Kultúrne pamiatky - Slovensko , Zoznam objektov - Pamiatky - Žilinský kraj

Drevený gotický kostol Všetkých svätých Drevený gotický kostol z prvej polovice 15. storočia bol v roku 1994 ocenený organizáciou Europa Nostra a v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pre verejnosť je sprístupnený počas letnej sezóny od 1. 7. do 1. 9., mimo sezóny od 1. 9. do 30. 6. prostredníctvom objednávky. Vstupné: dospelí - 1 €, deti - 0,50 €Tento kostol je jediným kostolom na Slovensku, ktorý má tieto obidve ocenenia.V rokoch 1986 - 1993 prebehli rozsiahle opravy a rekonštrukcia niektorých častí stavby, sústredenie po desaťročia reštaurovaných častí mobiliáru a opätovné poskladanie celej vnútornej výzdoby, úprava terénu v najbližšom i vzdialenejšom okolí, opravy s výmenou krytiny a zakonzervovaním zvonice, bášt a oplotenia cintorína i štýlové architektonické zladenie s novovybudovaným domom smútku v období poslednej rekonštrukcie kostolíka. Výsledkom je historicky cenný, ale súčasne aj esteticky pôsobivýurbanistický celok.Dnešná podoba je zreštaurovaná renesančná úprava kostolíka z polovice 17. storočia, presnejšie z rokov 1650 a 1653-1654, čo je vyznačené na tráme víťazného oblúka zo strany svätyne : HOC TQTUM OPUS PICTUM ERECTUM EST ANNO DQHINI 1653 ET 54. Raritou je barokový oltár z 2. polovice 17. až začiatku 18. storočia, ktorý nahradil omnoho starší a menší gotický oltár, ktorého fragmenty sa nachádzajú v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a v Múzeu krásnych umení v Budapešti, kde je aj gotický oltárny obraz Oplakávania Krista.Drevený kostol s neskorogotickými stavebnými prvkami zaraďujú odborníci do 2. polovice 15. storočia,hoci prvá písomná zmienka o existencii fary, a teda aj farnosti v Tvrdošíne je z roku 1395.Dendrochronologický výskum v roku 2007 posunul vznik kostola do 1. pol. 15. storočia.Doteraz dostupná literatúra neumoţňuje určiť rozsah úprav, a najmä opráv na architektúre kostola alebo jeho častí v minulosti. Zachované sú len zmienky o úpravách v rokoch 1650 - 54 a opravách v rokoch 1899, 1927, 1952, 1966 a 1971. Havarijný stav stavby, ale aj celého vnútorného zariadenia sa prehĺbil v nasledujúcich rokoch a trval až do roku 1986, kedy vedenie mesta rozhodlo o komplexnom zreštaurovaní celého historického dreveného kostola aj s mobiliárom, ale aj jeho okolia.Kostol je dielom, ktoré esteticky pôsobí spojením viacerých druhov umenia. Vo vzájomnom súlade pociťujeme krásu architektúry, maľby aj sochárskej tvorby. Umenie majstrov niekoľkých storočí a rôznych foriem prejavu sa tu spája do jednotnej komplexnej sily. Je to dielo jedinečné, celkom pôvodné, neopakuje sa ani v príbuznej variácii. Architektúru tvrdošínskeho dreveného kostola nemôţeme zaradiť dotradičného vývoja, nie je kópiou niečoho, alebo dielom napodobňujúcim. Vychádza z čistých slohových prvkov a vyhýba sa ľudovej tradícii. Vytvára vlastné umelecké hodnoty odlišné od bežného vidieckeho prostredia. Nie je to eklekticizmus, je to vytvorenie celkom novej hodnoty, ktorá priam volala po záchrane.Celkový pôdorys s rozmermi základov pribliţne 925 cm pod západnou stenou a 1773 cm pod severnou stenou s obdĺţnikovým presbytériom (priestorom okolo oltára) s vnútornými rozmermi 560 x 735 cm a jednoduchá priečna empora (chórus) pri západnej stene prezrádzajú prvky ranogotické, používané na Slovensku v druhej polovici 13.storočia. Okenné otvory sakristie a východnej steny presbytéria majú užneskorogotický charakter. Na západ otočený, pôvodne jediný lomený portál zodpovedá stavebnej praxi prelomu 14. a 15. storočia.Tento kostol bol farským kostolom ešte v polovici 17. storočia, hoci koncom roku 1610 bol postavený v centre mesta druhý, pôvodne drevený kostol, ktorý ale niekoľkokrát vyhorel tak, ýe z neho vždy zostala len kamenná veža. Tá sa stala základom dnešnej stavby kostola sv. Trojice v strede námestia.V druhej polovici 17. storočia sa uskutočnili rozsiahle stavebné úpravy.Vznikol nový hlavný archivoltový (oblúkový) juţný portál a zdruţené archivoltové okno na južnej stene, ktorým vniklo do presbytéria omnoho viac svetla kvôli zamýšľanej maliarskej výzdobe, čo celkom zmenilo pôvodnú tmavú gotickú mystiku priestoru. Na klenbe bola namaľovaná obloha s hviezdami bez slnka a mesiaca. Na spodnej časti zaklenutia sú namaľovaní štyria evanjelisti v podobe sediacich postáv, niektorí bez atribútov, zakomponovaní do neskororenesančných kartuší (ozdobných rámov). Na bočných stenách svätyne sú vedľa seba namaľované obrazy svätcov. Nad kaţdým obrazom je v latinčine nápis s pomenovaním : SALVATOR MVNDI ( Spasiteľ sveta ), dvanásť apoštolov v šiestich dvojiciach v poradí: SANCTVS PETRVS (sv. Peter) a SANCTVS ANDREAS (sv. Ondrej), SANCTVS IOANNES (sv. Ján) a SANCTVS IACOBVS (sv. Jakub), SANCTVS BARTOLOMEVS (sv. Bartolomej) a SANCTVS PHILIPPVS (sv. Filip), SANC-TVS THOMAS (sv. Tomáš) a SANCTVS IÄCOBVS (sv. Jakub-staviteľ). Na pravej strane - ST.ŠIMON (sv. Šimon) a S.IVDAS THADEVS (sv. Juda Tadeás, nápis, spomínaný v nasledujúcom odseku, S.MÄTTHAEVS (sv. Matúš) a S.MATHIAS:(sv. Matej) a na konci - SANCTVS PAVLVS (sv. Pavol). Na začínajúcom a koncovom obraze (Spasiteľ sveta a sv. Pavol) sú znázornené v pozadí aj krajiny so stromami a architektúrou.Medzi dvojicami svätcov na vnútornej strane juţnej steny pod archivoltovým oknom je namaľovaný nápis: LAETATVS SVM NOBIS QVAE DIXT.SVNI MIHI IN DOMVM DOMINI IBIMVS.PSAIII CXXI, čo v slovenskom preklade znamená : ZARADOVAL SOM SA, KEĎ MI POVEDALI : \"PÔJDEME DO DOMU PÁNOVHO\". Ţalm 121. Aj keď je slovenský preklad správny, latinský nápis v kostole je chybný a správne má znieť a vyzerať takto: LAETATVS SVM IN HIS, QVAE DICTA SVNT MIHI: IN DOMVM DOMINI IBIMVS. PSALM. CXXI. K omylom pravdepodobne došlo pri domaľovávaní chýbajúcich zvetraných častí latinského textu na poškodených tabuliach.Cez dve okná nad juţným portálom i cez otvorené dvere samotného portálu preniká svetlo na obraz sv. Juraja v zbroj i na koni (cválajúcom smerom doprava), zabíjajúceho kopijou draka, namaľovaný vpravo od víťazného oblúka, ktorý oddeľuje priestor svätyne s presbytériom od lode kostola. Všetky obrazy sú orámované rolverkovým a pletencovým ornamentom a oddelené korintskými stĺpmi. Na ostatných plochách a najmä na bočných emporách sú renesančné úponkové ornamenty. Najpôvabnejšie sú rozvinuté okolo zvieracieho motívu dvoch levov s esovité zahnutými chvostami nad chrbtami a vyplazenými jazykmi v otvorených tlamách - oproti juţnému vchodu, t. j. na severnej empore.Pozoruhodný a výtvarne zaujímavý je rovný kazetový strop v lodi kostola, pozostávajúci zo 49 ornamentálnych ruţíc, z ktorých kaţdá je iná napriek tomu, ţe sedem z nich bolo treba počas rekonštrukcie dotvoriť. Staršie odborné materiály spomínajú, ţe pôvodne bol celý strop z ornamentálnych ružíc, ale drevokazná huba a červotoč počas stáročí zničili tie pri obvodových stenách.Roku 1654 boli zhotovené maľované stallum - lavica pre významnejších hostí a neskororenesančná kazateľnica v tvare polovičného osemhranu s tromi zachovanými soškami evanjelistov (aj so zvieracími atribútmi), oddelenými od seba tieţ korintskými stĺpmi v poradí zľava: Matúš, Lukáš a Ján. Soška Marka sa nezachovala. Pod kaţdou soškou je ešte okrídlená hlavička anjelika.Počas zmien ideologického charakteru - v procese proti reformácie bolo treba interiér kostola upraviť podľa nových zámerov rekatolizácie, a tak bol sem inštalovaný obrovský, ohurujúci barokový oltár. Zmenený bol aj titul kostola, čo podčiarkuje oltárny obraz všetkých svätých - olej na plátne - v popredí s Ignácom z Loyoly, zakladateľom jezuitizmu. Plocha obrazu je rozdrobená na množstvo geometricky radených postáv v štyroch horizontálnych pásoch nad sebou. V hornom oblúku je namaľovaná biela stuha a na nej nápis : GLÓRIA HAEC EST OMNIBUS SANCTIS EIUS Psal: 149. V slovenčine to znamená: Táto sláva patrí všetkým jeho svätým, ţalm 149. Jednotlivé drevené ozdobné súčasti oltára a sochy okolo obrazu sú bez polychrómie, čo dnes pôsobí atraktívne, lebo máme moţnosť vnímať krásu čistého lipového dreva a čistú rezbu tak, ako tvorcovia ešte pred pomaľovaním sôch. Na druhej strane je to dôkaz, ţe po dokončení dobových prestavieb a tým aj stavebného vývoja kostola v 18. storočí, uţ nikdy nezostalo toľko finančných prostriedkov na dokončenie výzdoby „starého“ kostola po vybudovaní nového — kamenného v r. 1766-70 v strede námestia.V oltárnej nadstavbe nad obrazom je súsošie korunovania Panny Márie s adorujúcimi anjelmi a svätcami: v strede pod ba1dachýnom na obláčku stojí Panna Mária, nad ňou v podobe holubice sa vznáša Duch svätý, vpravo stojí Boh Otec a vľavo - Boh Syn, vedľa nich stoja anjeli s kopijami a ďalej od nich ešte ďalší štyria svätí, po dvaja z oboch strán. Pri štyroch korintských stĺpoch, ktoré tvoria základnú architektúru oltára, stoja sochy zľava v poradí : sv. Ján, sv. Barbora a sv. Justína, vpravo potom sv. Margaréta, sv. Mária Magdaléna a sv. Matej. Súčasťou sochárskej výzdoby oltára okrem spomínaných sôch sú aj rôzne rezbárske ozdoby s rastlinnými a mušľovými motívmi ako aj 9 okrídlených hlavičiek anjelikov : jedna pri nohách sochy Panny Márie, po jednej pri nohách sôch Boha Otca a Boha Syna, dvojice okrídlených hláv anjelikov s mušľovou ozdobou — nad hlavami svätíc z ľavej a pravej strany oltárneho obrazu, a po jednej hlavičke majú pilastre, na ktorých stoja sochy sv. Jána a sv. Mateja. Zdá sa, ţe polychrómovaný obetný stôl so skrinkou - bohostánkom, ako aj polychrómovaná soška na podstavci s ukriţovaným Jeţišom boli prinesené dodatočne a sú z novšieho obdobia. Celý oltár stojí na kamennom stupňovitom podstavci, korešpondujúcom s kamennou podlahou celého kostolíka, ktorá bola objavená po odstránení zvyškov drevenej, drevokaznou hubou zničenej podlahy.Za barokovým oltárom je na doskovom obloţení východnej čelnej steny namaľovaná chrámová opona, ktorá symbolicky delí namaľovanú oblohu na polovice, čo môţe súvisieť s oltárnou tematikou ukriţovania a so staršou koncepciou oltárneho priestoru.Zaujímavých je aj dvoje ťaţkých, pôvodne tieţ ornamentmi pomaľovaných vchodových dverí s kovanými ţeleznými madlami v tvare šesťlupeňových kvetov a kovanými historickými pruţinovými zámkami, ale aj maľované dvere sakristie.

SNLM - Národný cintorín MartinOtváracie hodiny pre verejnosť maj - oktober Po-Ne 7:00 - 20:00 november - april Po-Ne 8:00 - 17:00 Národný cintorín, národná kultúrna pamiatka, bol založený na začiatku 19.-teho storočia, ale celonárodný význam získal v 2. polovici 19.-teho storočia, v období, keď sa Martin stal neoficiálnym hlavným mestom Slovenska. Na cintoríne sú hroby a umelecky cenné náhrobné objekty vyše 300 významných osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života.

SNM - Pamätná izba Kláštor pod ZnievomOtváracie hodiny pre verejnosť: Návštevy treba vopred ohlásiť na Obecnom úrade, tel.: +421 842 493 31 00. Expozícia z dejín Kláštora pod Znievom sa nachádza v budove prvého slovenského patronátneho gymnázia z druhej polovice 19.-teho storočia. Časť exponátov je venovaná práve pôsobeniu jedného z prvých slovenských patronátnych gymnázií. Expozícia bola otvorená v roku 1975 ako vysunutá expozícia Múzea Andreja Kmeťa SNM Martin.

Slovenský Betlehem - Rajecká LesnáJozef Pekara a Slovenský betlehem Rezbár Jozef Pekara sa narodil 15.6.1920 v Borskom Petre, býval v osade Šuja pri Rajci a neskôr v Rajeckých Tepliciach, kde 5.1.2005 aj zomrel. Výber profesie nebol náhodný. Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva . Neboli to však len okolité lesy a rezbársky silný región, ktoré nasmerovali profesnú cestu tejto výraznej osobnosti. Jeho otec bol debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný... Do učenia sa dostal k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (*1879-†1956). Pod jeho vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinutie schopnosí kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomuto sa stal Jozef Pekara návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou (1950). Činnosť družstva bola zameraná na produkciu rebárskych výrobkov podľa požiadaviek architektov, výtvarníkov a v neposlednej miere i potrieb trhu. Sakrálna tvorba bola bývalým režimom síce tolerovaná, avšak s povestným ALE, a mnohými dodatkami… Po odchode na dôchodok si majster plní dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“ . Malo to byť dielo kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, ktoré bude jedinečné, reprezentatívne - SLOVENSKÉ. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Na rôznych internetových stránkach a v tlači sa objavujú mylné informácie o tom, že sa jedná o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami, že betlehem je najväšší na svete, že stvárnenie scény s kulisou reálií regiónov a použitie miestneho odevu nemá obdoby. Sú to tvrdenia nepresné a nadnesené. Úlohou nasledovných riadkov nie je degradácia významu diela, ale paralizácia neprávd a neodborných výkladov, ktoré v konečnom dôsledku spochybňujú (svojou jednostrannosťou a neodbornosťou) význam diela. Slovenský betlehem je skutočne jedinečný (je pravdepodobne najväčším dreveným pohyhlivým betlehemom na svete). Okrem toho, samotná téma stvárnenia Božieho narodenia, symbol rodiny, pokora a úcta v kontraste s blížiacim sa nebezpečenstvom a prenasledovaním kráľa Herodesa, robí z námetu jeden z najnáročnejších… Pokora a úcta ľudí prostrednícvom zobrazených, scén kde je vzdávaná vďaka svárneniu práce aj radostí života bežného (v tomto prípade slovenského) ľudu… Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr – to všetko je mimoriadne náročné. Právom patrí teda realizácia pohyhlivého betlehemu medzi absolútne vrcholy (najmä ľudového) rezbárstva. V súvislosti si Slovenským betlehemom a šírením nepravdivých údajov je treba uviesť v čom niesu pravdivé a to s použitím dostupnej (a ľahko overiteľnej) faktografie. Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a iného ošatenia svojej doby ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri svárnení architektúry, teda nie len blízkovýchodnej proveniencie. Ako príklady by sme mohli uviesť staršiu tvorbu ľudového prejavu rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v Talianskych dolomitoch, Českého podkrkonošia ale aj iných regiónov Čiech, Moravy Slovenska a vlastne celej Európy. Tu bývajú jasličky umiestnené v stavbách miestneho charakteru. Ak potrebujeme aspoň jeden príklad konkrétnej osobnosti, môžeme použiť tvorbu strážnického rezbára Františka Gajdu, pretože všetky postavy v jeho betlehemoch sú oblečené v ľudovom ošatení Slovácka a umiestnené v zodpovedajúcej scenérii (autor robil práce v tomto duchu skôr, ako začal majster Pekara pracovať na Slovenskom betleheme). Tých príkladov by však mohlo byť oveľa viac. Nám by to však mohlo stačiť na tvrdenie, že myšlienka takéhoto autorského prejavu nie je vlastná len Jozefovi Pekarovi. V Muzeu Jindřichohradecka (ČR) je tzv. Krýzov betlehem, ktorý je pravdepodobne s celkovou dĺžkou 17 metrov najväčším mechanickým betlehemom na svete (betlehem má tvar písmena U, avšak scéna a figúry na rozdiel od Slovenského nie su len z dreva). Pre majstra Pekaru bol však pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem (aj keď túto skutočnosť sám neudáva) . Tento drevený mechanický betlehem (v ČR) s rozmermi 7x3x2m, má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu. Sú tu pohybovo stvárnené rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti. Domienka, že majster Pekara ako profesionálny rezbár toto dielo nepoznal a nezapôsobilo naňho motivačne je veľmi nepravdepodobná. Tento betlehem totiž reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale.Taktiež malo toto dielo za sebou cestu po slovenských mestách a v oboch prípadoch boli udalosti sledované médiami. O Třebechovickom betleheme bol nakrútený aj dokument ČST. Zhotovenie Slovenského betlehemu s rozmermi 8,5x3x2,5 je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehemu. Majster Pekara však prekonal toto dielo len rozmerovo. Třebechovický betlehem má z dreva (na rozdiel od Slovenského), zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus, a aj kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na stranu Třebechovického Betlehemu. U odbornej výtvarnej kritiky sa môžeme stretnúť s názorom, že nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený z samostatných scenérií s perspektívou vlastnou. V tejto súvislosti je spomínané aj spracovanie fotografií do „rezbárskeho stavu“. Reprodukovanie obrazu (napríklad podľa fotografie) je na pomyselnej stupnici hodnotového výtvarného rebríčka na nižšej priečke ako vlastné autorské spracovanie. Ďalšou diskutovanou vecou je pomerové meradlo. U Slovenského betlehemu totiž niesu dodržané pomery budov v jednej úrovni. Scéna tým stráca na dojme perspektívy aj v tomto smere. Vzniká tak podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre umiestnenie. Celkový dojem potom pôsobí „nástenkovo“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) tu predsa len sú. Pri pozorovaní jednotlivých scenérií je vidieť, že na reálnom stvárnení pohybu si dal majster skutočne záležať. Aj tu sú však slabšie miesta v stvárnení kopáčok, ktoré držia motyky v napriahnutých rukách, zatiaľ čo v skutočnosti sa motyka drží v rukách ohnutých v ľakti. Figúry darovníkov sú v pomerne statických postojoch a v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe, pôsobia strnuto. To však nemusí nikoho mrzieť, pretože aj tak je Slovenský Betlehem špičkovým dielom svojho druhu a stvárnením jednotlivých regiónov Slovenska aj jedinečný. Čo nás však môže mrzieť, je publikácia ktorú si môžete zakúpiť v Dome Božieho milosrdenstva (alebo tiež Dome Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej kde je dielo inštalované. Slovenský betlehem vznikal pätnásť rokov. Počas tejto doby majster z veľkej časti venoval čas výrobe betlehemu. Samozrejme, to rodina pocítila nielen časovo, ale aj finančne. Napriek tomu, že dielo bolo darované obci (presnejšie farskému úradu v obci), nie je v uvedenej publikácii poďakovanie rodine, ktorá tvorbu diela prežívala spolu s autorom. Nie je tam vlastne uvedené ani celé meno autora a životopisné údaje ktoré nás návštevníkov zaujímajú viac ako mená ľudí majúcich zásluhu na stavbe, v ktorej je dielo uložené. Na tieto mená sa miesto našlo, tak ako aj na číslo účtu kde môžete finančne prispieť… Mnoho ľudí možno zareaguje na tieto posledné slová, pretože sa dotýkajú osobných zásluh tých, ktorí urobili veľa preto, aby bolo dielo dôstojne prezentované. Ale nemalo by sa pritom zabudnúť na samotného autora a aj jeho rodinu. Návšteva betlehemu nie je spoplatnená a dobrovoľný príspevok je prijateľný pre každého. Slovenský Betlehem bol otvorený a požehnaný 26.11.1995 na nedeľu Krista Pána, nitrianskym diecéznym biskupom, J. E. Jánom Cryzostomom kardinálom Korcom. Prevzaté z www.rezbarstvo.sk . 9.00 do 12.00 a od 13.00 do 18.00 hod.

Rodný dom Juraja LangsfeldaOtváracie hodiny pre verejnosť: Po-Pi 9:00 - 16:00 Expozícia je otvorená na požiadanie na OÚ. Rodný dom sa nachádza na ulici pomenovanej podľa neho, teda na ulici Ďurka Langsfelda číslo 13. Je to jedna z mála pamiatok, ktorá sa viaže na udalosti revolučných rokov 1848-1849. Evidovaný je v zozname kultúrnych nehnuteľností. V súčasnosti sa v tejto budove nachádza stála muzeálna expozícia, v ktorej je zahrnutá história obce. Expozícia je umiestnená v troch miestnostiach, kde môžu návštevníci vzhliadnuť na najstaršie písomné zmienky o obci, ktoré pochádzajú z roku 1258. Ďurko Langsfeld sa narodil 16.10.1825 a bol popravený 22.6.1849 v Kremnici. V tejto pamätnej izbe sa okrem dokumentov o jeho živote môžu návštevníci oboznámiť nielen s jeho životom a históriou obce, ale časť expozície je venovaná významným osobnostiam politického či kultúrneho života, ktoré sa v obci narodili alebo pôsobili.

Pamätný dom Kálmána Mikszátha Pamätný dom spisovateľa Kálmána Mikszátha je súčasťou Vlastivedného múzea Hrad Modrý Kameň. Expozícia v rodisku K. Mikszátha a v dome kde žil, sprostredkuje informácie o živote a diele románopisca. Pozoruhodné sú jeho osobné veci a súbor vydaní jeho kníh v jednotlivých jazykoch.

Pamätná izba Michala Miloslava HodžuExpozícia je otvorená na požiadanie. Návštevu expozície treba nahlásiť na tel.: +421 43 492 01 36 u lektorky Želmíry Ursíniovej (Rakša č.d. 52). Stála expozícia v rodnom dome M.M.Hodžu (1811-1870) približuje život a dielo tohto spisovateľa, jazykovedca, organizátora a národného dejateľa, evanjelického farára (1837-1862 v Liptovskom Mikuláši), predseda spolku Tatrín, obhajca štúrovskej slovenčiny, spolu so Štúrom a Hurbanom tvorca programu konštituovania sa Slovákov ako novodobého moderného národa. Od roku 1867 žil v exile v Českom Těšíne, kde aj 26. marca 1870 umrel.

Pamätná izba Jána PalárikaOtváracie hodiny pre verejnosť: Po-Pi 8:00 - 16:00 Otvorené len v pracovné dni, návštevy je nutné hlásiť v Kultúrnom dome - Knižnice v Rakovej osobne, alebo telefonicky: +421 41 434 15 10. Pamätná izba Jána Palárika v Rakovej je venovaná významnému rodákovi a jej zameranie vystihuje názov výstavy "JÁN PALÁRIK - ŽIVOT A DIELO". Ján Palárik sa narodil v chudobnej učiteľskej rodine 27.apríla 1822 a zomrel 7.decembra 1870 v Majcichove, kde je aj pochovaný a zriadili mu tiež pamätnú izbu. Ján Palárik bol nielen národný buditeľ a katolícky kňaz, ale aj dramatik a autor viacerých slovenských učebníc. Medzi jeho najznámejšie dramatické diela patrí napríklad DROTÁR alebo DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH.

Historická lesná úvraťová železnica - VychylovkaOtváracie hodiny : maj - oktober : Ut-Pi 9:00 - 17:00 So,Ne 9:00 - 18:00 Múzeum Kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke je stálou expozíciou v prírode, ktorá patrí medzi najrozsiahlejšie na Slovensku. Jej úlohou je dokumentovať a priblížiť súčasníkovi spôsob života a kultúry kysuckého ľudu v minulosti. Expozícia obsahuje 34 obytných, hospodárskych, spoločenských, technických a sakrálnych stavieb. Popri objektoch ľudového staviteľstva sa tu nachádza významná technická pamiatka - úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou. Táto horská železnica je v súčasnosti jedinou fungujúcou historickou úvrať. železnicou v Európe a jednou z mála vo svete (ďalšie sú v juž. Amerike a Indii). Vznikla v r.1926 a pôvodne dosahovala dĺžku 110 km v kopcovitom teréne. Do 70.tých rokov železnica slúžila hlavne na prepravu kmeňov dreva z lesa. Od jej rekonštrukcie táto múzejná železnica slúži na prevážanie návštevníkov romantickou trasou dlhou 3,6 km, prechádzajúcou cez areál Múzea kysuckej dediny. Plán výstav a akcií/The shedule of exhibitions: 01.05.2002 08.05.2002 12.05.2002 19.05.2002 26.05.2002 02.06.2002 09.06.2002 16.06.2002 23.06.2002 30.06.2002 07.07.2002 14.07.2002 21.07.2002 28.07.2002 04.08.2002 11.08.2002 18.08.2002 25.08.2002 01.09.2002 08.09.2002 15.09.2002 22.09.2002 29.09.2002 06.10.2002 13.10.2002 20.10.2002 27.10.2002 Stavanie mája Ako sa rodí chlieb - siatie obilia Kuchyňa starých materí Deň múzejnej železnice Váľanie mája Deň detí v Múzeu kysuckej dediny Remeslo má zlaté dno Kuchyňa starých materí Na svätého Jána Vandrované remeslá Pozdrav od susedov - Česko Kuchyňa starých materí Zahrajte mi hudci (ľudové hudby z Kysúc) Jarmok ľudových remesiel Kuchyňa starých materí Pozdrav od susedov - Poľsko Ľanová nedeľa Regrúti Pozdrav od susedov (Orava) Ako sa rodí chlieb - kosenie obilia Ospievané Beskydy Kuchyňa starých materí Deň železničiarov Ako sa rodí chlieb - pečenie chleba Zmetanie lístia Kuchyňa starých materí Rozlúčka s babím letom

Symbolický cintorín

Pamätná izba Frica Kafendu MošovceOtváracie hodiny pre verejnosť: Návštevy treba vopred ohlásiť na Obecnom úrade v Mošovciach. Pamätná izba Frica Kafendu, významného hudobného skladateľa, teoretika a pedagóga prvej polovice 20.-teho storočia, rodáka z Mošoviec, približuje culture a dokumenty o jeho živote a diele. Tvoria ju predmety a nábytok z jeho pracovne, rukopisy jeho hudobných skladieb a ich vydania tlačou.

SNM - Pamätná izba Jána JeséniaOtváracie hodiny pre verejnosť: Návštevy treba vopred ohlásiť na tunajšom Obecnom úrade. Pamätná izba Jána Jesénia je umiestnená v budove Obecného úradu. V expozícii sú vystavené dokumenty týkajúce sa dejín obce, culture zo života jasenských zemanov a kópie materiálov o osude Jána Jesénia (1566 - 1621), ktorého otec Baltazár pochádza priamo z Horného Jasena. Ján Jesénius je tu zobrazený v svetle svojho pohnutého osudu renesančného učenca, významného lekára a filozofa.

SNM - Pamätná izba Jonáša ZáborskéhoOtváracie hodiny pre verejnosť So 8:00 - 12:00 Návštevu expozície v inom termíne treba vopred ohlásiť na tel.: +421 43 426 21 74 u lektora Karola Záborského. Miestne múzeum je venované dejinám zemianskej dediny a jej najvýznamnejšiemu rodákovi J. Záborskému, slovenskému básnikovi a národovcovi, súputnikovi Ľ. Štúra. V expozícii sú vystavené originály zemianskych krojov z Turca, pečate a mapy obce z polovice 19. stor., keramiku a interiér zemianskej kuchyne z 18. a 19. stor. Druhá časť expozície je venovaná J. Záborskému, jeho väzbám s rodiskom a pôsobeniu v Župčanoch, kde bol farárom.

Pamätná izba Rudolfa JašíkaOtváracie hodiny pre verejnosť: Po-Pi/Mo-Fr 9:00 - 17:00 Otvorené len v pracovné dni, návštevy je nutné hlásiť v Kultúrnom a spoločenskom stredisku v Turzovke osobne, Pamätná izba Rudolfa Jašíka približuje život turzovského rodáka významného spisovateľa, ktorý sa narodil 2.decembra 1919. Jeho diela zobrazujú pravdivo to, čo sám vo svojom krátkom živote zažil od detstva, cez vojenčinu až po aktívny život. Literárne začal pracovať v roku 1940 a cez nadrealistické básne a poviedky prešiel až k známym románom, ako je napr. "Na brehu priezračnej rieky", "Mŕtvi nespievajú", "Čierne a biele kruhy" a iné... Rudolf Jašík zomrel náhle 30.júna 1960 v Bratislave a pochovaný je v Partizánskom. Pamätná izba je v súčasnej podobe od jej znovuotvorenia v roku 1988. Každoročne sa od roku 1979 koná podujatie Jašíkove Kysuce, ktoré je už dnes jednou z najväčších literárnych súťaží mladých prozaikov celoslovenského charakteru.

LM - Považská lesná železničkaLesná železnička v Liptovskom Hrádku je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Sústreďuje mobiliár bývalej Čiernovážskej lesnej železnice, ktorej výstavba sa začala v roku 1913, na základe povolenia Uhorského štátneho lesného úradu v Liptovskom Hrádku. Tento zadal staviteľskej firme Magyar Belga stavbu trate, ktorá prebiehala v troch etapách a bola dokončená v roku 1940. Okrem nákladnej sa prevádzkovala aj osobná doprava, úradne povolená od roku 1932. Táto trať viedla z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku až po Zátureň pod Kráľovou hoľou a bola to najdlhšia lesná železnica na Slovensku. Dňa 31.12.1971 bola lesná železnica Lipt. Hrádok - Lipt. Teplička z ekonomických dôvodov zrušená. Napriek nátlaku záchranárov, bývalé okresné a krajské orgány nemali žiadne pochopenie k záchrane PLŽ v jej prirodzenej podobe. Zachoval sa len úsek z Liptovského Hrádku do Svarína dlhý 11,6 km , z ktorého 30% zvršku chýba a naďalej ho ubúda. Od roku 1989 na záchrane PLŽ pracuje Klub PLŽ.

LM - Archeologické múzeum v prírode Liptovská MaraOtváracie hodiny pre verejnosť jun - september 9:00 - 18:00 Táto národná kultúrna pamiatka sa rozprestiera na vrchu Havránok nad vodnou nádržou Liptovská Mara. Na hradisku, ktoré bolo hospodárskym a spoločenským strediskom púchovskej kultúrnej skupiny, sa zachoval zvyšok pôvodnej hradby keltského hradiska. Je tu zrekonštruovaná podoba dvorca z mladšej doby železnej (300-100 p.n.l.), náznaková rekonštrukcia brány keltského hradiska a vstupu do svätyne (120-50 p.n.l.), náznaková rekonštrukcia časti hradby a brány najmladšej fázy opevnenia hradiska a rekonštrukcia obydlia z obdobia jeho zániku. 09.0018.00

Kultúrne pamiatky - Slovensko , Zoznam objektov - Pamiatky - Žilinský kraj

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia