Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Strážovské vrchy

Ilavský hradPôvodne gotický hrad z konca 13. storočia, v druhej tretine 16. storočia prestavaný na pevnosť. Po roku 1856 upravený na väznicu.

Hrad Diviacka Nová VesGotická pevnôstka, doložená začiatkom 15. storočia tu bola postavená v rokoch 1380-1401 Diviackovcami. Tvorí jadro dnešného kaštieľa. Od 16. storočia patrila pevnôstka Rudnayovcom. Gotický objekt v roku 1586 rozšírili a postupne prebudovávali na renesančný štvorkrídlový kaštieľ s ústredným nádvorím, ktorý prešiel viacerými čiastkovými úpravami v 17. a 18. storočí. Roku 1808 napadla a dobyla kaštieľ barónka Splényiová-Ujfalussyová (z rodu Diviackovcov), ktorá z pomsty za prehratý majetkový spor s Rudnayovcami zorganizovala sedliacku vzburu, získajúc si sľubmi a pálenkou do 500 poddaných. Roku 1886 kaštieľ Rudnayovci predali a bol tu zriadený liehovar. V 70-tych rokoch 20. storočia sa uskutočnila pamiatková úprava objektu podľa projektu arch. J. Šefčíka.

Bánovský hradZaniknutý hrad doložený roku 1454 a v 16. storočí. Roku 1466 sa majiteľom hradu stal Ladislav Podmanický.

Považská galéria umeniaPovažská galéria umenia Žilina bola založená v roku 1976, kedy sa odčlenila od Považského múzea a galérie. V súčasnosti jej zbierkový fond je zameraný na umenie 20. storočia na Slovensku. Galéria pripravuje ročne okolo 15 výstavných podujatí, ktoré sú zamerané najmä na diela regionálnej, slovenskej a zahraničnej proveniencie. Pravidelná spolupráca je s domácimi a zahraničnými galériami pri výmene výstav ako i kurátorskej spolupráci. Výstavné priestory sú situované na poschodí budovy, kde je k dispozícií takmer 700 m2 výstavnej plochy a na prízemí v Malej výstavnej sieni na prezentovanie prevažne autorských výstav. Ut-Pi: 9.00 - 17.00So,Ne: 10.00 - 17.00

Galéria M. A. BazovskéhoGaléria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, situovaná strategicky výhodne v geograficky i kultúrne zaujimavom centre Považia, bola založená v roku 1969. Svoje meno nesie po národnom umelcovi M. A. Bazovskom, ktorý práve posledné roky svojho pohnutého a mnohovrstvového života prežil v Trenčíne (1962 - 68). Základ zbierky tvoria diela M. A. Bazovského. Vyše 1000 obrazov, kresieb a gvašov dokumentuje najzávažnejšie tvorivé peripetie, ohraničujú vývojové etapy Bazovského tvorby, informujú o jej širokom tem. horizonte, približujú základ tejto myšlienkovej reflexie definujúcej emotívne sviežo, presvedčivo a tvaroslovne bravúrne podstatu slovenskej krajiny a základnú filozofiu života jej obyvateľov. Systematickým obohacovaním a rozširovaním tohto jedinečného umeleckého fondu sa podarilo vytvoriť kolekciu charakterizujúcu a reprezentujúcu umelca. Druhým okruhom zbierkovej i expozičnej aktivity Galérie M. A. Bazovského je slovenské výtvarné umenie 20. storočia (maľba, grafika a sochárstvo). Dokumentuje obdobie formovania základov slovenského výtvarného umenia po roku 1918 s prezentáciou najvýznamnejších osobností, jeho daľši rozmach a štýlové vývojové premeny po II. svetovej vojne, ako aj jeho súčasnú, veľmi diferencovanú podobu. Výnimku v chronológii tvorí len maliar Ladislav Medňanský, ktorého životné i tvorivé peripetie sú úzko prepojené s územnou oblasťou pôsobnosti galérie. Ďalším smerom zberateľského záujmu i prezentačnej činnosti trenčianskei galérie je precízna a exaktná dokumentácia umeleckého vývoja v rámci trenčianskeho regiónu. Koncentruje sa nielen na žijúcich autorov (maliarov, sochárov, keramikov), ale i na výtvarníkov, ktorí v Trenčíne pôsobili v minulosti alebo ich tvorba bola určitým spôsobom zviazaná s týmto regiónom. Ut-Ne 9:00 - 17:00

Expozícia ČičmanyRázovitá obec Čičmany, ležiaca pri prameňoch riečky Rajčianky v Strážovských vrchoch, vzbudila záujem u širokej verejnosti už v roku 1895 na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe. Od tohto obdobia sa začal v obci rozvíjať určitý druh turizmu a folklorizmu, čo vlastne trvá až dodnes. Komplex ľudovej architektúry, pozoruhodný svojou zachovalosťou a štýlovou jednotnosťou bol v roku 1979 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu. Považské múzeum vlastní v Čičmanoch dva objekty ľudovej architektúry, kde je návštevníkovi predstavené bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie. september - máj: Ut-Ne 8.00 - 16.00 jún: Ut-Ne 8.00 - 17.30 júl-august: Po-Ne 8.00 - 17.30 Štátne sviatky: zatvorené : 1.1., 25.3., 1.11., 24.-26. 12. otvorené : 6.1., 5.7., 1.9., 15.9. Zo života a práce čičmianskeho ľudu / Z rodinného zvykosloviaExpozície sú nainštalované v jednoposchodovom drevenom tzv. Radenovom dome. Bohatosť a rozmanitosť exponátov dokumentuje všedný i sviatočný život obyvateľov obce, ich rodinné zvyky a očarí návštevníka množstvom vzácnych výšiviek, ktorých technika, ornamentálne motívy a decentná farebnosť má svoj pôvod v renesancii.Ľudové obydliePovažské múzeum v roku 1986 zakúpilo dom č. 42, zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a muzeálne využitie. V ňom nainštalovaná expozícia predstavuje bývanie v Čičmanoch zo začiatku 20. storočia.

Múzeum kultúry karpatských NemcovMúzeum kultúry karpatských Nemcov sa podobne ako takmer všetky minoritné múzea formovalo v lone Historického múzea SNM. V roku 1997 sa osamostatnilo a pôsobí ako jedno zo špecializovaných múzeí s celoštátnou pôsobnosťou. Je dokumentačným, vedeckovýskumným, a metodickým múzejným pracoviskom zameraným na dejiny a kultúru karpatských Nemcov od ich príchodu na Slovensko po súčasnosť. Múzeum zhromažďuje, ochraňuje, odborné spracováva a prezentuje hmotné doklady súvisiace s jeho profiláciou . Zbierky pokrývajú všetky oblasti života karpatských Nemcov – odev, textílie, domácu a remeselnú výrobu, priemyselné výrobky, umelecké diela, sakrálne predmety a ďalšie. Múzeum sídli v rekonštruovanej budove na Žižkovej ulici č. 14, kde sa okrem pracovní a depozitárov nachádza aj expozícia dokumentujúca takmer 900-ročné dejiny a kultúru Nemcov na Slovensku. Ďalšia expozícia v Nitrianskom Pravne je orientovaná na dejiny a kultúru Hauerlandu. iba ohlásené návštevy Expozícia s názvom Nemci v Hauerlande poskytuje pohľad na dejiny a kultúru Nemcov žijúcich v stredoslovenskej oblasti (tzv. Hauerland) s dôrazom na Nitrianske Pravno a jeho okolie.

Mestské múzeum - RajecMúzeum v Rajci vzniklo v roku 1992 a má regionálny charakter. Zhromažďuje zbierky prírodovedné, historické a etnografické. Zbernou oblasťou je Rajecká dolina od obce Poluvsie po Čičmany. Múzeum sídli v budove bývalého pivovarského domuv (v roku 1993 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.) Po,Ut,Št,Pi 8.00 - 11.30, 12.30 - 15.00St 8.00 - 11.30, 12.30 - 16.00 Prírodovedná expozícia dokumentuje geológiu, faunu a flóru Rajeckej doliny s dôrazom na špecifiká regiónu. Medzi najvzácnejšie exponáty patrí listina Márie Terézie z roku 1749, ktorou oslobodila rajčanov od platenia mýta v celom Uhorsku.Národopisná expozícia približuje remeselnícke tradície v Rajeckej doline, osobitne rezbárstvo, garbiarstvo a kožušníctvo. Súčasťou expozície je rajecká meštianska izba zo začiatku 20. storočia.V budove múzea je malá galéria, kde sa konajú krátkodobé, tématicky zamerané výstavy. Súčasťou múzea je remeselnícka dielňa s praktickými ukážkami výroby textilných výrobkov, výrobkov z prútia, šúpolia ,slamy, kože ...

Bojnice SNMMúzeum Bojnice sídli v romantickom zámku - Národnej kultúrnej pamiatke, patriacom k najkrajším pamiatkovým objektom na Slovensku. Múzeum Bojnice vzniklo roku 1950.Zámok sa týči na úpätí Strážovskej vrchoviny na travertínovej kope nad mestečkom Bojnice. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.V priestoroch zámku sa konajú rozličné kultúrne a spoločenské podujatia: koncerty vážnej hudby v Huňadyho sále,svadobné obrady v Zlatej sále, predstavenia multimediálneho projektu Lux in tenebris na II. nádvorí, vystúpenia skupiny historického šermu. Bojnický zámok je miesom konania už tradičného festivalu duchov a strašidiel. Múzeum prenajíma priestory na obchodné rokovania, tlačové konferencie, sympózia, slávnostné prijatia a pod. V obchode zo suvenírmi si návštevníci môžu vybrať zo širokej ponuky predmetov. máj, jún, september : Ut-Ne 9.00 - 17.00júl, august : Po-Ne 9.00 - 17.00apríl, október : Ut-Ne 10.00 - 15.00 Expozície prezentujú interiéry zámku dokumentujúce bývanie šľachty v uplynulých storočiach. Mimoriadne cenné je pôvodné zariadenie tzv. stredného hradu, na ktorého výzdobe sa podieľala firma Gebruder Colli z Insbrucku. Vzácne sú turecké tapety v Orientálnom salóne aj strop v Zlatej sále.Múzeum je súčasťou SNM Bratislava

Slovenský Betlehem - Rajecká LesnáJozef Pekara a Slovenský betlehem Rezbár Jozef Pekara sa narodil 15.6.1920 v Borskom Petre, býval v osade Šuja pri Rajci a neskôr v Rajeckých Tepliciach, kde 5.1.2005 aj zomrel. Výber profesie nebol náhodný. Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva . Neboli to však len okolité lesy a rezbársky silný región, ktoré nasmerovali profesnú cestu tejto výraznej osobnosti. Jeho otec bol debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný... Do učenia sa dostal k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (*1879-†1956). Pod jeho vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinutie schopnosí kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomuto sa stal Jozef Pekara návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou (1950). Činnosť družstva bola zameraná na produkciu rebárskych výrobkov podľa požiadaviek architektov, výtvarníkov a v neposlednej miere i potrieb trhu. Sakrálna tvorba bola bývalým režimom síce tolerovaná, avšak s povestným ALE, a mnohými dodatkami… Po odchode na dôchodok si majster plní dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“ . Malo to byť dielo kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, ktoré bude jedinečné, reprezentatívne - SLOVENSKÉ. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Na rôznych internetových stránkach a v tlači sa objavujú mylné informácie o tom, že sa jedná o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami, že betlehem je najväšší na svete, že stvárnenie scény s kulisou reálií regiónov a použitie miestneho odevu nemá obdoby. Sú to tvrdenia nepresné a nadnesené. Úlohou nasledovných riadkov nie je degradácia významu diela, ale paralizácia neprávd a neodborných výkladov, ktoré v konečnom dôsledku spochybňujú (svojou jednostrannosťou a neodbornosťou) význam diela. Slovenský betlehem je skutočne jedinečný (je pravdepodobne najväčším dreveným pohyhlivým betlehemom na svete). Okrem toho, samotná téma stvárnenia Božieho narodenia, symbol rodiny, pokora a úcta v kontraste s blížiacim sa nebezpečenstvom a prenasledovaním kráľa Herodesa, robí z námetu jeden z najnáročnejších… Pokora a úcta ľudí prostrednícvom zobrazených, scén kde je vzdávaná vďaka svárneniu práce aj radostí života bežného (v tomto prípade slovenského) ľudu… Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr – to všetko je mimoriadne náročné. Právom patrí teda realizácia pohyhlivého betlehemu medzi absolútne vrcholy (najmä ľudového) rezbárstva. V súvislosti si Slovenským betlehemom a šírením nepravdivých údajov je treba uviesť v čom niesu pravdivé a to s použitím dostupnej (a ľahko overiteľnej) faktografie. Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a iného ošatenia svojej doby ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri svárnení architektúry, teda nie len blízkovýchodnej proveniencie. Ako príklady by sme mohli uviesť staršiu tvorbu ľudového prejavu rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v Talianskych dolomitoch, Českého podkrkonošia ale aj iných regiónov Čiech, Moravy Slovenska a vlastne celej Európy. Tu bývajú jasličky umiestnené v stavbách miestneho charakteru. Ak potrebujeme aspoň jeden príklad konkrétnej osobnosti, môžeme použiť tvorbu strážnického rezbára Františka Gajdu, pretože všetky postavy v jeho betlehemoch sú oblečené v ľudovom ošatení Slovácka a umiestnené v zodpovedajúcej scenérii (autor robil práce v tomto duchu skôr, ako začal majster Pekara pracovať na Slovenskom betleheme). Tých príkladov by však mohlo byť oveľa viac. Nám by to však mohlo stačiť na tvrdenie, že myšlienka takéhoto autorského prejavu nie je vlastná len Jozefovi Pekarovi. V Muzeu Jindřichohradecka (ČR) je tzv. Krýzov betlehem, ktorý je pravdepodobne s celkovou dĺžkou 17 metrov najväčším mechanickým betlehemom na svete (betlehem má tvar písmena U, avšak scéna a figúry na rozdiel od Slovenského nie su len z dreva). Pre majstra Pekaru bol však pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem (aj keď túto skutočnosť sám neudáva) . Tento drevený mechanický betlehem (v ČR) s rozmermi 7x3x2m, má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu. Sú tu pohybovo stvárnené rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti. Domienka, že majster Pekara ako profesionálny rezbár toto dielo nepoznal a nezapôsobilo naňho motivačne je veľmi nepravdepodobná. Tento betlehem totiž reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale.Taktiež malo toto dielo za sebou cestu po slovenských mestách a v oboch prípadoch boli udalosti sledované médiami. O Třebechovickom betleheme bol nakrútený aj dokument ČST. Zhotovenie Slovenského betlehemu s rozmermi 8,5x3x2,5 je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehemu. Majster Pekara však prekonal toto dielo len rozmerovo. Třebechovický betlehem má z dreva (na rozdiel od Slovenského), zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus, a aj kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na stranu Třebechovického Betlehemu. U odbornej výtvarnej kritiky sa môžeme stretnúť s názorom, že nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený z samostatných scenérií s perspektívou vlastnou. V tejto súvislosti je spomínané aj spracovanie fotografií do „rezbárskeho stavu“. Reprodukovanie obrazu (napríklad podľa fotografie) je na pomyselnej stupnici hodnotového výtvarného rebríčka na nižšej priečke ako vlastné autorské spracovanie. Ďalšou diskutovanou vecou je pomerové meradlo. U Slovenského betlehemu totiž niesu dodržané pomery budov v jednej úrovni. Scéna tým stráca na dojme perspektívy aj v tomto smere. Vzniká tak podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre umiestnenie. Celkový dojem potom pôsobí „nástenkovo“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) tu predsa len sú. Pri pozorovaní jednotlivých scenérií je vidieť, že na reálnom stvárnení pohybu si dal majster skutočne záležať. Aj tu sú však slabšie miesta v stvárnení kopáčok, ktoré držia motyky v napriahnutých rukách, zatiaľ čo v skutočnosti sa motyka drží v rukách ohnutých v ľakti. Figúry darovníkov sú v pomerne statických postojoch a v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe, pôsobia strnuto. To však nemusí nikoho mrzieť, pretože aj tak je Slovenský Betlehem špičkovým dielom svojho druhu a stvárnením jednotlivých regiónov Slovenska aj jedinečný. Čo nás však môže mrzieť, je publikácia ktorú si môžete zakúpiť v Dome Božieho milosrdenstva (alebo tiež Dome Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej kde je dielo inštalované. Slovenský betlehem vznikal pätnásť rokov. Počas tejto doby majster z veľkej časti venoval čas výrobe betlehemu. Samozrejme, to rodina pocítila nielen časovo, ale aj finančne. Napriek tomu, že dielo bolo darované obci (presnejšie farskému úradu v obci), nie je v uvedenej publikácii poďakovanie rodine, ktorá tvorbu diela prežívala spolu s autorom. Nie je tam vlastne uvedené ani celé meno autora a životopisné údaje ktoré nás návštevníkov zaujímajú viac ako mená ľudí majúcich zásluhu na stavbe, v ktorej je dielo uložené. Na tieto mená sa miesto našlo, tak ako aj na číslo účtu kde môžete finančne prispieť… Mnoho ľudí možno zareaguje na tieto posledné slová, pretože sa dotýkajú osobných zásluh tých, ktorí urobili veľa preto, aby bolo dielo dôstojne prezentované. Ale nemalo by sa pritom zabudnúť na samotného autora a aj jeho rodinu. Návšteva betlehemu nie je spoplatnená a dobrovoľný príspevok je prijateľný pre každého. Slovenský Betlehem bol otvorený a požehnaný 26.11.1995 na nedeľu Krista Pána, nitrianskym diecéznym biskupom, J. E. Jánom Cryzostomom kardinálom Korcom. Prevzaté z www.rezbarstvo.sk . 9.00 do 12.00 a od 13.00 do 18.00 hod.

Budatínsky zámokObjekt sa skladá z vlastného hradu s dominujúcou vežou a z predhradia. K veži s kruhovým pôdorysom priliehajú dvojpodlažné obytné budovy. Najstaršou časťou je trojposchodová valcovitá románska veža, neskôr renesančne upravená. Na južnej strane veže je točité schodište, spájajúce jednotlivé podlažia. V spojenom priestore prvého a druhého poschodia je galéria nesená renesančnými lunetami. Vežu zakončuje cimburie a nízka ihlancová strecha. Okolo veže, na terase prístupnej schodišťom, sú tri obytné krídla. V miestnostiach sa zachovalo drevené obloženie stien a vyrezávané trámové stropy. Barokové kamenné krby. V niektorých miestnostiach krížové klenby a valené klenby s lunetami. Vo veži sú zvony z roku 1773 od trnavského zvonolejára M. Orfandla.

Hrad UhrovecHrad sa vypína vo výške 591 m n. m. na bočnom hrebeni Nitrických vrchov, neďaleko obce Uhrovské podhradie v ťažšie dostupnom teréne. Predpokladá sa, že na stavebnom vývoji hradu sa podieľal Matúš Čák, ktorý ho v r.1295 prevzal od Petra, syna Bašu. V r.1389 daroval hrad a rozľahlé majetky cisár Žigmund Stiborovi zo Stiboríc, najbohatšiemu magnátovi západného Slovenska, ktorý hrad rozšíril. V 15. a 16. storočí sa viedli o hrad majetkoprávne spory a často menil majiteľov, až napokon pripadol Zayovcom. Hradné stavby sa sústredili okolo trojuholníkového nádvoria na vybiehajúcom skalnom ostrohu. Ruina sa zachovala kompaktná s peknými ukážkami vzájomného prerastania jednotlivých slohových období. Zo stavieb vyniká románska kaplnka s apsidou a masívnou zemepanskou tribúnou a renesančný palác. V súčasnosti hrad udržuje Nadácia na ochranu kultúrneho dedičstva. Na hrade sa konajú nutné práce, ktoré zabránia ďaľšej deštrukcii hradu. Ak máte záujem prispieť k záchrane hradu, môžete sa zúčastniť záchranných prác spolu s mladými nadšencami.

Hrad LietavaPatrí medzi veľké a na vhodnom mieste postavené hradné sídla. Nachádza sa na strmom skalnom kopci Cibulník vo výške 635 m medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná. Je chránený zrázmi skalných brál. Svojou rozlohou je druhým najväčším hradom na Slovensku. Bol postavený v roku 1241 ako administratívne a vojenské sídlo. Mal veľa majiteľov. Kedysi sa volal Biely Zámok. V tom čase sa museli postaviť hrubé múry s rozšírenými strieľňami. Hradné múry stoja dodnes a hľadia do výšky. V priestoroch bývalej kaplnky sa zachovali aj zvyšky múrov a omietok. Z hradného vrchu a samotnej zrúcaniny je veľmi pekný výhľad na okolie. Hradné múry stoja dodnes a hľadia do výšky. V priestoroch bývalej kaplnky sa zachovali aj zvyšky múrov a omietok. Z hradného vrchu i samotnej zrúcaniny je veľmi pekný výhľad na okolie. Na tomto mieste sa tiež našli sídliská lužickej a púchovskej kultúry, čo svedčí o dôležitom mieste našej minulosti.

Hrad KošecaHrad Košeca leží medzi obcami Veľké a Malé Košecké. Na hrade nájdete zvyšky múrov, ktoré sú deštruované a ich maximálna výška je 1m. V teréne sa jasne črtajú pôvodné miesta budov a veže, vidno aj valy pri vstupe do hradu. Okolité hradby : Hrad Ilava, Vršatec, kaštieľ Pruské.

Bojnický zámok Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea. Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku a vyhľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. V tomto latinsky písanom dokumente potvrdzuje kráľ Koloman majetky benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na území Hornej Nitry. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia nasledujúce šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. Výsledkom vtedajších stavebných aktivít je dodnes zachovaný pôdorys v tvare pretiahnutého oválu strednej obytnej časti hradu postavenej okolo malého nádvoria so studňou. Bojnický hrad i panstvo vždy boli kráľovským majetkom. Kráľ ich prideľoval do zálohy alebo dedičného vlastníctva oddaným veľmožom. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Podľa povestí sám kráľ Matej rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny, ktoré začínajú : \"Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus\". Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. Vtedy bolo vybudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v murive aj s vežami dodnes. K vstupnej bráne s padacím mostom, sa pripájali vnútorné hradné múry prerušované v pravidelných odstupoch štyrmi vežami. Zároveň bolo budované aj vonkajšie parkanové opevnenie. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Thurzovi. Thurzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria. Túto podobu hradu máme zachovanú na kresbách mestečka a hradu od J. Ledentua. Po vymretí rodu Thurzovcov hrad opäť pripadol korune a kráľ Ferdinand III. ho v roku 1643 daroval Pavlovi Pálffymu za pomoc v boji proti Turkom a odbojnej uhorskej šľachte. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. V tejto stavebnej etape so starým jadrom hradu príliš nepočítali. Obytné a reprezentačné priestory sa presunuli do predhradia. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. A jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila. Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný majiteľ - gróf Ján František Pálffy. Bol významným súkromným zberateľom a svojim zberateľským úsilím presiahol miestne pomery. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov. Najlepšie o tom podáva vysvetlenie sám vo svojom závete: \"Motívom a cieľom mojich ciest po cudzine a dlhších zahraničných pobytov za môjho dlhého života nebolo iba to, aby som urobil zadosť svojim umeleckým chúťkam, ale aby som z pokladnice cudziny, tak bohatej na výtvarnoumelecké pamiatky, získal toľko, koľko za daných okolností a pri mojich finančných možnostiach bolo len možné. Aby som priviezol do vlasti výtvarnoumelecké diela, a tým aby som prispel k zušľachteniu umeleckého vkusu doma a súčasne vzbudil záujem o umenie.\" Že sa mu tento cieľ, ktorý opisuje v testamente podarilo naplniť, o tom svedčí skutočnosť, že po jeho smrti, v roku 1910 odborníci odhadli jeho majetok na 90 miliónov korún. Okrem viedenského a budapeštianskeho paláca mal na Slovensku šesť sídiel: palác v Bratislave, kaštieľ v Kráľovej, kaštieľ v Pezinku, zámok v Bojniciach, kaštieľ v Suchej nad Parnou a kaštieľ v Trstenej na Ostrove. Východiskovým bodom pri zariaďovaní jednotlivých objektov kaštieľov i palácov bola snaha grófa Pálffyho vytvoriť jednotný slohový celok exteriéru i interiéru. Z toho pohľadu patrí prvenstvo zámku v Bojniciach, ktorý dal gróf prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Hlavným architektom prestavby bol bratislavský architekt Jozef Hubert. Realizáciou interiérových prác v duchu tirolskej gotiky poveril gróf Pálffy innsbruckú firmu Gebrüder Colli. Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v priebehu rokov 1889 - 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok. Gróf Pálffy sa jej úplného dokončenia nedožil, pretože zomrel vo Viedni 2. júna 1908. Už vo svojom testamente gróf Pálffy vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom. Gróf však netušil, že toto jeho želanie sa naplní až o niekoľko rokov neskôr, konkrétne v roku 1950, kedy v bojnickom zámku bolo zriadené Krajské nitrianske múzeum. Dnešné múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. POČAS SEZÓNY: V období od 1.mája do 30.septembra je zámok otvorený pre verejnosť od 9,00 hod. do 17,00 hod. MIMO SEZÓNY: v období od 1.októbra do 30.apríla je zámok otvorený pre verejnosť od 10,00 hod. do 15,00 hod.DENNÁ PREHLIADKA: 75 min. dospelí ..................................................................................... 5,31 €deti od 6 do 15 rokov ................................................................. 2,66 €deti od 3 do 6 rokov ................................................................... 0,66 €Minimálny počet návštevníkov je 10 osôb.Prehliadku v cudzom jazyku ohlásiť min. 3 dni pred plánovaným termínom.NOČNÁ PREHLIADKA: 90 min.vstupné .................................................................................... 6,64 € deti od 6 do 15 rokov (len bežné/pravidelné prehliadky v mes. júl a august) ................................ 4,98 €Minimálny počet návštevníkov je 15 osôb.Návštevu je potrebné ohlásiť 3 dni pred plánovaným termínom.Život a bytová kultúra šľachty.Umeleckohistorické zbierky od gotiky po neoslohy.Bojnická hradná jaskyňa leží pod zámkom a je súčasťou prehliadky.Múzeum v priestoroch Bojnického zámku sa špecializuje na neoslohy. Nájdeme tu umeleckohistorické expozície prezentujúce významné diela európskeho umenia. Okolie : Park: Prírodné prostredie a atraktívnosť zámku podčiarkuje aj priľahlý zámocký park s mohutnými exemplármi stromov a vzácnou zhruba 700 ročnou lipou pred vchodom do zámku. Súčasťou zámockého parku je aj priestranná zoologická záhrada sústreďujúca mnohé vzácne exempláre cudzokrajnej fauny. Park pokračuje lesoparkom v Strážovských vrchoch. Vodná nádrž Nitrianske Rudno: vzdialená len 10 km, možnosť kúpania, kempovania aj ubytovania.

Považské múzeum Žilina (PVM)V roku 1942 vzniklo Považské múzeum ako Mestské múzeum. Sústreďuje sa na dokumentáciu dejín slovenského drotárstva doma i vo svete. V ostatných oblastiach odbornej práce pôsobí ako regionálne zariadenie na severozápadnom Slovensku.Múzeum je umiestnené v kultúrnej pamiatke Budatínsky zámok. Postavený bol pravdepodobne v 12.-tom storočí , umiestnený na sútoku riek Váh a Kysuca v strede najstaršieho parku na území Žiliny. Otváracie hodiny :august - april Ut-Ne 8:00 - 16:00maj - jul Po 8:00 - 15:00 Ut-Ne 8:00 - 16:00

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Strážovské vrchy

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia