Drevený gotický kostol Všetkých svätých Drevený gotický kostol z prvej polovice 15. storočia bol v roku 1994 ocenený organizáciou Europa Nostra a v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pre verejnosť je sprístupnený počas letnej sezóny od 1. 7. do 1. 9., mimo sezóny od 1. 9. do 30. 6. prostredníctvom objednávky. Vstupné:  dospelí - 1  €,                    deti - 0,50  €Tento kostol je jediným kostolom na Slovensku, ktorý má tieto obidve ocenenia.V rokoch 1986 - 1993 prebehli rozsiahle opravy a rekonštrukcia niektorých častí stavby, sústredenie po desaťročia reštaurovaných častí mobiliáru a opätovné poskladanie celej vnútornej výzdoby, úprava terénu v najbližšom i vzdialenejšom okolí, opravy s výmenou krytiny a zakonzervovaním zvonice, bášt a oplotenia cintorína i štýlové architektonické zladenie s novovybudovaným domom smútku v období poslednej rekonštrukcie kostolíka. Výsledkom je historicky cenný, ale súčasne aj esteticky pôsobivýurbanistický celok.Dnešná podoba je zreštaurovaná renesančná úprava kostolíka z polovice 17. storočia, presnejšie z rokov 1650 a 1653-1654, čo je vyznačené na tráme víťazného oblúka zo strany svätyne : HOC TQTUM OPUS PICTUM ERECTUM EST ANNO DQHINI 1653 ET 54. Raritou je barokový oltár z 2. polovice 17. až začiatku 18. storočia, ktorý nahradil omnoho starší a menší gotický oltár, ktorého fragmenty sa nachádzajú v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a v Múzeu krásnych umení v Budapešti, kde je aj gotický oltárny obraz Oplakávania Krista.Drevený kostol s neskorogotickými stavebnými prvkami zaraďujú odborníci do 2. polovice 15. storočia,hoci prvá písomná zmienka o existencii fary, a teda aj farnosti v Tvrdošíne je z roku 1395.Dendrochronologický výskum v roku 2007 posunul vznik kostola do 1. pol. 15. storočia.Doteraz dostupná literatúra neumoţňuje určiť rozsah úprav, a najmä opráv na architektúre kostola alebo jeho častí v minulosti. Zachované sú len zmienky o úpravách v rokoch 1650 - 54 a opravách v rokoch 1899, 1927, 1952, 1966 a 1971. Havarijný stav stavby, ale aj celého vnútorného zariadenia sa prehĺbil v nasledujúcich rokoch a trval až do roku 1986, kedy vedenie mesta rozhodlo o komplexnom zreštaurovaní celého historického dreveného kostola aj s mobiliárom, ale aj jeho okolia.Kostol je dielom, ktoré esteticky pôsobí spojením viacerých druhov umenia. Vo vzájomnom súlade pociťujeme krásu architektúry, maľby aj sochárskej tvorby. Umenie majstrov niekoľkých storočí a rôznych foriem prejavu sa tu spája do jednotnej komplexnej sily. Je to dielo jedinečné, celkom pôvodné, neopakuje sa ani v príbuznej variácii. Architektúru tvrdošínskeho dreveného kostola nemôţeme zaradiť dotradičného vývoja, nie je kópiou niečoho, alebo dielom napodobňujúcim. Vychádza z čistých slohových prvkov a vyhýba sa ľudovej tradícii. Vytvára vlastné umelecké hodnoty odlišné od bežného vidieckeho prostredia. Nie je to eklekticizmus, je to vytvorenie celkom novej hodnoty, ktorá priam volala po záchrane.Celkový pôdorys s rozmermi základov pribliţne 925 cm pod západnou stenou a 1773 cm pod severnou stenou s obdĺţnikovým presbytériom (priestorom okolo oltára) s vnútornými rozmermi 560 x 735 cm a jednoduchá priečna empora (chórus) pri západnej stene prezrádzajú prvky ranogotické, používané na Slovensku v druhej polovici 13.storočia. Okenné otvory sakristie a východnej steny presbytéria majú užneskorogotický charakter. Na západ otočený, pôvodne jediný lomený portál zodpovedá stavebnej praxi prelomu 14. a 15. storočia.Tento kostol bol farským kostolom ešte v polovici 17. storočia, hoci koncom roku 1610 bol postavený v centre mesta druhý, pôvodne drevený kostol, ktorý ale niekoľkokrát vyhorel tak, ýe z neho vždy zostala len kamenná veža. Tá sa stala základom dnešnej stavby kostola sv. Trojice v strede námestia.V druhej polovici 17. storočia sa uskutočnili rozsiahle stavebné úpravy.Vznikol nový hlavný archivoltový (oblúkový) juţný portál a zdruţené archivoltové okno na južnej stene, ktorým vniklo do presbytéria omnoho viac svetla kvôli zamýšľanej maliarskej výzdobe, čo celkom zmenilo pôvodnú tmavú gotickú mystiku priestoru. Na klenbe bola namaľovaná obloha s hviezdami bez slnka a mesiaca. Na spodnej časti zaklenutia sú namaľovaní štyria evanjelisti v podobe sediacich postáv, niektorí bez atribútov, zakomponovaní do neskororenesančných kartuší (ozdobných rámov). Na bočných stenách svätyne sú vedľa seba namaľované obrazy svätcov. Nad kaţdým obrazom je v latinčine nápis s pomenovaním : SALVATOR MVNDI ( Spasiteľ sveta ), dvanásť apoštolov v šiestich dvojiciach v poradí: SANCTVS PETRVS (sv. Peter) a SANCTVS ANDREAS (sv. Ondrej), SANCTVS IOANNES (sv. Ján) a SANCTVS IACOBVS (sv. Jakub), SANCTVS BARTOLOMEVS (sv. Bartolomej) a SANCTVS PHILIPPVS (sv. Filip), SANC-TVS THOMAS (sv. Tomáš) a SANCTVS IÄCOBVS (sv. Jakub-staviteľ). Na pravej strane - ST.ŠIMON (sv. Šimon) a S.IVDAS THADEVS (sv. Juda Tadeás, nápis, spomínaný v nasledujúcom odseku, S.MÄTTHAEVS (sv. Matúš) a S.MATHIAS:(sv. Matej) a na konci - SANCTVS PAVLVS (sv. Pavol). Na začínajúcom a koncovom obraze (Spasiteľ sveta a sv. Pavol) sú znázornené v pozadí aj krajiny so stromami a architektúrou.Medzi dvojicami svätcov na vnútornej strane juţnej steny pod archivoltovým oknom je namaľovaný nápis: LAETATVS SVM NOBIS QVAE DIXT.SVNI MIHI IN DOMVM DOMINI IBIMVS.PSAIII CXXI, čo v slovenskom preklade znamená : ZARADOVAL SOM SA, KEĎ MI POVEDALI : \"PÔJDEME DO DOMU PÁNOVHO\". Ţalm 121. Aj keď je slovenský preklad správny, latinský nápis v kostole je chybný a správne má znieť a vyzerať takto: LAETATVS SVM IN HIS, QVAE DICTA SVNT MIHI: IN DOMVM DOMINI IBIMVS. PSALM. CXXI. K omylom pravdepodobne došlo pri domaľovávaní chýbajúcich zvetraných častí latinského textu na poškodených tabuliach.Cez dve okná nad juţným portálom i cez otvorené dvere samotného portálu preniká svetlo na obraz sv. Juraja v zbroj i na koni (cválajúcom smerom doprava), zabíjajúceho kopijou draka, namaľovaný vpravo od víťazného oblúka, ktorý oddeľuje priestor svätyne s presbytériom od lode kostola. Všetky obrazy sú orámované rolverkovým a pletencovým ornamentom a oddelené korintskými stĺpmi. Na ostatných plochách a najmä na bočných emporách sú renesančné úponkové ornamenty. Najpôvabnejšie sú rozvinuté okolo zvieracieho motívu dvoch levov s esovité zahnutými chvostami nad chrbtami a vyplazenými jazykmi v otvorených tlamách - oproti juţnému vchodu, t. j. na severnej empore.Pozoruhodný a výtvarne zaujímavý je rovný kazetový strop v lodi kostola, pozostávajúci zo 49 ornamentálnych ruţíc, z ktorých kaţdá je iná napriek tomu, ţe sedem z nich bolo treba počas rekonštrukcie dotvoriť. Staršie odborné materiály spomínajú, ţe pôvodne bol celý strop z ornamentálnych ružíc, ale drevokazná huba a červotoč počas stáročí zničili tie pri obvodových stenách.Roku 1654 boli zhotovené maľované stallum - lavica pre významnejších hostí a neskororenesančná kazateľnica v tvare polovičného osemhranu s tromi zachovanými soškami evanjelistov (aj so zvieracími atribútmi), oddelenými od seba tieţ korintskými stĺpmi v poradí zľava: Matúš, Lukáš a Ján. Soška Marka sa nezachovala. Pod kaţdou soškou je ešte okrídlená hlavička anjelika.Počas zmien ideologického charakteru - v procese proti reformácie bolo treba interiér kostola upraviť podľa nových zámerov rekatolizácie, a tak bol sem inštalovaný obrovský, ohurujúci barokový oltár. Zmenený bol aj titul kostola, čo podčiarkuje oltárny obraz všetkých svätých - olej na plátne - v popredí s Ignácom z Loyoly, zakladateľom jezuitizmu. Plocha obrazu je rozdrobená na množstvo geometricky radených postáv v štyroch horizontálnych pásoch nad sebou. V hornom oblúku je namaľovaná biela stuha a na nej nápis : GLÓRIA HAEC EST OMNIBUS SANCTIS EIUS Psal: 149. V slovenčine to znamená: Táto sláva patrí všetkým jeho svätým, ţalm 149. Jednotlivé drevené ozdobné súčasti oltára a sochy okolo obrazu sú bez polychrómie, čo dnes pôsobí atraktívne, lebo máme moţnosť vnímať krásu čistého lipového dreva a čistú rezbu tak, ako tvorcovia ešte pred pomaľovaním sôch. Na druhej strane je to dôkaz, ţe po dokončení dobových prestavieb a tým aj stavebného vývoja kostola v 18. storočí, uţ nikdy nezostalo toľko finančných prostriedkov na dokončenie výzdoby „starého“ kostola po vybudovaní nového — kamenného v r. 1766-70 v strede námestia.V oltárnej nadstavbe nad obrazom je súsošie korunovania Panny Márie s adorujúcimi anjelmi a svätcami: v strede pod ba1dachýnom na obláčku stojí Panna Mária, nad ňou v podobe holubice sa vznáša Duch svätý, vpravo stojí Boh Otec a vľavo - Boh Syn, vedľa nich stoja anjeli s kopijami a ďalej od nich ešte ďalší štyria svätí, po dvaja z oboch strán. Pri štyroch korintských stĺpoch, ktoré tvoria základnú architektúru oltára, stoja sochy zľava v poradí : sv. Ján, sv. Barbora a sv. Justína, vpravo potom sv. Margaréta, sv. Mária Magdaléna a sv. Matej. Súčasťou sochárskej výzdoby oltára okrem spomínaných sôch sú aj rôzne rezbárske ozdoby s rastlinnými a mušľovými motívmi ako aj 9 okrídlených hlavičiek anjelikov : jedna pri nohách sochy Panny Márie, po jednej pri nohách sôch Boha Otca a Boha Syna, dvojice okrídlených hláv anjelikov s mušľovou ozdobou — nad hlavami svätíc z ľavej a pravej strany oltárneho obrazu, a po jednej hlavičke majú pilastre, na ktorých stoja sochy sv. Jána a sv. Mateja. Zdá sa, ţe polychrómovaný obetný stôl so skrinkou - bohostánkom, ako aj polychrómovaná soška na podstavci s ukriţovaným Jeţišom boli prinesené dodatočne a sú z novšieho obdobia. Celý oltár stojí na kamennom stupňovitom podstavci, korešpondujúcom s kamennou podlahou celého kostolíka, ktorá bola objavená po odstránení zvyškov drevenej, drevokaznou hubou zničenej podlahy.Za barokovým oltárom je na doskovom obloţení východnej čelnej steny namaľovaná chrámová opona, ktorá symbolicky delí namaľovanú oblohu na polovice, čo môţe súvisieť s oltárnou tematikou ukriţovania a so staršou koncepciou oltárneho priestoru.Zaujímavých je aj dvoje ťaţkých, pôvodne tieţ ornamentmi pomaľovaných vchodových dverí s kovanými ţeleznými madlami v tvare šesťlupeňových kvetov a kovanými historickými pruţinovými zámkami, ale aj maľované dvere sakristie. Tvrdošín
Oravská galériaOravská galéria v Dolnom Kubíne vznikla v roku 1965 so sídlom v Oravskom Podzámku. V roku 1970 získala Župný dom, ktorý jej slúži dodnes na vykonávanie komplexnej odbornej galérijnej činnosti. Systematicky zbiera, spracúva, ochraňuje, dokumentuje, sprístupňuje a kultúrno-výchovne využíva diela všetkých disciplín výtvarného umenia domáceho i zahraničného pôvodu jednotlivých historických období a súčasnosti. - v roku 1971 sprístupnila galéria trvalé expozície \"Slovenskej tradičnej ľudovej plastiky a maľby\" na Slanickom ostrove umenia uprostred Oravskej priehrady, ktoré boli v roku 1973 doplnené o expozíciu \"Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia\",- od roku 1979 je v Tvrdošíne – Medvedzí sprístupnená ďalšia stála expozícia z celoživotnej tvorby maliarky Márie Medveckej,- Oravská galéria v priebehu svojej existencie systematicky buduje okrem zbierok klasického umenia aj reprezentatívnu zbierku slovenského ľudového a insitného umenia. Patrí medzi najdynamickejšie sa rozvijajúce regionálne galérie na Slovensku, - Oravská galéria má všetky svoje expozície umiestnené v okresoch Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín  ako jediná slovenská galéria prevádzkuje vlastnú loď SLANICA na prepravu návštevníkov do expozícií tradičného ľudového umenia na Slanickom ostrove umenia, - zbierkový fond tvorí osem výtvarných disciplín v počte cca 7.000 kusov výtvarných diel, - v novozrekonštruovaných výstavných priestoroch každoročne pripraví 10 - 12 krátkodobých výstav slovenského a zahraničného výtvarného umenia. Dolný Kubín
Galéria Márie MedveckejTrvalá expozícia v TvrdošíneTrvalá expozícia z diela maliarky je inštalovaná v klasicistickej kúrii z 19. storočia od roku 1979. Na ploche 583 m2 je vystavených 266 olejomalieb a kresieb, ktoré poskytujú obraz o vývojových etapách a žánrových okruhoch celoživotnej tvorby Márie Medveckej (1914 — 1987) — maliarky, ktorá spojila svoj život a dielo s rázovitým regiónom Slovenska — Oravou.Mária Medvecká sa po štúdiách v Bratislave (1942 — 1945), vo Viedni (1945 — 1946) a v Prahe (1946 — 1947) vrátila natrvalo na rodnú Oravu a spolu s manželom akademickým maliarom Ctiborom Belanom sa venovali tvorivej práci a významnej kultúrno-výchovnej činnosti, ktorej výsledkom je aj vznik Oravskej galérie. V rozvoji výtvarnej kultúry Oravy v období od konca štyridsiatych rokov až do polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia zohrala priekopnícku úlohu výstavná činnosť M. Medveckej. Maliarka kliesnila svojou tvorbou cestu pre pochopenie výtvarného umenia v prostredí, v ktorom sa s ním dovtedy ľudia nemali možnosť stretať. Vo svojom diele dospela k najvlastnejšiemu pohľadu a výrazu, založenom na bezprostrednom a nepatetickom vzťahu k realite krajiny a človeka. Miesto posledného odpočinku Márie Medveckej a Ctibora Belana je na cintoríne v Tvrdošíne — Medvedzí. Autorom náhrobku je akademický sochár Jaroslav Kubička.Od roku 2000 sú podkrovné priestory galérie „Ateliér“ využívané na krátkodobú prezentáciu výtvarného umenia.V roku 2011 v  Ateliéri môžete vidieť výstavu \"Sochárstvo zo zbierok OG / hmota / línia / tvar /\".Otvorené v sezóne od 12. apríla do 30. septembra 2011 (pondelky zatvorené)Vstupné:TRVALÁ EXPOZÍCIA:- deti, ZŤP, dôchodcovia 0,50 €- dospelí 1 €Výstavná sieň ATELIÉR: - deti, ZŤP, dôchodcovia 0,25 €- dospelí 0,50 €Deti do 6 rokov — vstup zdarma Tvrdošín
Oravské múzeum P.O.HviezdoslavaOravské múzeum P.O. Hviezdoslava vzniklo v roku 1980 zlúčením Literárneho múzea P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a Oravského múzea v Oravskom Podzámku . Jeho pôvodný názov bol Oravské múzeum v Dolnom Kubíne, pričom dnešný nesie od roku 1983. Múzeum dokumentuje spoločenský vývin celého regiónu Oravy a prírodné pomery . Súčasťou zbierok je historický knižničný fond Čaplovičovej knižnice. apríl-september Ut-Ne 8.00 - 16.00október-marec Po-Pi 8.00 - 16.00Čaplovičova knižnica Po-Pi 8.00 - 15.00 Hviezdoslavovo múzeum je literárno- biografická expozícia umiestnená v budove Čaplovičovej knižnice,ktorá bola otvorena v roku 1949. Návštevníkom poskytuje komplexný pohľad na život a tvorbu Pavla Országha Hviezdoslava.Čaplovičova knižnica patrí k najvzácnejším historickým vedeckým knižniciam na Slovensku. Jej zakladateľom bol Vavrinec Čaplovič z Jasenovej.V roku 1839 Vavrinec Čaplovič venoval svoju zbierku Oravskej stolici. Oravský hrad Oravský PodzámokExpozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy pod Babou Horou Oravská PolhoraSlaná voda, 029 47 Oravská Polhora - Slaná vodaTel.: +421 43 586 47 80Fax: +421 43 586 62 3915.april - oktober: Ut-So 09.00 - 16.30, Ne 10.30 - 18.00november - 14.april: len ohlásené návštevyExpozícia situovaná v objekte hájovne(v krásnom prírodnom prostredí pod Babou horou) je venovaná slovenskej poézie, Hviezdoslavovej epicko-lyrickej skladbe Hájnikova žena.Expozícia dom Martina Kukučína JasenováJasenová 47, 026 01 Vyšný KubínTel.: +421 43 586 47 80Fax: +421 43 586 62 3915.april - oktober: Ut-Ne 09.00 - 16.30november - 14.april: len ohlásené návštevyObjekt je typickou dolnooravskou usadlosťou stredného roľníka z polovice 19.-teho storočia. Svojím vnútorným i vonkajším vzhľadom sprítomňuje prostredie, v ktorom sa narodil a vyrastal veľký slovenský prozaik - realista Martin Kukučín. Expozícia v rodnom dome spisovateľa približuje jeho život a tvorbu.Pamätná izba T. H. FlorinaKohútov rad 8, 026 01 Dolný KubínTel.: +421 43 586 54 61, +421 43 586 47 80Fax: +421 43 586 62 39Po-Pi 08.00 - 16.30Ne 10.00 - 17.00V objekte Florinov dom je sprístupnená rekonštrukcia izby, v ktorej prežil vyše 20 rokov básnik, redaktor, diplomat, kultúrno-výchovný pracovník a dlhoročný spoluorganizátor Hviezdoslavovho Kubína Theo H. Florin. Dolný Kubín
Liptovské múzeumLiptovské múzeum v Ružomberku vzniklo ako inštitúcia Liptovskej muzeálnej spoločnosti v roku 1912. V roku 1921 ho prevzalo ako verejnú kultúrnu inštitúciu mesto Ružomberok pod názvom Liptovské múzeum. Múzeum sídli od roku 1937 v budove, ktorú postavilo podľa projektov V. Donnera. V roku 1974 bolo k nemu pričlenené Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku. Múzeum má od svojho vzniku vlastivedný charakter so zbernou oblasťou v regióne Liptov. Verejnosti sú prístupné stále expozície prírody, archeológie, histórie, etnografie, papiernictva na Slovensku a expozícia o živote a diele Andreja Hlinku. Súčasťou majetku Liptovského múzea je budova U Čierneho orla v Liptovskom Mikuláši a roľnícka usadlosť v Bukovine. júl-septemberr: Po-Pi 8.00 - 18.00, So-Ne 10.00 - 17.00október-jún: Po-Pi 8.00 - 16.00, So-Ne 9.00 - 13.00 stále expozície : deti 20,- dospelí 40,- invalid. dôchodcovia 20,- výstavy : deti 10,- dospelí 20,- prednášky,besedy : deti 10,-vyučovanie : deti 10,-tvorivé dielne : deti 10,-podujatia : deti 10,- dospelí 20,- dôchodcovia 20,- - Platia zľavy pre držiteľov kariet ISIC, EUROKARTA Školy - región Liptov : (vstupné 10,- Sk) Jednotlivci : deti 20,- dospelí 40,- inv. dôchodcovia 20,- Prírodovedná expozícia je tematicky rozdelená na botanickú, zoologickú a geologickú časť. Expozícia archeológie podáva prehľad o najstaršom osídlení Liptova od mladšej doby kamennej až do prvých storočí nášho letopočtu. Expozícia feudalizmu približuje problematiku historického osídlenia Liptova od 13.-teho storočia, hospodársky, spoločenský a kultúrny život obyvateľov Liptova v období feudalizmu. Jej záverom sú udalosti revolučných rokov 1848-1849. Expozícia Cechy a remeslá v Liptove dokumentuje najmä hospodársky, spoločenský a sociálny život cechových organizácií, ktoré sa sústreďovali v mestách a mestečkách Liptova.Etnografická expozícia Z liptovskej dediny približuje zamestnanie a spôsob života obyvateľov liptovských dedín, s čím je úzko spätý aj vývoj ľudového odievania.Expozícia histórie výroby papiera na Slovensku prehľadne informuje o výrobe papiera od vzniku prvých ručných papierní až po dnešnú strojovú výrobu.Expozícia o živote a diele Andreja Hlinku sa venuje tejto osobnosti moderných slovenských dejínExpozícia sakrálneho umenia predstavuje výber sakrálnej plastiky z územia Liptova a častí mobiliárov z gotických kostolov v Ludrovej a Liptovskej Mare Súčasťou múzea sú vysunuté expozície: Archeologické múzeum v prírode Liptovská SielnicaGotický kostol 034 71 Ludrová9:00 - 17:00 návštevy nutné dohodnúť na +421 44 432 24 68 Gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej je kultúrnou pamiatkou. Kostol sa nachádza medzi Ružomberkom a Ludrovou na mieste nazvanom Kút. Ružomberok

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Oravské beskydy

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Oravské beskydy

K dispozícii je filtrovanie podľa následovných parametrov: Kategória, Lokalita, Turistická oblasť, Región
Turistická oblasť na Slovensku
Oravské beskydy
Horná Lehota
Dolný Kubín
Oravský Podzámok
Námestovo
Ružomberok
Tvrdošín
Bziny
Chlebnice
Dlhá nad Oravou
Istebné
Krivá
Leštiny
Medzibrodie nad Oravou
Osádka
Pribiš
Sedliacka Dubová
Veličná
Vyšný Kubín
Ťapešovo
Babín
Beňadovo
Breza
Hruštín
Klin
Krušetnica
Lokca
Lomná
Mútne
Novoť
Oravská Jasenica
Oravská Lesná
Oravská Polhora
Oravské Veselé
Rabča
Vasiľov
Vavrečka
Zákamenné
Zubrohlava
Nižná
Čimhová
Hladovka
Liesek
Nižná
Podbiel
Štefanov nad Oravou
Trstená
Vitanová
Malé Borové
Veľké Borové
Kategória
Lokalita
Región
Turistická oblasť
Pridať podujatie
Pridať prezentáciu
Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Oravské beskydy
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia