Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Veľká Fatra

SNG - Galéria Ľudovíta FulluBudovu postavili na prezentovanie výtvarných prác, ktoré Slovenskej národnej galérii daroval Ľudovít Fulla (1902 - 1980), jeden z mimoriadnych osobnosti slovenského výtvarného umenia, nadväzujúci na moderné európske výtvarné prúdy. Všestranne nadaný umelec, ilustrátor,maliar,grafik, tvorca monumentálno-dekoratívnych diel, scénických návrhov a pedagóg, prežil v Ružomberku posledné roky svojho života. Projekt vypracoval arch. Hatala podľa návrhu arch. M. Kusého (1964 - 65). Galéria svoju činnosť zahájila v roku 1969. Návštevníci si môžu prezrieť stálu expozíciu maľby, ilustrácií, kresby, tapisérií a úžitkového umenia. Sprístupnený je aj ateliér a pracovňa majstra. SNG tu usporadúva aj prechodné výstavy a každoročne organizuje prehliadky diel laureátov Ceny Ľ. Fullu a štipendistov Ľ. Fullu. Galéria ponúka návštevníkom kultúrne programy o živote a diele tejto významnej osobnosti slovenskej moderny, ako aj kultúrne programy pre širokú verejnosť a koncerty vážnej hudby. Galéria poskytuje lektorský výklad, predaj pohľadníc, katalógov, plagátov. Ut-Ne: 10.00 - 17.00Ľudovít Fulla - dielo Expozícia maľby, grafiky, kresby, ilustrácií, tapisérií a úžitkového umenia. Sprístupnený je aj ateliér a pracovňa majstra.

Hrad SklabiňaZrúcaniny hradu postaveného v prvej polovici 13. storočia na staršom hradisku. V priebehu 13. storočia sa stal strediskom hradného panstva. Od roku 1328 tu sídlila Turčianska župa. V roku 1436 hrad vyhorel. O niečo neskôr bol postupne upravený. Hrad získal v roku 1527 František Révay, ktorý sa stal veľmi skoro dedičným županom Turca. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska. V rokoch 1610-1612 si Révayovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Kaštieľ bol sídlom Turčianskej župy až do polovice 18. storočia, keď postavili nový župný dom v Martine. Kaštieľ bol obývaný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili, odvtedy je v ruinách. V roku 1970 sa uskutočnili opravné práce pri vstupe do areálu, aj v priestore pred ním. V súčasnej dobe sa hrad opravuje znovu.

Hrad BlatnicaBlatnický hrad na strmom kopci za obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom. Hrad postavili na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, a tak hrad prechádzal v 15. a v prvej polovici 16. storočia rukami rôznych držiteľov (Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov, Juštovcov a i.), ktorí ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali. Hrad rozšírili až Révayovci, ktorí ho dostali do vlastníctva roku 1540. V druhej polovici 16. a na začiatku 17. storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami. Na konci 17. storočia sa hradu zmocnili povstalci Imricha Thökölyho a na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka Rákócziho II. Po utíchnutí povstaní význam Blatnického hradu upadol. Roku 1744 ho dali ešte opraviť, v roku 1790 však už nebol obývaný a odvtedy pomaly pustol.

Hrad Banská BystricaHrad vo významnom stredovekom banskom meste bol pôvodne umiestnený mimo stredoveký pôdorys mesta. Dnes sa však nachádza priamo v centre a ovplyvňuje vzhľad historického jadra. Jeho najstaršou stavbou je pôvodne neskoro- románsky kostol z 13.-teho storočia. Kostol má bohatú výzdobu a oltár sv. Barbory pravdepodobne od Majstra Pavla z Levoče. Dnešný vzhľad kostola je výsledkom stavebných úprav v 14.-tom a 15.-tom storočí a barokovej modernizácie po požiari v roku 1761. Kamenné opevnenie sa začalo budovať až v roku 1479 a jeho súčasťou je brána s barbakanom a kruhové bašty.

Vila D. SkuteckéhoStála expozícia Dominika Skuteckého /1849-1921/, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov realistického maliarstva konca 19. a začiatku 20. storočia v strednej Európe, predstavuje umelcovu tvorbu v oblasti portrétu, pracovný a rodinný žáner (kováči,kovolejári a kotlári). Vystavené exponáty sú majetkom Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Štátnej galérie a Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici , ako aj súkromných vlastníkov. Pre slovenskú maľbu objavil Skutecký pracovnú tému, ktorú vo svojich dielach obohatil o hlboký humanistický a kriticko-realistický podtón, pričom majstrovským maliarskym uchopením a zvládnutím najmä problému prirodzeného a umelého svetla v obraze, ale aj problémov výrazu a kompozície, zaradil tieto diela k vrcholným hodnotám realistického maliarstva v oblastiach stredoeurópskeho kultúrneho regiónu. Život a prácu slovenského ľudu nachádzal v prostredí medených hámrov a kováčskych dielní v okolí Banskej Bystrice, kde sa natrvalo usadil aj so svojou rodinou v roku 1889. Do rodiska svojej manželky sa presťahoval z Benátok, kde sa stal slávnym a medzinárodne uznávaným autorom. Objekt Stálej expozície diel D.Skuteckého na Hornej ul. č. 55 (rekonštruovaný v rokoch l99l -l993) bol umelcovou vilou s ateliérom , ktorý si dal postaviť podľa vlastných návrhov v duchu neorenesancie. Stála expozícia Dominika Skuteckého bola pre verejnosť sprístupnená vo februári 1994. Expozícia prezentuje tématicky členenú kolekciu v počte 50 diel.

Považská galéria umeniaPovažská galéria umenia Žilina bola založená v roku 1976, kedy sa odčlenila od Považského múzea a galérie. V súčasnosti jej zbierkový fond je zameraný na umenie 20. storočia na Slovensku. Galéria pripravuje ročne okolo 15 výstavných podujatí, ktoré sú zamerané najmä na diela regionálnej, slovenskej a zahraničnej proveniencie. Pravidelná spolupráca je s domácimi a zahraničnými galériami pri výmene výstav ako i kurátorskej spolupráci. Výstavné priestory sú situované na poschodí budovy, kde je k dispozícií takmer 700 m2 výstavnej plochy a na prízemí v Malej výstavnej sieni na prezentovanie prevažne autorských výstav. Ut-Pi: 9.00 - 17.00So,Ne: 10.00 - 17.00

Štátna galéria - Banská Bystrica 700. výročie udelenia mestských práv oslavovalo mesto Banská Bystrica v roku 1955. Umelci vtedy žijúci a tvoriaci v meste, pripomenuli starému mestu jeho dávnu a silnú výtvarno-umeleckú tradíciu, aj aktuálnu kultúrnu potrebu a iniciovali vznik galérie.Bethlenov dom, Dolná 8 975 90 Banska Bystricavystavný priestor, riaditeľstvo, administratíva SG V rámci mestskej pamiatkovej rezervácie Banskej Bystrici patrí dom na Dolnej ul. 8 k najpriestrannejším a najreprezentatívnejším objektom. Podľa prieskumu bol postavený v r. 1556 na mieste staršej gotickej budovy z 15. storočia a začiatkom 17. storočia . 1. 9. 1956 vznikla galéria organizačným vyčlenením jedného z najstarších muzeí na Slovensku . V roku 1958 dostala prvého stáleho pracovníka, svoj základný zbierkový fond 145 diel a svoj prvý dlho jediný pracovný a sučasne vystavný priestor.Štátna galéria Banská Bystrica má najdiferencovanejšiu tvorivú koncepciu. V štruktúre jej výstavnej, výskumnej a zbierkotvornej činnosti sú tri svojbytné celky: umenie regiónu a slovenské umenie, slovenské grafické umenie, zahraničné grafické umenie. Je ojedinelá 30 rokov svojou špecializáciou na umeleckú grafiku (slovenskú a zahraničnú) taktiež so zameraním na súčasné umenie. Ut-Pi 9.00 - 17.00So-Ne 10.00-16.00 Stála expozícia Dominika Skuteckého je špeciálizovaná expozícia(venovaná maliarovi európskeho významu Dominikovi Skuteckému (1849 - 1921)). Je postavená v dome podľa umelcových návrhov. Expozícia predstavuje dielo maliara, ktorý po umelecky úspešnom pôsobení vo Viedni a v Benátkach prišiel ako štyridsaťročný do Banskej Bystrice, kde pôsobil až do smrti. V prostredí banského mesta a jeho okolia sa v umelcovej tvorbe odohral posun od melodramatického žánru k ľudsky vážnej sociálne motivovanej výpovedi, od formovej ľahkosti a brilantnosti k svetelnej dramatickosti a farebnej expresii kontrastu ohnivých pecí a prítmia kotlárskych dielní.

Stredoslovenské múzeumMúzeum založili mešťania v roku 1889.Kontinuálne je najstaršou kultúrnou inštitúciou v meste. Prvá expozícia bola sprístupnená v roku 1909. Súčasná historická expozícia je od roku 1958 umiestnená na Námestí SNP 4 v tzv. Thurzovom dome a expozícia Príroda stredného Slovenska sa od roku 1989 nachádza v Tihányiovskom kaštieli v miestnej časti Radvaň. Stála spoločenskovedná expozícia Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici je umiestnená v jednom z najkrajších a najcharakteristickejších domov v historickom jadre mesta na Námestí SNP. Pôvodne gotické domy označované ako Mittelhaus získali na prelome 15. a 16. storočia Thurzovci, ( podnikateľská rodina), ktorá spolu s augsburgskými bankármi Fuggerovcami vytvorila Thurzovsko-Fuggerovskú mediarsku spoločnosť, ktory zásoboval banskobystrickou meďou trhy v celej Európe. Dnešnú podobu dom získal pri prestavbe v II. polovici 16. storočia, kedy sa na priečelí objavili mnohé prvky inšpirované talianskou renesanciou (napr. sgrafito na fasáde). Kedže majiteľom bol banský podnikateľ a kremnický komorský gróf Ján Thurzo z Betlanoviec, do dnes dom nesie jeho meno.Po pamiatkovej obnove objektu poškodeného zubom času i vojnovými udalosťami tu bola v roku 1958 spristupnená spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20. storočia. 10 rokov vydávania vreckových jednolistových kalendárikov pod názvom "Zo zbierok múzea" Spoločenskovedná expozícia - Thurzov dom:Po-Pi 9.00 - 12.00, 13.00 - 17.00Ne 12.00 - 19.00V sobotu je vstup možný len pre vopred nahlásené hromadné výpravy. Prírodovedná expozícia - Tihányiovský kaštieľ:Po-Pi 8.00 - 11.30, 12.30 - 16.00Ne 9.00 - 11.30, 12.30 - 16.00Thurzov dom - Námestie SNP 4, BB V celkovom počte 12 miestností múzeum verejnosti ponúka bohaté množstvo archeologických exponátov, stredovekých zbraní, mincí a kópii historických dokumentov. Samostatné miesto patrí banskej problematike,gotickému umeniu, cechom, remeslám a manufaktúram. Veľkú časť druhého poschodia zaberá prehliadka dobového meštianskeho nábytku a národopisného materiálu. Osobitnú pozornosť si zaslúži tzv. Zelená sieň so zachovalou časťou freskovej výzdoby z II. polovice 15. storočia, drevené trámové stropy z konca 15. storočia a renesančná lunetová klenba so štukovou výzdobou.V priestoroch na prízemí múzea sa po celý rok vymieňajú rôznorodé výstavy. Návšteva expozície sa dá využiť ako doplnok ku klasickému vyučovaciemu procesu dejepisu.Pre vysokoškolských študentov a špecializovaných odborníkov je pripravený špecifický výklad .

Múzeum Slovenského národného povstaniaMúzeum Slovenského národného povstania zachytáva vývoj slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 1945 s akcentom na dokumentáciu protifašistického národno- oslobodzovacieho boja a SNP. Múzeum má celoslovenskú pôsobnosť s medzinárodným dosahom, v ktorej vykonáva odborno-metodickú, koordinačnú a poradenskú funkciu. Od roku 1969 sídli v monumentálnej budove Pamätníka SNP, ktorá bola vybudovaná v juhovýchodnej časti historického jadra a v súčasnosti je jednou z dominánt krajského mesta Banská Bystrica v Slovenskej republike. Tato architektonicky zaujímavá stavba symbolizuje dejiny slovenského národa stvárnené v hmote dvoch železobetónových skulptúr spojených mostom a vyjadrujúcich ideu SNP ako energický predel v živote slovenskej spoločnosti počas druhej svetovej vojny. Priestor medzi skulptúrami vypĺňa pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka s večným ohňom. Sú v nej umiestnené urny s prstou z najvýznamnejších bojísk Povstania, miest fašistických represálií a pamätné kvádre venované obetiam holocaustu na Slovensku a zahraničným účastníkom SNP. Pamätník SNP s okolitým areálom bol v roku 1982 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici bolo založené v Banskej Bystrici 8. mája 1955. Svojim poslaním a činnosťou nadviazalo na Ústav Slovenského národného povstania, ktorý v Banskej Bystrici existoval už od decembra 1947.V súčasnosti Múzeum SNP dokumentuje a prezentuje dejiny slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 1945 s dôrazom na dokumentáciu protifašistického národnooslobodzovacieho boja a Slovenského národného povstania, ako významnej súčasti európskej antifašistickej rezistencie v rokoch druhej svetovej vojny. Múzeum dosiaľ zhromaždilo, ochraňuje a vedecky spracováva vyše 66 956 kusov múzejných zbierok a 136 157 kusov archívnych zbierok a ďalších dokumentárnych materiálov. Súčasťou inštitúcie je archív osobitného významu so zameraním na dokumentáciu rokov 1938 1945 a na činnosť Múzea SNP, ako aj odborná knižnica s viac ako 20 000 knižničnými jednotkami a príslušnou sprievodnou dokumentáciou.Pamätník SNP obklopuje areál, v ktorom je vybudovaný skanzen ťažkej bojovej techniky používanej v Slovenskom národnom povstaní. Pri vstupe do areálu sa nachádza najzaujímavejší autentický exponát, lietadlo Li 2, ktoré sa v čase SNP používalo na prepravu osôb a materiálu na povstalecké letisko Tri Duby. Areál, ako aj dobre technicky vybavená kinosála sú miestom konania horeuvedených kultúrno-spoločenských podujatí. máj-september Ut-Ne 9.00 - 18.00október-apríl Ut-Ne 9.00 - 16.00 27.8.2004 bola slávnostne sprístupnená nová stála expozícia pod názvom Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939-1945. Je obsahovo a materiálovo najrozsiahlejšou expozíciou múzea s využitím výpočtovej techniky a elektroniky, poskytuje nové možnosti prezentácie a lektorskej práce so žiakmi a študentami ZŠ a SŠ formou otvorených hodín a sprievodných aktivít k odborným seminárom a prednáškam. Otvorené hodiny realizuje múzeum v náväznosti na vyučovacie osnovy.

Múzeum J.KolláraExpozícia múzea Jána Kollára sa je venovaná životu a dielu tohto rodáka z Mošoviec, popredného predstaviteľa národnouvedomovacieho procesu slovenského národa, zapáleného hlásateľa všeslovanskej a česko-slovenskej vzájomnosti. Z jeho rodného domu sa po požiari zachovala len sypáreň, kde je dnes inštalovaná vlastná expozícia. Možno tu vidieť faksimile rukopisov básnika, knižné vydania jeho Slávy dcéry i Národných spievaniek, dokumenty k jeho životu, korešpodenciu s priateľmi a pod. Po-So 10.00 - 18.00Návštevy treba vopred ohlásiť na Obecnom úrade v Mošovciach, alebo priamo u lektorky p. Anny Žilovej, ktorá býva vo vedľajšom dome.

Liptovské múzeumLiptovské múzeum v Ružomberku vzniklo ako inštitúcia Liptovskej muzeálnej spoločnosti v roku 1912. V roku 1921 ho prevzalo ako verejnú kultúrnu inštitúciu mesto Ružomberok pod názvom Liptovské múzeum. Múzeum sídli od roku 1937 v budove, ktorú postavilo podľa projektov V. Donnera. V roku 1974 bolo k nemu pričlenené Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku. Múzeum má od svojho vzniku vlastivedný charakter so zbernou oblasťou v regióne Liptov. Verejnosti sú prístupné stále expozície prírody, archeológie, histórie, etnografie, papiernictva na Slovensku a expozícia o živote a diele Andreja Hlinku. Súčasťou majetku Liptovského múzea je budova U Čierneho orla v Liptovskom Mikuláši a roľnícka usadlosť v Bukovine. júl-septemberr: Po-Pi 8.00 - 18.00, So-Ne 10.00 - 17.00október-jún: Po-Pi 8.00 - 16.00, So-Ne 9.00 - 13.00 stále expozície : deti 20,- dospelí 40,- invalid. dôchodcovia 20,- výstavy : deti 10,- dospelí 20,- prednášky,besedy : deti 10,-vyučovanie : deti 10,-tvorivé dielne : deti 10,-podujatia : deti 10,- dospelí 20,- dôchodcovia 20,- - Platia zľavy pre držiteľov kariet ISIC, EUROKARTA Školy - región Liptov : (vstupné 10,- Sk) Jednotlivci : deti 20,- dospelí 40,- inv. dôchodcovia 20,- Prírodovedná expozícia je tematicky rozdelená na botanickú, zoologickú a geologickú časť. Expozícia archeológie podáva prehľad o najstaršom osídlení Liptova od mladšej doby kamennej až do prvých storočí nášho letopočtu. Expozícia feudalizmu približuje problematiku historického osídlenia Liptova od 13.-teho storočia, hospodársky, spoločenský a kultúrny život obyvateľov Liptova v období feudalizmu. Jej záverom sú udalosti revolučných rokov 1848-1849. Expozícia Cechy a remeslá v Liptove dokumentuje najmä hospodársky, spoločenský a sociálny život cechových organizácií, ktoré sa sústreďovali v mestách a mestečkách Liptova.Etnografická expozícia Z liptovskej dediny približuje zamestnanie a spôsob života obyvateľov liptovských dedín, s čím je úzko spätý aj vývoj ľudového odievania.Expozícia histórie výroby papiera na Slovensku prehľadne informuje o výrobe papiera od vzniku prvých ručných papierní až po dnešnú strojovú výrobu.Expozícia o živote a diele Andreja Hlinku sa venuje tejto osobnosti moderných slovenských dejínExpozícia sakrálneho umenia predstavuje výber sakrálnej plastiky z územia Liptova a častí mobiliárov z gotických kostolov v Ludrovej a Liptovskej Mare Súčasťou múzea sú vysunuté expozície: Archeologické múzeum v prírode Liptovská SielnicaGotický kostol 034 71 Ludrová9:00 - 17:00 návštevy nutné dohodnúť na +421 44 432 24 68 Gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej je kultúrnou pamiatkou. Kostol sa nachádza medzi Ružomberkom a Ludrovou na mieste nazvanom Kút.

Rodný dom Juraja LangsfeldaOtváracie hodiny pre verejnosť: Po-Pi 9:00 - 16:00 Expozícia je otvorená na požiadanie na OÚ. Rodný dom sa nachádza na ulici pomenovanej podľa neho, teda na ulici Ďurka Langsfelda číslo 13. Je to jedna z mála pamiatok, ktorá sa viaže na udalosti revolučných rokov 1848-1849. Evidovaný je v zozname kultúrnych nehnuteľností. V súčasnosti sa v tejto budove nachádza stála muzeálna expozícia, v ktorej je zahrnutá história obce. Expozícia je umiestnená v troch miestnostiach, kde môžu návštevníci vzhliadnuť na najstaršie písomné zmienky o obci, ktoré pochádzajú z roku 1258. Ďurko Langsfeld sa narodil 16.10.1825 a bol popravený 22.6.1849 v Kremnici. V tejto pamätnej izbe sa okrem dokumentov o jeho živote môžu návštevníci oboznámiť nielen s jeho životom a históriou obce, ale časť expozície je venovaná významným osobnostiam politického či kultúrneho života, ktoré sa v obci narodili alebo pôsobili.

Pamätný dom Kálmána Mikszátha Pamätný dom spisovateľa Kálmána Mikszátha je súčasťou Vlastivedného múzea Hrad Modrý Kameň. Expozícia v rodisku K. Mikszátha a v dome kde žil, sprostredkuje informácie o živote a diele románopisca. Pozoruhodné sú jeho osobné veci a súbor vydaní jeho kníh v jednotlivých jazykoch.

Pamätná izba Michala Miloslava HodžuExpozícia je otvorená na požiadanie. Návštevu expozície treba nahlásiť na tel.: +421 43 492 01 36 u lektorky Želmíry Ursíniovej (Rakša č.d. 52). Stála expozícia v rodnom dome M.M.Hodžu (1811-1870) približuje život a dielo tohto spisovateľa, jazykovedca, organizátora a národného dejateľa, evanjelického farára (1837-1862 v Liptovskom Mikuláši), predseda spolku Tatrín, obhajca štúrovskej slovenčiny, spolu so Štúrom a Hurbanom tvorca programu konštituovania sa Slovákov ako novodobého moderného národa. Od roku 1867 žil v exile v Českom Těšíne, kde aj 26. marca 1870 umrel.

Budatínsky zámokObjekt sa skladá z vlastného hradu s dominujúcou vežou a z predhradia. K veži s kruhovým pôdorysom priliehajú dvojpodlažné obytné budovy. Najstaršou časťou je trojposchodová valcovitá románska veža, neskôr renesančne upravená. Na južnej strane veže je točité schodište, spájajúce jednotlivé podlažia. V spojenom priestore prvého a druhého poschodia je galéria nesená renesančnými lunetami. Vežu zakončuje cimburie a nízka ihlancová strecha. Okolo veže, na terase prístupnej schodišťom, sú tri obytné krídla. V miestnostiach sa zachovalo drevené obloženie stien a vyrezávané trámové stropy. Barokové kamenné krby. V niektorých miestnostiach krížové klenby a valené klenby s lunetami. Vo veži sú zvony z roku 1773 od trnavského zvonolejára M. Orfandla.

Hrad Sivý KameňVeľmi skromné zvyšky hradu už naznačujú iba jeho rozlohu. Najstaršia a pravdepodobne aj jeho jediná obytná časť pozostáva zo štvorbokej veže a paláca, ktoré boli ešte v 16. storočí upravované. Nachádza sa v obci Podhradie, južne od Prievidze na úpätí pohoria Vtáčnik. Prvé pamiatky o hrade pochádzajú zo 14. stor., keď bol kráľovským majetkom. V minulosti ju spravovali kasteláni z Bojnického hradu. Potom prešiel do súkromných rúk a často menil majiteľov. Ruiny hradu boli rozoberané obyvateľstvom na stavebný materiál. Teraz sú to len skromné zvyšky hradu. V spodnej časti môžeme vidieť zvyšky valenej klenby. Z hradného vrchu je nádherný výhľad na Hornonitriansku dolinu a na bizardné útvary rozpadajúceho sa andezitového lávového prúdu s potokom. Okolité hrady : Bojnický zámok, Diviacka Nová Ves, Diviaky nad Nitricou.

Pamätná izba Frica Kafendu MošovceOtváracie hodiny pre verejnosť: Návštevy treba vopred ohlásiť na Obecnom úrade v Mošovciach. Pamätná izba Frica Kafendu, významného hudobného skladateľa, teoretika a pedagóga prvej polovice 20.-teho storočia, rodáka z Mošoviec, približuje culture a dokumenty o jeho živote a diele. Tvoria ju predmety a nábytok z jeho pracovne, rukopisy jeho hudobných skladieb a ich vydania tlačou.

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Veľká Fatra

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia