Kuriérska služba CHALUPKA JAROSLAV

Dolná Tižina
KrajinaSlovenskoTelefón+421 41 5995010
MestoDolná Tižina
Ulica Dolná Tižina 307
Psč01304
Hodnotenia
3
Cena
3
Kvalita
3
Podpora
3
Prístup s zákazníkom
3
Solventnosť
3

✎Poloha a opis

Kuriérska služba CHALUPKA JAROSLAV
⌂🌄★
Skryť
Navrhni fotku
Objekty v okolí
Pohoda    Privát Pohoda poskytuje ubytovanie v dvoch menších domčekoch, ktoré sú kompletne vybavené.     V každom domčeku sú dve izby vybavené TV, DVD prehrávačom, rádiom, spoločná plne vybavená kuchyňa - chladnička, mikrovlnka, plynový sporák, kávovar, rýchlovarná konvica, toustovač, topinkovač a spoločná kúpeľňa.    Hosťom je k dispozícii záhrada, terasa, altánok, záhradný gril, pieskovisko, hojdačka. Možnosť požičať si horské bicykle.    Parkovanie na oplotenom pozemku pri priváte. Dolná Tižina
Dolná TižinaPrvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1439. Chotár obce sa rozprestiera na 1615 ha.Obec Dolná Tižina leží v Terchovskom výbežku Žilinskej kotliny vo výške 440 m.n.m. Prvá zmienka o názve obci je z roku 1439, ako Chysina, neskôr CYZYNA od roku 1518 CHYSSYNA, od roku 1598 Czizina, od roku 1773 Tižina a od roku 1920 Dolná Tižina. Obec pôvodne patrila k panstvu Starý Hrad, neskôr ku hradu Strečno. V roku 1598 mala 23 domov a mlyn, v roku 1721 mala 21 daňovníkov. V roku 1784 sa na jej území nachádzalo 205 domov, v ktorých žilo 212 rodín. V tom čase mala obec 1226 obyvateľov. Na začiatku 19. storočia postihol obyvateľov obce týfus a mor. Veľa ľudí podľahlo epidémii, a tak v roku 1828 mala obec síce 340 domov ale len 898 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Medzi najstaršie stavby v obci patrí budova fary, pôvodne drevená, ktorá bola postavená v roku 1789 a Kamenný most z roku 1830. Avšak dominantou obce je rímsko – katolický kostol sv. Michala Archanjela, postavený v roku 1875 a obnovený v roku 1960. V jeho interiéri nájdeme maľby od významného slovenského maliara Jána Hanulu. Základnými symbolmi obce sú erb spolu s pečaťou a vlajkou. Pôvodná pečať má priemer 25 mm, v jej strede je umiestnený kríček s tulipánovým kvetom. Zo znaku na pečati je odvodený aj erb obce. Po obvode pečate je nápis SIGIL /UM/. P/OSSESIONIS/ TIZINAE. V súčasnosti sa v obci nachádza 439 domov a obec má 1273 obyvateľov. Slovensko
ĽudmilaPonúkam ubytovanie v Národnom parku v Malej Fatre v malebnej obci Terchová, v príjemnom rodinnom penzióne. Ponúkam prežitie príjemnej a pokojnej dovolenky. Čarokrásna príroda, scenéria skalnatých útvarov, hôr, lesov, lúk a bystrín umožňuje vysokohorskú turistiku cykloturistiku, prechádzky i možnosť rybolovu a zberu húb. Počas zimnej sezóny, ktorá trvá 150 dní sú Vám k dispozícii: štvorsedačka DOPPELMAYER 4CLF s prepravnou kapacitou 2075 osôb/hod., 2 sedačkové lanovky a 16 lyžiarskych vlekov. Upravované lyžiarske trate, mechanické zasnežovanie a možnosť večerného lyžovania určite uspokoja aj najnáročnejších lyžiarov. Poskytujeme celoročné služby s ubytovacou kapacitou 15 lôžok s kompletným sociálnym zariadením, k dispozícii je kuchyňa kompletne vybavená /stravovanie s možnosťou polpenzie/, TV, satelit, ohnisko na grilovanie, detské ihrisko a vlastné parkovisko na kľúč. Terchová
Gmk centrum Žilina
Slovenský Betlehem - Rajecká LesnáJozef Pekara a Slovenský betlehem Rezbár Jozef Pekara sa narodil 15.6.1920 v Borskom Petre, býval v osade Šuja pri Rajci a neskôr v Rajeckých Tepliciach, kde 5.1.2005 aj zomrel. Výber profesie nebol náhodný. Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva . Neboli to však len okolité lesy a rezbársky silný región, ktoré nasmerovali profesnú cestu tejto výraznej osobnosti. Jeho otec bol debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný... Do učenia sa dostal k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (*1879-†1956). Pod jeho vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinutie schopnosí kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomuto sa stal Jozef Pekara návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou (1950). Činnosť družstva bola zameraná na produkciu rebárskych výrobkov podľa požiadaviek architektov, výtvarníkov a v neposlednej miere i potrieb trhu. Sakrálna tvorba bola bývalým režimom síce tolerovaná, avšak s povestným ALE, a mnohými dodatkami… Po odchode na dôchodok si majster plní dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“ . Malo to byť dielo kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, ktoré bude jedinečné, reprezentatívne - SLOVENSKÉ. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Na rôznych internetových stránkach a v tlači sa objavujú mylné informácie o tom, že sa jedná o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami, že betlehem je najväšší na svete, že stvárnenie scény s kulisou reálií regiónov a použitie miestneho odevu nemá obdoby. Sú to tvrdenia nepresné a nadnesené. Úlohou nasledovných riadkov nie je degradácia významu diela, ale paralizácia neprávd a neodborných výkladov, ktoré v konečnom dôsledku spochybňujú (svojou jednostrannosťou a neodbornosťou) význam diela. Slovenský betlehem je skutočne jedinečný (je pravdepodobne najväčším dreveným pohyhlivým betlehemom na svete). Okrem toho, samotná téma stvárnenia Božieho narodenia, symbol rodiny, pokora a úcta v kontraste s blížiacim sa nebezpečenstvom a prenasledovaním kráľa Herodesa, robí z námetu jeden z najnáročnejších… Pokora a úcta ľudí prostrednícvom zobrazených, scén kde je vzdávaná vďaka svárneniu práce aj radostí života bežného (v tomto prípade slovenského) ľudu… Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr – to všetko je mimoriadne náročné. Právom patrí teda realizácia pohyhlivého betlehemu medzi absolútne vrcholy (najmä ľudového) rezbárstva. V súvislosti si Slovenským betlehemom a šírením nepravdivých údajov je treba uviesť v čom niesu pravdivé a to s použitím dostupnej (a ľahko overiteľnej) faktografie. Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a iného ošatenia svojej doby ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri svárnení architektúry, teda nie len blízkovýchodnej proveniencie. Ako príklady by sme mohli uviesť staršiu tvorbu ľudového prejavu rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v Talianskych dolomitoch, Českého podkrkonošia ale aj iných regiónov Čiech, Moravy Slovenska a vlastne celej Európy. Tu bývajú jasličky umiestnené v stavbách miestneho charakteru. Ak potrebujeme aspoň jeden príklad konkrétnej osobnosti, môžeme použiť tvorbu strážnického rezbára Františka Gajdu, pretože všetky postavy v jeho betlehemoch sú oblečené v ľudovom ošatení Slovácka a umiestnené v zodpovedajúcej scenérii (autor robil práce v tomto duchu skôr, ako začal majster Pekara pracovať na Slovenskom betleheme). Tých príkladov by však mohlo byť oveľa viac. Nám by to však mohlo stačiť na tvrdenie, že myšlienka takéhoto autorského prejavu nie je vlastná len Jozefovi Pekarovi. V Muzeu Jindřichohradecka (ČR) je tzv. Krýzov betlehem, ktorý je pravdepodobne s celkovou dĺžkou 17 metrov najväčším mechanickým betlehemom na svete (betlehem má tvar písmena U, avšak scéna a figúry na rozdiel od Slovenského nie su len z dreva). Pre majstra Pekaru bol však pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem (aj keď túto skutočnosť sám neudáva) . Tento drevený mechanický betlehem (v ČR) s rozmermi 7x3x2m, má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu. Sú tu pohybovo stvárnené rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti. Domienka, že majster Pekara ako profesionálny rezbár toto dielo nepoznal a nezapôsobilo naňho motivačne je veľmi nepravdepodobná. Tento betlehem totiž reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale.Taktiež malo toto dielo za sebou cestu po slovenských mestách a v oboch prípadoch boli udalosti sledované médiami. O Třebechovickom betleheme bol nakrútený aj dokument ČST. Zhotovenie Slovenského betlehemu s rozmermi 8,5x3x2,5 je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehemu. Majster Pekara však prekonal toto dielo len rozmerovo. Třebechovický betlehem má z dreva (na rozdiel od Slovenského), zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus, a aj kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na stranu Třebechovického Betlehemu. U odbornej výtvarnej kritiky sa môžeme stretnúť s názorom, že nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený z samostatných scenérií s perspektívou vlastnou. V tejto súvislosti je spomínané aj spracovanie fotografií do „rezbárskeho stavu“. Reprodukovanie obrazu (napríklad podľa fotografie) je na pomyselnej stupnici hodnotového výtvarného rebríčka na nižšej priečke ako vlastné autorské spracovanie. Ďalšou diskutovanou vecou je pomerové meradlo. U Slovenského betlehemu totiž niesu dodržané pomery budov v jednej úrovni. Scéna tým stráca na dojme perspektívy aj v tomto smere. Vzniká tak podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre umiestnenie. Celkový dojem potom pôsobí „nástenkovo“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) tu predsa len sú. Pri pozorovaní jednotlivých scenérií je vidieť, že na reálnom stvárnení pohybu si dal majster skutočne záležať. Aj tu sú však slabšie miesta v stvárnení kopáčok, ktoré držia motyky v napriahnutých rukách, zatiaľ čo v skutočnosti sa motyka drží v rukách ohnutých v ľakti. Figúry darovníkov sú v pomerne statických postojoch a v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe, pôsobia strnuto. To však nemusí nikoho mrzieť, pretože aj tak je Slovenský Betlehem špičkovým dielom svojho druhu a stvárnením jednotlivých regiónov Slovenska aj jedinečný. Čo nás však môže mrzieť, je publikácia ktorú si môžete zakúpiť v Dome Božieho milosrdenstva (alebo tiež Dome Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej kde je dielo inštalované. Slovenský betlehem vznikal pätnásť rokov. Počas tejto doby majster z veľkej časti venoval čas výrobe betlehemu. Samozrejme, to rodina pocítila nielen časovo, ale aj finančne. Napriek tomu, že dielo bolo darované obci (presnejšie farskému úradu v obci), nie je v uvedenej publikácii poďakovanie rodine, ktorá tvorbu diela prežívala spolu s autorom. Nie je tam vlastne uvedené ani celé meno autora a životopisné údaje ktoré nás návštevníkov zaujímajú viac ako mená ľudí majúcich zásluhu na stavbe, v ktorej je dielo uložené. Na tieto mená sa miesto našlo, tak ako aj na číslo účtu kde môžete finančne prispieť… Mnoho ľudí možno zareaguje na tieto posledné slová, pretože sa dotýkajú osobných zásluh tých, ktorí urobili veľa preto, aby bolo dielo dôstojne prezentované. Ale nemalo by sa pritom zabudnúť na samotného autora a aj jeho rodinu. Návšteva betlehemu nie je spoplatnená a dobrovoľný príspevok je prijateľný pre každého. Slovenský Betlehem bol otvorený a požehnaný 26.11.1995 na nedeľu Krista Pána, nitrianskym diecéznym biskupom, J. E. Jánom Cryzostomom kardinálom Korcom. Prevzaté z www.rezbarstvo.sk . 9.00 do 12.00 a od 13.00 do 18.00 hod. Rajecká Lesná
Služby - PoskytovanieKuriérske Služby
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia