Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Veporské vrchy

Čierny hradČierny hrad sa nachádza na západnom Slovensku v pohorí Tríbeč približne 13 km severozápadne od Zlatých Moraviec. Hrad bol postaveny na kremencovom vrchu Čierny hrad 573 m n.m. Približne 2 km severozápadne od obce Zlatno. Hrad leží mimo hlavného hrebeňa a dostať sa dá naňho po žltej turistickej značke priamo zo Zlatna, alebo z Javorového vrchu, kde sa žltá značka križuje so zelenou, ktorá vedie po hlavnom hrebeni Tríbeča. V minulosti patril hrad do Tekovskej stolice, pričom sa nachádzal na jej západnej hranici. Blízky Gýmeš či Oponice už patrili do Nitrianskej stolice. Hrad nestrážil žiadnu významnú stredovekú komunikáciu a pravdepodobne slúžil na obranu nálezísk zlata v okolitých potokoch. Areál hradu predstavuje ovál ohraničený obvodovým valom a vnútornou priekopou orientovaný približne severo južným smerom s rozmermi priblizne 95 m a 55 m. V súčasnosti sa na vale nezachovali žiadne zvyšky obranného múru, avšak vo viacerých zdrojoch sa uvádza že v prvej polovici 20. storočia ešte viditeľné boli. Vstup do hradného areálu sa predpokladá od severo západu, kde je val prerušený. V centrálnej časti areálu sa nachádza obdĺžnikové kamenné jadro hradu o rozmeroch cca. 40 a 16 m, ktoré bolo taktiež orientované severojužne a tvorilo akúsi citadelu celého hradu. Podľa zvyškov murív, terénnychg stôp a vykonaného čiastočného archeologického výskumu z roku 2005 možno predpokladať, že v južnej časti sa nachádzala hranolová útočištná veža, ktorej rozmery možno len odhadovať na 8x8m, pričom hrúbka muriva bola minimálne 180cm.Na severnom konci nádvoria sa pravdepodobne nachádzal palác s rozmermi cca. 16x8 m. Na základe terénnych stôp a odkrytých zvyškov murív možno predpokladať jeho vnútorné členenie. Medzi týmito objektami sa nachádzalo návorie z východu a západu ohradené kamennou hradbou hrubou 90cm. Východný múr bol neskôr zhrubený na 180cm. Archeologickým výskumom sa zistilo, že k jeho vnútornému lícu boli pristavané drevené objekty, najskôr hospodárskej funkcie. Približne v strede nádvoria sa nachádza kráter krorý naznačuje že sa tam mohla nachádzať cisterna. Vstup do horného hradu, vzhľadom na prítomnosť menšieho predbránia o rozmeroch približne 15x15 m nachádzajúceho sa južne od veže, možno predpokladať niekde v jej blízkosti. Keďže archeologický výskum uskutočnený v roku 2007 potvrdil, že samotná veža s najväčšiou pravdepodobnosťou nebola prechodná, sa ako najpravdepodobnejšia javí možnosť, že vstup do horného hradu sa nachádzal pri západnom okraji veže. Túto hypotézu však môže potvrdiť len ďaľší výskum. O histórii Čierneho hradu toho vieme zatiaľ len veľmi málo, keďže v písomných prameňoch sa takmer nespomína a z nadzemných murív sa zachovalo len minimum. Viac informácii o hrade priniesol až archeologický výskum vedený pod vedením M. Slivku v roku 2005. Hrad bol postavený na homoľovitom výbežku Tribečského pohoria (573 m n. m.) s vizuálnym kontaktom na Gýmeš, Hrušov ako aj neďaleký Velčický hrádok. Stavba Čierneho hradu pravdepodobne súvisela s ochranou ryžovýsk zlata v okolitých potokoch a kontrolou lokálnej horskej cesty cez horské sedlo z nedalekých Velčíc do Soľčian na Ponitrí. Obec Zlatno je písomne doložená už v roku 1156, avšak výstavbu samotného kamenného hradu možno zatiaľ na základe výsledkov doterajšieho archeologického výskumu klásť až niekde na prelom 13. a 14. storočia. Šľachtickú fundáciu napovedá donácia susednej obce Zlatno pre Marka a Jána, synov Báša z r. 1328. Výraznejšie prestavby a modernizácia hradu zatiaľ nie su doložené (aj keď minimálne východný hradbový múr bol dodatočne zhubený na 180cm). Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe datovania nálezového materiálu z archeologického výskumu možno predpokladať jeho relatívne krátku existnenciu a zánik niekde na prelome 14. a 15. storočia. Ten mohol súvisieť s majetkovou expanziou Forgáčovcov koncom 14. storočia, ktorým patrilo od r. 1250 Gýmešské panstvo a v r. 1386 Blažej Forgáč získal aj Zlatno. Doteraz jedinou písomnou zmienkou o hrade je listina z roku 1516 v ktorej kráľ Ludovít II. udelil Petrovi a Mikulášovi Forgáčovcom právo ťažiť zlato na ich panstve Fekethewar.Pravdepodobne však označuje už len majetky, ktoré mohli pôvodne patriť k čiernohradskému panstvu a nie samotný hrad, ktorý v tej dobe už najskôr svoju funkciu neplnil.

GemerskoGemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy a prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry. Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne( postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša). Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu. Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v regióneKoncom roku 2008 bola sprístupnená expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri-Malohonte. Ide o novú moderne koncipovanú expozíciu poskytujúcu prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií komplexný pohľad na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Otváracie hodiny január – marec Po-Pi 9.00 - 17.00 apríl – september Po-Pi 9.00 - 17.00, So-Ne 9.00 - 16.00 október - december Po-Pi: 9.00 - 17.00 Vstupné do múzea Dospelí 2 € Deti, študenti, dôchodcovia a držitelia ZŤP 1 € Deti do 3 rokov Zdarma apríl-september Po,St,Pi 8.00-17.00 Ut,Št 8.00-16.00 So,Ne 9.00-15.00október - marec Po-Pi 8.00-16.00 Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr. Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.) V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote. Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. stor..

Hrad Stará horaZrúcaniny hradu z druhej polovice 13. storočia.

Hrad SobôtkaZaniknutá pevnôstka postavená v 15. storočí a zbúraná v 17. storočí.

Hrad HrachovoZaniknutý hrad, ktorý sa spomína v roku 1416. Bol zničený v roku 1909. Priestor hradu je od roku 1950 zastavaný individuálnou rodinnou zástavbou.

Hrad Banská BystricaHrad vo významnom stredovekom banskom meste bol pôvodne umiestnený mimo stredoveký pôdorys mesta. Dnes sa však nachádza priamo v centre a ovplyvňuje vzhľad historického jadra. Jeho najstaršou stavbou je pôvodne neskoro- románsky kostol z 13.-teho storočia. Kostol má bohatú výzdobu a oltár sv. Barbory pravdepodobne od Majstra Pavla z Levoče. Dnešný vzhľad kostola je výsledkom stavebných úprav v 14.-tom a 15.-tom storočí a barokovej modernizácie po požiari v roku 1761. Kamenné opevnenie sa začalo budovať až v roku 1479 a jeho súčasťou je brána s barbakanom a kruhové bašty.

Vila D. SkuteckéhoStála expozícia Dominika Skuteckého /1849-1921/, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov realistického maliarstva konca 19. a začiatku 20. storočia v strednej Európe, predstavuje umelcovu tvorbu v oblasti portrétu, pracovný a rodinný žáner (kováči,kovolejári a kotlári). Vystavené exponáty sú majetkom Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Štátnej galérie a Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici , ako aj súkromných vlastníkov. Pre slovenskú maľbu objavil Skutecký pracovnú tému, ktorú vo svojich dielach obohatil o hlboký humanistický a kriticko-realistický podtón, pričom majstrovským maliarskym uchopením a zvládnutím najmä problému prirodzeného a umelého svetla v obraze, ale aj problémov výrazu a kompozície, zaradil tieto diela k vrcholným hodnotám realistického maliarstva v oblastiach stredoeurópskeho kultúrneho regiónu. Život a prácu slovenského ľudu nachádzal v prostredí medených hámrov a kováčskych dielní v okolí Banskej Bystrice, kde sa natrvalo usadil aj so svojou rodinou v roku 1889. Do rodiska svojej manželky sa presťahoval z Benátok, kde sa stal slávnym a medzinárodne uznávaným autorom. Objekt Stálej expozície diel D.Skuteckého na Hornej ul. č. 55 (rekonštruovaný v rokoch l99l -l993) bol umelcovou vilou s ateliérom , ktorý si dal postaviť podľa vlastných návrhov v duchu neorenesancie. Stála expozícia Dominika Skuteckého bola pre verejnosť sprístupnená vo februári 1994. Expozícia prezentuje tématicky členenú kolekciu v počte 50 diel.

Štátna galéria - Banská Bystrica 700. výročie udelenia mestských práv oslavovalo mesto Banská Bystrica v roku 1955. Umelci vtedy žijúci a tvoriaci v meste, pripomenuli starému mestu jeho dávnu a silnú výtvarno-umeleckú tradíciu, aj aktuálnu kultúrnu potrebu a iniciovali vznik galérie.Bethlenov dom, Dolná 8 975 90 Banska Bystricavystavný priestor, riaditeľstvo, administratíva SG V rámci mestskej pamiatkovej rezervácie Banskej Bystrici patrí dom na Dolnej ul. 8 k najpriestrannejším a najreprezentatívnejším objektom. Podľa prieskumu bol postavený v r. 1556 na mieste staršej gotickej budovy z 15. storočia a začiatkom 17. storočia . 1. 9. 1956 vznikla galéria organizačným vyčlenením jedného z najstarších muzeí na Slovensku . V roku 1958 dostala prvého stáleho pracovníka, svoj základný zbierkový fond 145 diel a svoj prvý dlho jediný pracovný a sučasne vystavný priestor.Štátna galéria Banská Bystrica má najdiferencovanejšiu tvorivú koncepciu. V štruktúre jej výstavnej, výskumnej a zbierkotvornej činnosti sú tri svojbytné celky: umenie regiónu a slovenské umenie, slovenské grafické umenie, zahraničné grafické umenie. Je ojedinelá 30 rokov svojou špecializáciou na umeleckú grafiku (slovenskú a zahraničnú) taktiež so zameraním na súčasné umenie. Ut-Pi 9.00 - 17.00So-Ne 10.00-16.00 Stála expozícia Dominika Skuteckého je špeciálizovaná expozícia(venovaná maliarovi európskeho významu Dominikovi Skuteckému (1849 - 1921)). Je postavená v dome podľa umelcových návrhov. Expozícia predstavuje dielo maliara, ktorý po umelecky úspešnom pôsobení vo Viedni a v Benátkach prišiel ako štyridsaťročný do Banskej Bystrice, kde pôsobil až do smrti. V prostredí banského mesta a jeho okolia sa v umelcovej tvorbe odohral posun od melodramatického žánru k ľudsky vážnej sociálne motivovanej výpovedi, od formovej ľahkosti a brilantnosti k svetelnej dramatickosti a farebnej expresii kontrastu ohnivých pecí a prítmia kotlárskych dielní.

Stredoslovenské múzeumMúzeum založili mešťania v roku 1889.Kontinuálne je najstaršou kultúrnou inštitúciou v meste. Prvá expozícia bola sprístupnená v roku 1909. Súčasná historická expozícia je od roku 1958 umiestnená na Námestí SNP 4 v tzv. Thurzovom dome a expozícia Príroda stredného Slovenska sa od roku 1989 nachádza v Tihányiovskom kaštieli v miestnej časti Radvaň. Stála spoločenskovedná expozícia Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici je umiestnená v jednom z najkrajších a najcharakteristickejších domov v historickom jadre mesta na Námestí SNP. Pôvodne gotické domy označované ako Mittelhaus získali na prelome 15. a 16. storočia Thurzovci, ( podnikateľská rodina), ktorá spolu s augsburgskými bankármi Fuggerovcami vytvorila Thurzovsko-Fuggerovskú mediarsku spoločnosť, ktory zásoboval banskobystrickou meďou trhy v celej Európe. Dnešnú podobu dom získal pri prestavbe v II. polovici 16. storočia, kedy sa na priečelí objavili mnohé prvky inšpirované talianskou renesanciou (napr. sgrafito na fasáde). Kedže majiteľom bol banský podnikateľ a kremnický komorský gróf Ján Thurzo z Betlanoviec, do dnes dom nesie jeho meno.Po pamiatkovej obnove objektu poškodeného zubom času i vojnovými udalosťami tu bola v roku 1958 spristupnená spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20. storočia. 10 rokov vydávania vreckových jednolistových kalendárikov pod názvom "Zo zbierok múzea" Spoločenskovedná expozícia - Thurzov dom:Po-Pi 9.00 - 12.00, 13.00 - 17.00Ne 12.00 - 19.00V sobotu je vstup možný len pre vopred nahlásené hromadné výpravy. Prírodovedná expozícia - Tihányiovský kaštieľ:Po-Pi 8.00 - 11.30, 12.30 - 16.00Ne 9.00 - 11.30, 12.30 - 16.00Thurzov dom - Námestie SNP 4, BB V celkovom počte 12 miestností múzeum verejnosti ponúka bohaté množstvo archeologických exponátov, stredovekých zbraní, mincí a kópii historických dokumentov. Samostatné miesto patrí banskej problematike,gotickému umeniu, cechom, remeslám a manufaktúram. Veľkú časť druhého poschodia zaberá prehliadka dobového meštianskeho nábytku a národopisného materiálu. Osobitnú pozornosť si zaslúži tzv. Zelená sieň so zachovalou časťou freskovej výzdoby z II. polovice 15. storočia, drevené trámové stropy z konca 15. storočia a renesančná lunetová klenba so štukovou výzdobou.V priestoroch na prízemí múzea sa po celý rok vymieňajú rôznorodé výstavy. Návšteva expozície sa dá využiť ako doplnok ku klasickému vyučovaciemu procesu dejepisu.Pre vysokoškolských študentov a špecializovaných odborníkov je pripravený špecifický výklad .

Múzeum Slovenského národného povstaniaMúzeum Slovenského národného povstania zachytáva vývoj slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 1945 s akcentom na dokumentáciu protifašistického národno- oslobodzovacieho boja a SNP. Múzeum má celoslovenskú pôsobnosť s medzinárodným dosahom, v ktorej vykonáva odborno-metodickú, koordinačnú a poradenskú funkciu. Od roku 1969 sídli v monumentálnej budove Pamätníka SNP, ktorá bola vybudovaná v juhovýchodnej časti historického jadra a v súčasnosti je jednou z dominánt krajského mesta Banská Bystrica v Slovenskej republike. Tato architektonicky zaujímavá stavba symbolizuje dejiny slovenského národa stvárnené v hmote dvoch železobetónových skulptúr spojených mostom a vyjadrujúcich ideu SNP ako energický predel v živote slovenskej spoločnosti počas druhej svetovej vojny. Priestor medzi skulptúrami vypĺňa pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka s večným ohňom. Sú v nej umiestnené urny s prstou z najvýznamnejších bojísk Povstania, miest fašistických represálií a pamätné kvádre venované obetiam holocaustu na Slovensku a zahraničným účastníkom SNP. Pamätník SNP s okolitým areálom bol v roku 1982 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici bolo založené v Banskej Bystrici 8. mája 1955. Svojim poslaním a činnosťou nadviazalo na Ústav Slovenského národného povstania, ktorý v Banskej Bystrici existoval už od decembra 1947.V súčasnosti Múzeum SNP dokumentuje a prezentuje dejiny slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 1945 s dôrazom na dokumentáciu protifašistického národnooslobodzovacieho boja a Slovenského národného povstania, ako významnej súčasti európskej antifašistickej rezistencie v rokoch druhej svetovej vojny. Múzeum dosiaľ zhromaždilo, ochraňuje a vedecky spracováva vyše 66 956 kusov múzejných zbierok a 136 157 kusov archívnych zbierok a ďalších dokumentárnych materiálov. Súčasťou inštitúcie je archív osobitného významu so zameraním na dokumentáciu rokov 1938 1945 a na činnosť Múzea SNP, ako aj odborná knižnica s viac ako 20 000 knižničnými jednotkami a príslušnou sprievodnou dokumentáciou.Pamätník SNP obklopuje areál, v ktorom je vybudovaný skanzen ťažkej bojovej techniky používanej v Slovenskom národnom povstaní. Pri vstupe do areálu sa nachádza najzaujímavejší autentický exponát, lietadlo Li 2, ktoré sa v čase SNP používalo na prepravu osôb a materiálu na povstalecké letisko Tri Duby. Areál, ako aj dobre technicky vybavená kinosála sú miestom konania horeuvedených kultúrno-spoločenských podujatí. máj-september Ut-Ne 9.00 - 18.00október-apríl Ut-Ne 9.00 - 16.00 27.8.2004 bola slávnostne sprístupnená nová stála expozícia pod názvom Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939-1945. Je obsahovo a materiálovo najrozsiahlejšou expozíciou múzea s využitím výpočtovej techniky a elektroniky, poskytuje nové možnosti prezentácie a lektorskej práce so žiakmi a študentami ZŠ a SŠ formou otvorených hodín a sprievodných aktivít k odborným seminárom a prednáškam. Otvorené hodiny realizuje múzeum v náväznosti na vyučovacie osnovy.

Mestské múzeum - TisovecMestské múzeum sídli v budove radnice mesta

Mestské múzeum - Poltár

Rodný dom Vladimíra ClementisaOtváracie hodiny pre verejnosť: Návštevy treba ohlásiť vopred na Mestskom úrade v Tisovci. Expozícia v rodnom dome Vladimíra Clementisa je venovaná životným osudom výraznej osobnosti slovenských dejín 20.-teho storočia, poprednému ľavicovému publicistovi, novinárovi a politikovi. V dobovom interiéri rodného domu sa vystavujú dokumenty o jeho živote, ukážky jeho rukopisov a korešpondencie, jeho diela a bohatá fotografická dokumentácia. Súčasťou expozície je aj verejnosti prístupná knižnica s novinárskou a publicistickou tvorbou Clementisa a publikácie o ňom.

Čiernohronská železnicaOtváracie hodiny pre verejnosť: 1. maj - 15. september 3x denne cez pracovné dni a 5x cez víkend. Z pôvodne lesnej železničky sa zrekonštruoval 12 km úsek z Čierneho Balogu do Hronca a do Vydrovskej doliny. Na stanici v Čiernom Balogu sa nachádza múzeum.

Hrad Modrý KameňVznik hradu je zdokumentovaný rokom 1277. Je to pôvodne gotický hrad, ktorý v roku 1593 zničili turecké vojská. V 17. storočí ho obnovili a opäť vyhorel. V roku 1730 na mieste dolného hradu postavili barokový kaštieľ, horný hrad zostal v ruinách. Architektonicky najcennejšou stavbou kaštieľa je neskorobaroková kaplnka sv. Anny z roku 1759. Kaštieľ je dnes sídlom Múzea bábkarských kultúr a hračiek.

Hrad DivínKrásny pohľad z hradu privíta každého, kto sa vyberie do obce Divín, okres Lučenec. Je tu nádherná príroda, ktorá vás príjemne prekvapí. Zrúcanina sa nachádza priamo nad obcou v Revúckej vrchovine, v Cinobanskom predhorí, v blízkosti rekreačnej oblasti Ružiná, asi 16 km od Lučenca. Hrad vznikol v rokoch 1275-1320. Bol centrom panstva Divín, ktoré patrilo mnohým majiteľom. Na základe rozhodnutia uhorského snemu z roku 1559 objekt opravili a prebudovali na protitureckú pevnosť. V rámci nových vojenských akcií proti Turkom cisárske vojská dobyli Divínsky hrad späť. Neskôr cisárske vojsko hrad dobylo a zničilo, odvtedy je hrad v ruinách. Hrad mal obranný charakter s hrubým obranným múrom. Nemal bašty ani veže. V súčasnosti si hrad zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Hrad postupne odkrývali archeologickým výskumom a konzervovali. V súčasnosti sú práce pozastavené.

Hrad MuráňHrad Muráň sa nachádza na vysutom skalnom brale Cigánka, ktorý je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Cigánka, v národnom parku Muránska planina. Na hrad sa dá dostať z obce Muráň po modrej a červenej turistickej značke za jeden a pol hodiny. Po ceste je chata Zámok, ktorá poskytuje oddych a občerstvenie. História Najstaršia písomná pamiatka hradu Muráň (castrum Mowran) je z roku 1271, keď ho kráľ Štefan V. daroval dvornému sudcovi Mikulášovi Gunicovi. Hrad teda vznikol pravdepodobne v 2. polovici 13. storočia. Okrem strážnej funkcie na ceste smerom do Horehronia slúžil prechodne ako poľovnické sídlo královskej družiny. Od r. 1321 vlastní hrad rod Rátol. Okolo r. 1430 boli na hrade Jiskrove vojská. Okolo roku 1500 kráľ daroval Muránsky hrad Štefanovi Zápoľskému. Ten ho prepustil Jurajovi Tornalimu. Po jeho smrti zdedil majetok jeho štvorročný syn Ján a správcom sa stáva Matej Bašo. Toto obdobie tvorí v dejinách hradu zvláštnu kapitolu. Matej bašo sa smutne preslávil ako lúpežný rytier. Hneď ako sa dostal ku správcovstvu snažil sa získať hrad pre seba. Mladého Jána poslal do Poľska, odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Hrad potom obsadil a vyhlásil sa za jeho pána. Odtiaľ podnikal lúpežné výpravy do širokého okolia, drancoval a zabíjal. Vykradol kostol v Rimavskej Sobote, vyraboval kláštor v Hrabušiciach. Na hrade razil falošné mince. Kráľ Ferdinand v roku 1548 vydal rozkaz na jeho chytenie a uväznenie. Touto úlohou poveril krajinský snem pána Krásnej Hôrky – Františka Bebeka. Cisárske vojsko pod vedením Mikuláša zo Salmu hrad niekoľko mesiacov obliehalo. Na pomoc prišlo aj vojsko zo Španielska. V roku 1549 hrad po dlhom dobýjaní obrancovia napokon dobrovoľne vydali, ale Matejovi Bašovi sa podarilo utiecť. V Telgárte ho však chytili pastieri, spozňajúc v ňom presláveného lúpežného rytiera. Spútaného ho priviedli späť na hrad, tu bol odsúdený na smrť a rozsudok aj hneď vykonali. Spolu s ním bolo popravených 16 najvernejších spolubojovníkov. Po dobytí hradu tam zostalo kráľovské vojsko.

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Veporské vrchy

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia