka pod Brehmi, Lovca, Prestavlky, Prochot, Repište, Sklené Teplice, Podhorie, Vyhne. Poslaním a cieľom združenia je zviditeľniť naše obce pre rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky, podporovať občianske aktivity a chrániť jedinečnosť krajiny, prírodné krásy a svojskú kultúru, ako aj vzájomné zblíženie obcí, vzájomná spolupráca a komunikácia, propagovať územie mikroregiónu ako celku, ale i po častiach tak, aby sa dosiahol zvýšený záujem turistov. Ďalej patrí do združenia -REGIÓN SITNO Regionálne združenie pre rozvoj Banskej Štiavnice a okolia. Cieľom je podpora a vytváranie podmienok pre: - reštrukturalizáciu hospodárskej základne a oživenie ekonomiky regiónu na báze miestnych zdrojov, v tom vytváranie priaznivého a podporného prostredia pre súkromných podnikateľov, z radov občanov aj v oblasti vidieckej turistiky a poskytovania služieb, - rozvoj cestovného ruchu v súlade so špecifickými podmienkami ochrany prírody v regióne, - obnovu a oživenie kultúrneho dedičstva a tradícií, - dosiahnutie vyššej občianskej zodpovednosti a angažovanosti občana pre veci verejné. Najstaršou stavebnou pamiatkou je rímsko–katolícky kostol. Bol postavený v r. 1717 - 1718 v neskorogotickom barokovom štýle. Kostol je zasvätený – Navštíveniu Panny Márie u Alžbety. Zvonica s otvorenou drevenou konštrukciou bola postavená v r. 1873. V obci Podhorie je od roku 2003 založené občianske združenie Teplá-Žakýl. Cieľom združenia je podporovať občianske iniciatívy na miestnej, regionálnej i celoštátnej úrovni v otázkach spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života, svoje aktivity zameriava tiež na rozvoj a obnovu historických tradícií a riešeniu environmentálnych otázok.ĽUDOVÉ MÚZEUM ( trvalá expozícia prístupná verejnosti) Múzeum zaujímavým spôsobom priblíži históriu obce, detskej i dospelej folklórnej skupiny. Jedna časť expozície dokumentuje ťažký život roľníka v minulom storočí, ktorý nútil ľudí, aby si dokázali pre svoju potrebu zhotoviť rozličné náradia, pomôcky, ale i odev pre celú rodinu. Naša obec sa môže hrdo prezentovať pôvodným krojom bohato zdobenými výšivkami krivou ihlou. Zachovaný spôsob vyšívania hlboko načiera do truhlíc starých materí, prezrádza ich nevšedný zmysel pre harmóniu farieb, štylizáciu ornamentov. Pre milovníkov ľudového umenia sme pripravili aj nevšednú výstavu drevených marionet, textilných a kašírovaných bábok z ľudového bábkového divadla Podhorčan, ktorého zakladateľom bol Jozef Beňo z Podhoria. PRÍRODNÝ AMFITEÁTER - dejisko kultúrnych aktivit. -organizovanie folklórnych festivalov , výstav. Pravidelne organizované kulturne podujatia : - POHRONSKÉ FOLKLÓRN SLÁVNOSTI – Ľudový festival organizovaný každé dva roky v roku 2006 - XVI. ročník ( mesiac júl ). - PÚŤOVÉ OSLAVY - organizované každoročne Tieto slávnosti sú regionálnou prehliadkou folklórnych súborov a skupín, ľudových hudieb, inštrumentalistov, speváckych skupín, sólistov spevákov a tanečníkov detí i dospelých z okresov Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom, Žarnovica. Sprievodnými podujatiami festivalu sú : - výstavy – textilná tvorba, ľudové múzeum - jarmok remesiel – predvádzanie techník, - ochutnávka miestnych špecialít, - zábavné atrakcie. Osobnosti pôsobiace v obci Medzi najvýznamnejšie osobnosti pôsobiace v obci patril kňaz, kultúrny a osvetový pracovník, redaktor, vydavateľ a publicista, v r. 1919 – 1926 predseda Matice Slovenskej - František Richard Osvald. Ako kňaz pôsobil v Teplej a Žakýli v r. 1880 – 1916, kde ho na miestnej fare často krát navštevoval priateľ, archeológ a botanik Andrej Kmeť. V r. 1905 bolo v obci pod jeho vedením odohrané divadlo v slovenčine. Na miestnom cintoríne sú pochovaní rodičia Františka Richarda Osvalda. V r. 1928 – 1945 ako učiteľ pôsobil v obci prozaik, laureát štátnej ceny - Jozef Horák . Námety zo života a histórie Teplej a Žakýla sa objavujú aj v jeho tvorbe. Najznámejšia je povesť Hudcov vrch. Počas jeho pôsobenia v obci sa hrávali rôzne divadelné hry. Ako učiteľ v Teplej a v Žakýli pôsobil aj jeho brat - Karol Horák. ( Anna Borgulová – Podhorie)

PočúvadloObec Počúvadlo leží v južnej časti Štiavnických vrchov. Prístup do obce je z cesty č 524, ktorá vedie z Banskej Štiavnice cez Štiavnické bane, za ktorými sa odbočuje smerom na Počúvadlianske jazero. Vo vzdialenosti 4 km od jazera cesta prechádza popri obci Počúvadlo do obce Baďan, kde sa rozčleňuje na cesty, ktorými sa možno dostať do Prenčova, Jabloňoviec a odtiaľ na ďalšie cesty. Poniže obce, pri prameni obecného vodovodu rastie košatý 20 m vysoký buk s obvodom kmeňa 600 cm. Jeho vek sa odhaduje na 400 rokov. Cez obec vedie operný múr dlhý 200 m, vysoký 2,5 m. Raritou je kazateľnica v kostole zo 17. storočia so vzácnou ušnicovou ornamentikou.

PrenčovObec leží pod dominantným vrchom Sitno, 14 km juhovýchodne od Banskej Štiavnice, ktorá je zapísaná na listine UNESCO. Je to tiahla, asi štyri kilometre dlhá dedina ležiaca v juhovýchodnej časti Štiavnických vrchov v údolí potoka Štiavnica, vo výške 325 metrov nad morom. Celková rozloha Prenčova je 2450 hektárov. Žije tu okolo 620 obyvateľov. V obci sa nachádza vzácna kaplnka i množstvo zaujímavých kamenných krížov a sôch, ktoré sú vyhlásené za kultúrne pamiatky. Kultúrnymi dominantami obce sú katolícky a evanjelický kostol. V blízkosti Prenčova boli hliniská najkvalitnejšieho kaolínu na „Zlatom vrchu“ a na „Bielej hline“, na výrobu chýrnych hrnčiarskych a porcelánových výrobkov. Prenčov je obec s rozvinutým poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, ľudovou architektúrou a živým folklórom. Prvá zmienka o obci je z roku 1266, ale územie je obývané už od doby bronzovej. Prenčovom je bytostne spätá osobnosť Andreja Kmeťa ako kňaza, prírodovedca, archeológa, múzejného zberateľa a priekopníka ochrany prírody na Slovensku, ktorý tu pôsobil takmer 3 desaťročia. So životom A. Kmeťa je možné bližšie sa oboznámiť v pamätnej izbe pri rímsko-katolíckej fare v priestoroch bývalej "sýpky chudoby". Charakteristická pre obec je ľudová architektúra. Zaujímavé sú predovšetkým vchody do dvorov a okná, ktoré sú obložené kameňmi šambránami a ozdobené ornamentami v podobe kvetov alebo stĺpov. Umelecká nadanosť a zručnosť tunajšieho ľudu sa prejavila aj v prekrásne vyrezávaných drevených štítov, ktoré boli pôvodne pokryté slamou. Pozornosť si zaslúžia staré kamenné náhrobníky na cintoríne, kamenné kríže a sochy, ktoré sú vyhlásené za kultúrne pamiatky. Kultúrnymi dominantami sú barokový rímsko-katolícky kostol z roku 1736 a neogotický evanjelický kostol z roku 1900. Vzácnym klenotom obce je aj valcový stredný mlyn poháňaný vodou, ktorý sa ako jediný z 3 mlynov zachoval dodnes. Tradíciu prenčovských remesiel dopĺňa kováčska vyhňa nachádzajúca sa v strede obce. Zachovaná je tradícia prenčovského kroja, ktorý sa vyznačuje zaujímavým druhom výšiviek a čipiek, pričom jeho pestrosť a krásu možno obdivovať pri rôznych vystúpeniach folklórneho súboru Prenčovan, ktorého piesne a zvyky sú zachytené na CD-nosiči pod názvom Ozveny prenčovského chotára. Peknú vyhliadku na dedinu a krajinu poskytuje Náučný chodník A.Kmeťa z Prenčova na Sitno, ktorého trasa je označená náučnými tabuľami. Návštevníci našej obce ocenia aj možnosť športových aktivít v ekologicky čistom a nerušenom prostredí už spomínanú pešiu turistiku, vidiecku turistiku, cykloturistiku a jazdenie na koňoch na majeri "Balkov ranč" vzdialený od obce cca 1,5 km. Množstvo tichých prírodných zákutí poskytuje dobré hubárske a poľovnícke možnosti a prekrásne okolie je vhodné pre regeneráciu síl.

Štiavnické Bane

Svätý AntonObec sa nachádza v Štiavnickych vrchoch, 4 km na JV od Banskej Štiavnice pri riecke Štiavnica. V obci sa našlo sídlisko a popolnicové pohrebisko z mladšej doby bronzovej. Najstaršia zmienka o obci je z roku 1266. Bývalý názov obce Svätý Anton bol Antol. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1266. Dominantou obce je barokovo-klasicistický kaštieľ s unikátnymi muzeálnymi expozíciami z oblasti poľovníctva. Pri stavbe kaštieľa sa využila symbolika kalendárneho roka: 4 brány, 12 komínov, 52 izieb a 7 klenieb. V obci sa nachádza múzeum, vzniklo v roku 1962, keď boli do Sv. Antona premiestnené zbierky lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena. Múzeum sa nachádza v neskorobarokovom kaštieli, pôvodnom sídle rodov Koháry a Coburg, v nádhernom prostredí anglického parku s jazierkami, kaskádami a umelou jaskyňou. Neskorobarokový kaštieľ bol postavený v rokoch 1744–1750 na mieste staršieho hrádku z 15. storočia. Kaštieľ je cenný svojou vnútornou výzdobou. Posledným obyvateľom bol bulharský cár Ferdinand Couburg. Nachádza sa tu jedinečná poľovnícka expozícia na Slovensku a vzácna umeleckohistorická expozícia. Jej súčasťou je pôvodný mobiliár: vzácne výzdoby stien, nábytok, majolikové pece, lustre a výtvarné diela. Skvostom expozície je zlatý nábytok, svadobný dar francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty. V areáli kaštieľa sa každoročne začiatkom septembra konajú Dni Sv. Huberta, celoslovenské slávnosti poľovníkov a priateľov prírody. { kontakt, +421 45 691 39 32 +421 915 821 973}

BaďanBaďan je malá obec nachádzajúca sa v CHKO Štiavnických vrchov, na južnom úpätí legendárneho Sitna (1 009 m n.m.). Cca 20 km od okresného mesta Banská Štiavnica. Od roku 1971 je súčasťou obce Baďan aj dovtedy samostatná obec - Klastava. Dedinka s 226 obyvateľmi s priemerným vekom 34 rokov, bohatá na kultúru, tradície, zvyky, ľudovú architektúru. Jedinou kultúrnou pamiatkou v obci je neskororenesančný evanjelický kostol a.v. z roku 1685. Dobrá poloha obce, v malebnej vidieckej krajine, kde sa striedajú plochy pasienkov a lúk s oráčinami, ktoré sú na pozadí olemované kopcami porastenými lesmi. Prekrásna príroda Vás určite zláka na celodennú turistiku alebo len malú prechádzku, či už za účelom načerpania energie, alebo zbierania lesných plodov.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Banská Štiavnica

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia