Kultúrne pamiatky - Slovensko , Zoznam objektov - Múzeá a výstavy - Nitriansky kraj

Tekovské múzeum LeviceVďaka darovanej zbierke Jozefa Nécseyho mohlo vzniknúť Tekovské múzeum v Leviciach v roku 1927 .Múzeum potom postupne dopĺňalo túto zbierku archeologických a národopisných predmetov, obrazov, rodinného archívu a kníh. Prvým sídlom múzea bolo druhé poschodie mestského domu,no v priebehu ďalších rokov sa zbierka múzea postupne rozrastala o dary obyvateľov mesta a širokého okolia, škôl a rôznych inštitúcií. Najväčším prínosom pre múzeum v tomto období boli muzeálne pamiatky bývalého piaristického gymnázia a zbierky od afrického cestovateľa Kolomana Kittenbergera, rodáka z Levíc.Tekovské múzeum v Leviciach sídli od roku 1958 v Kapitánskej budove, kde boli do roku 1982 stále expozície vlastivedného charakteru. Od roku 1982 - 1998 prebiehala rozsiahla rekonštrukcia budovy. 15. mája roku 2001 v nej bola otvorená 1. časť stálej expozície venovaná histórii lekárnictva a hradu a daná do prevádzky Galéria Jozefa Nécseyho, ktorá je vstupnou bránou do stálej expozície.. Od roku 1987 sa využíva pre potreby múzea aj Dóboovský kaštieľ, v ktorom sa organizujú rôznorodé výstavy. Tento kaštieľ dal postaviť v roku 1571 na dolnom nádvorí gotického hradu z konca 13. a začiatku 14. storočia, župan Tekovskej stolice Štefan Dobó.Múzeum sa zaoberá aj prírodovednou disciplínou. Zbernou oblasťou pre prírodné vedy je územie východnej časti Podunajskej pahorkatiny, Štiavnické vrchy, juhozápadné svahy Pohronského Inovca a západné svahy Krupinskej planiny, pre národopis vymedzuje zbernú oblasť územie južnej časti bývalej Tekovskej župy a západného Hontu.Od 27.októbra 2004 je sprístupnena koncertná sála v stálej expozícii múzea. apríl,máj,október: Po-Pi 9.00 - 16.00, So-Ne 10.00 - 16.00jún-september: Po-Pi 9.00 - 18.00, So-Ne 10.00 - 18.00november-marec: Po-Pi 9.00 - 16.00, Ne 10.00 - 16.00 História lekárnictva a hraduPrvá časť je venovaná histórii lekárnictva v regióne. To má bohatú históriu, veď prvá lekáreň " K čiernemu orlovi " v Leviciach bola založená už v roku 1664 po vyhnaní Turkov z mesta. Základom je originálny lekárenský nábytok z officíny bývalej levickej lekárne "Koruna ", z roku 1823.Verejnosti boli sprístupnené aj ďalšie dva priestory, ktoré do začatia rekonštrukcie v roku 1982 slúžili ako depozity zbierkových predmetov. V nich je na oprávnený tlak verejnosti umiestená časť stálej expozície venovaná histórii hradu. V prvej miestnosti prostredníctvom faktografických a obrazových údajov sú zachytené najvýznamnejšie medzníky v histórii hradu od prvej písomnej správy z roku 1318 až po rok 1958. V druhej časti je nainštalovaná malá "galéria " palných a chladných zbraní, časť konského postroja a jednotlivé časti zbroja, ktoré používali počas bohatej histórie vojská nachádzajúce sa na hrade.ArcheológiaDňa 13.10.2003 Tekovské múzeum v Leviciach slávnostne otvorilo II. časť stálej expozície - Archeológia - v Kapitánskej budove v hradnom areáli v Leviciach. Táto je zameraná na vývoj spoločnosti od doby kamenej až po včasný stredovek v regióne pôsobenia Tekovského múzea s prihliadnutím na kultúry, ktoré sú pomenované podla nálezísk z okresu Levice. Ide o želiezovskú, maďarovsku a čakanskú kultúru. Návštevník má možnosť okrem iného vzhliadnuť kosti a fragmenty kla mamuta zo Zalaby, štiepanú industriu, pracovné náradie z parohoviny, kostí, kameňa, mede a bronzu, antropomorfné plastiky z Levíc a Santovky, plochý idol ženy z Levíc, bochníkový idol zo Šaroviec, zoomorfné dózičky zo Santovky, hlinené nádoby rôzneho tvaru, veľkosti a prevedenia z obdobia lengyelskej, bádenskej, želiezovskej, čakanskej, maďarovskej a keltskej kultúry, bronzové ihlice, náušnice, puklice, sekerky, dláta, bronzový meč, kosák a nožík, hlinené prasleny a lyžice, kostené ihlice, fragmenty „ rímskeho skla“, hlinené a bronzové lampičky, sklenené a jantárové perly a sklenený pohár zo Šaroviec. Expozícia je vhodne doplnená modelmi pravekej „vŕtačky“, chaty z doby kamenej, ručného hrnčiarskeho kruhu a románskych stavieb z „ Baratky“

Rímsky vojenský táborNárodná kultúrna pamiatka Rímsky vojenský tábor v Iži - Leányvári sa nachádza asi 2 km od obce Iža na pravom brehu Dunaja. Bol jeden z najrozsiahlejších stavebných komplexov Rimanov v Barbariku. V súčasnosti sú voľne prístupné zvyšky kamenného opevnenia. Južný pevnostný múr je zvýraznený náznakovou rekonštrukciou. V severnej časti sú zahĺbené archeologické výkopy v priestore severnej brány a na oboch nárožiach, so zachovalými zvyškami múrov a s predbežnými náznakovými rekonštrukciami pôdorysov týchto častí opevnení. V areáli sú umiestnené stély z umelého kameňa s kovovými textovými platňami o význame a histórii tábora.Nálezy z archeologických výskumov v Iži sú vystavené v Rímskom lapidáriu Podunajského múzea v Komárne, v expozícii "Klenoty dávnej minulosti Slovenska" na Bratislavskom hrade a v Ponitrianskom múzeu v Nitre. Areál sa nachádza v blízkosti termálnych kúpeľov v Patinciach.V letnej turistickej sezóne je k dispozícii pre návštevníkov odborný sprievod na základni Archeologického ústavu SAV priamo pri tábore. Informácie o pamiatke poskytuje Obecný úrad v Iži.

Kaštieľ Topoľčianky Na severnom konci Topoľčianok sa rozprestiera rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zakomponovaná národná kultúrna pamiatka – monumentálny klasický kaštieľ, „Lovecký zámok“, „ Jazdiareň“...Topoľčiansky kaštieľ viackrát zmenil majiteľov. Od r. 1890 patril kaštieľ arcivojvodovi Karolovi Ľudovítovi Habsburgovi, ktorý ho aj s majetkami daroval synovcovi Jozefovi Augustovi Habsburgovi. Po prvej svetovej vojne kaštieľ aj majetky pripadli Československej republike. Kaštieľ slúžil v r. 1923-1953 ako letné sídlo prezidenta ČSR. Posledný majiteľ J. A. Habsburg zriadil v Tribečských lesoch zvernicu s najväčšou rozlohou na Slovensku. Chov koní na území Slovenska bol dovtedy riadený v rámci Uhorska, kde územie Slovenska tvorilo piatu chovateľskú oblasť. Tradícia chovu koní na Slovensku bola a je bohatá v národohospodárskej, spoločenskej oblasti, oblasti chovateľskej, športovej a dostihovej. Na celom svete v ľudskej spoločnosti má kôň výnimočné výrazné postavenie. Kôň doprevádza človeka ako významný pomocník už vyše 6 000 rokov. Ovládnutie koňa bolo významným dejinným zásahom. Na svojom chrbte pod sedlom alebo v záprahu kôň umožnil poznanie a ovládnutie nových zemí, výmenu kultúr, rozvoj obchodu, poľnohospodárstva, armády, teda celého národného hospodárstva. Pre zachovanie tradície chovu koní pre ďalšie generácie, žrebčín Topoľčianky sa v osemdesiatych rokoch podujal postupne vybudovať hipologické múzeum. Po rekonštrukcii budov a nádvoria podľa pripraveného scenára začalo so sústreďovaním materiálu jazdeckého, kočiarového, kováčskeho, sedlárskeho, kolárskeho, dokumentačného materiálu a materiálu fotografického. Vybudovaná bola nová kočiareň pre dopravné prostriedky koní. Vybudované hipologické múzeum poskytne návštevníkom ucelenú predstavu o koňoch a ich využívaní spoločnosti. Návštevníkov múzea upútajú charakteristiky jednotlivých plemien koní, makety výrobných objektov, úspechy žrebčína v chove koní, zariadené sedlárska, kováčska a kolárska dielňa, izba a kuchyňa pracovníka v chove koní, zariadená starým nábytkom. BR>Návštevníkov može upútať konské chomúty, sedlá, rôzne druhy postrojov a iných zariadení. Samostatnou kapitolou je kočiareň s expozíciou dopravných prostriedkov rôzneho zamerania / bričky, kočiare, vozy, sane, karety, pohrebný voz .../ Po-Pi 8.00 - 16.00 V štyroch pavilónoch: -> pavilón konských postrojov ->pavilón kočov -> pavilón dielní (kováčska, sedlárska, kolárska a príbytku chovateľa koni) ->pavilón športovej histórie je tu umiestnených viac ako 2000 pamiatkových predmetov.

Tribečské Múzeum TopoľčanyMúzeum,ktoré sa zaoberá zhromažďovaním prírodovedného, archeologického, historického a etnografického materiálu je Tribečské Múzeum(vzniklo v roku 1961) .Od roku 1980 sa špecializuje na dokumentovanie chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva na Slovensku. Zaujímavou zbierkou sú výrobky bývalej sklárne v Uhrovci, zbierka historických zbraní a numizmatická zbierka baróna Stummera. apríl-september: Po-So 8.00 - 16.30október-marec : Po-Pi 8.00 - 16.30 Expozícia Zo zbierok múzea bola otvorená 23. apríla 1991 a je venovaná histórii múzea a významným zbierkam.

Dom ľudového bývaniaChránená kultúrna pamiatka považovaná za stredoeurópsku raritu bola od roku 2003 zatvorená pre jej havarijný stav i pre dlhotrvajúce spory medzi dvoma krajmi, ktoré sa súdili o vlastníctvo. Spor spôsobilo prijatie zákona, podľa ktorého objekty z činností, ktoré prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti krajov, prechádzajú na tie kraje, na území ktorých sa nachádzajú. Dom ľudového bývania niekoľko desaťročí spravovalo Vlastivedné múzeum v Galante patriace pod Trnavský samosprávny kraj. Samotná historická pamiatka v Šali však leží na území Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý napokon súdny spor o pamiatku vyhral. Historický objekt sa dostal do správy Ponitrianskeho múzea. Vlastivedné múzeum v Galante, ktoré objekt vyše 30 rokov spravovalo, v ňom zriadilo expozíciu ľudového bývania. Po zatvorení pamiatky boli exponáty uložené v múzeu v Galante, ktoré ich teraz vrátilo naspäť do Šale. Dom ľudového bývania bol postavený v roku 1730 a dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou. Domy z tohto obdobia boli zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne natrelo hlinou, ktorá sa miešala s plevami. Strecha bola z tŕstia. Objekt sa právom radí medzi stredoeurópske rarity, pretože domy s trstinovou strechou nájdeme už len zriedka. Budova reprezentuje svojou pôvodnou konštrukciou, priestorovým riešením a vnútorným zariadením typ roľníckeho domu, ktorý bol v danom období dominantný na celom území dnešného juhozápadného Slovenska. Národopisná expozícia bola sprístupnená verejnosti v roku 1979 a reinštalovaná o deväť rokov neskôr. Najstaršie časti pamiatkovo chráneného obytného domu pochádzajú z prvej polovice 19. stor. Budova svojou pôvodnou konštrukciou, priestorovým riešením a vnútorným zariadením reprezentuje typ roľníckeho domu, ktorý bol v tomto období dominantný na celom juhozápadnom Slovensku. Národopisná expozícia v Galante bola sprístupnená verejnosti r. 1979 a reinštalovaná r. 1988. Návštevníci tu môžu vidieť zariadenie obytnej a hospodárskej časti domu pod spoločnou strechou z 2. pol. 19. stor. Obytná časť zahŕňa prednú izbu, zadnú izbu ,kuchyňu s podkomínovou časťou . Hospodárskou časťou je maštaľ a prístrešok na poľnohospodárske náradia ,stroje. -expozícia nie je momentálne prístupná!Expozícia je súčasťou Vlastivedného múzea v Galante

Mestské múzeumMestské múzeum v Zlatých Moravciach je múzeum vlastivedného typu orientované na horné Požitavie. Vzniklo 12. mája 1896, pričom v roku 1924 boli zbierky prenesené spolu s knižnicou do Nitry, odkiaľ sa v roku 1951 dostali do Bojníc. Okresné vlastivedné múzeum vzniklo v roku 1947 a svoju prvú expozíciu otvorilo v roku 1955.Mestské múzeum sídli v Migazziovskom kaštieli, pôvodne renesančného z roku 1630, neskôr zbarokizovaného a v 20.-tom storočí rozšíreného. Po-Pi 8.00 - 16.30 Prírodovedná expozícia pozostáva z paleontologických nálezov a mineralogickej zbierky, ktorá je zostavená zo zberov v hornom Požitaví a darov z iných oblastí. Spoločenskovednú expozíciu tvoria archeologické, historické, numizmatické, etnografické a umelecké predmety, ktoré pochádzajú z Požitavia... Expozícia je súčasťou Nitrianskeho múzea

NM - Mestské múzeum - Zlaté MoravceMestské múzeum v Zlatých Moravciach je vlastivedného typu orientované na horné Požitavie. Vzniklo 12. mája 1896.Zbierky boli prenesené v roku 1924 spolu s knižnicou do Nitry, odkiaľ sa v roku 1951 dostali do Bojníc. Okresné vlastivedné múzeum vzniklo v roku 1947 pričom svoju prvú expozíciu otvorilo v roku 1955.Mestské múzeum sídli v Migazziovskom kaštieli, pôvodne renesančného z roku 1630, neskôr zbarokizovaného a v 20.-tom storočí rozšíreného. Po-Pi 8.00 - 16.30 Prírodovedná expozícia pozostáva z paleontologických nálezov a mineralogickej zbierky, ktorá je zostavená zo zberov v hornom Požitaví a darov z iných oblastí.Spoločenskovednú expozíciu tvoria archeologické, historické, numizmatické, etnografické a umelecké predmety.... pochádzajú z Požitavia aj z iných regiónov,krajín.Expozícia je súčasťou Nitrianskeho múzea

Hontianske múzeum a galéria Ľudovíta SimonyihoInštitúcia bola založená v Šahách v roku 1902 ako župné múzeum. Jej vznik iniciovala Hontiansko-župná múzejná spoločnosť na čele s Elemérom Pongráczom. Múzeum zaniklo v dôsledku zmien administratívneho členenia krajiny v roku 1924. Posledným kurátorom bol 1. uhorský olympionik Alajos Szokolyi. Znovuzaloženie inštitúcie ako mestského múzea sa udialo v roku 1992. Od roku 1995 funguje v dvoch budovách- na adrese J. Rotaridesa 13 (Hontianske múzeum) a na adrese Pivničná 1 ( Galéria Ľudovíta Simonyiho). Ut-Pi 9.00 - 16.00So 9.00 - 12.00 Archeologické pamiatky Šahanského regiónuHistória Hontianskeho regiónu v 13.-19. storočíDejiny vinárstvaPomník obetiam holokaustuEtnografia južného HontuDejiny kultúry a športu v Šahách

Vlastivedné múzeumMúzeum Jána Thaina je bývalím Vlastivedný múzeom v Nových Zámkoch. Sústreďuje sa na tradície zberateľskej a muzeálnej činnosti v meste, ktorá sa začala v roku 1935 pri príležitosti 250. výročia oslobodenia novozámockej pevnosti spod tureckej nadvlády. Múzeum zhromažďuje archeologické,numizmatické, historické, etnografické a knižné zbierky. Zameriava sa na územie novozámockého okresu. Sídlom múzea je františkánsky kláštor postavený v roku 1631, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Ut-Pi 8.00 - 17.00So 9.00 - 13.00 Pamätná izba Antona Bernoláka je expozícia so zameraním na život a dielo tohto národného buditeľa.Pamätná izba Gergelya Czuczora, rodáka z Andoviec, významného revolučného básnika a jyzykovedca.Národopisná expozícia prezentuje ľudové staviteľstvo, poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat.

Apponyiho múzeum v OponiciachApponyiho múzeum sa nachádza v menšom kaštieli, ktorý sa nachádza pri ceste do Súloviec. Renesančný kaštieľ postavili začiatkom 17. storočia a posledné stavebné úpravy mu dali neogotické prvky. Slúžil ako správne stredisko hospodárskeho územia. Dnes v ňom možno obdivovať nástenné maľby a lovecké trofeje. Po-Pi/Mo-Fr 13.00 - 17.00 (sezónna zmena vyhradená),cez víkend odporúčame návštevníkom vopred sa ohlásiť! Každá prehliadka je so sprievodcom,pre zahraničných turistov poskytujeme výklad o expozícii v anglickom a nemeckom jazyku. Expozícia návštevníka oboznámi s rodinou Apponyiových, ktorí sa najmä v 19. storočí prezentovali ako pokroková rodina Horného Uhorska. Unikátna knižnica a Geraldína Apponyiová, albánska kráľovná, sú najväčšie lákadlá obecného múzea.

Hipologické múzeumNa severnom konci Topoľčianok sa rozprestiera rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zakomponovaná národná kultúrna pamiatka – monumentálny klasický kaštieľ, „Lovecký zámok“, „ Jazdiareň“ a ďalšie. Topoľčiansky kaštieľ viackrát zmenil majiteľov a prešiel viacerými prestavbami a rekonštrukciami. Od r. 1890 patril kaštieľ arcivojvodovi Karolovi Ľudovítovi Habsburgovi, ktorý ho aj s majetkami daroval synovcovi Jozefovi Augustovi Habsburgovi. Po prvej svetovej vojne kaštieľ aj majetky pripadli Československej republike. Kaštieľ slúžil v r. 1923-1953 ako letné sídlo prezidenta ČSR. Posledný majiteľ J. A. Habsburg zriadil v Tribečských lesoch zvernicu s najväčšou rozlohou na Slovensku. Chov koní na území Slovenska bol dovtedy riadený v rámci Uhorska, kde územie Slovenska tvorilo piatu chovateľskú oblasť. Tradícia chovu koní na Slovensku bola a je bohatá v národohospodárskej, spoločenskej oblasti, ako aj v oblasti chovateľskej, športovej a dostihovej. Na celom svete v ľudskej spoločnosti má kôň výnimočné výrazné postavenie. Kôň doprevádza človeka ako významný pomocník už vyše 6 000 rokov. Domestikácia, ovládnutie koňa bolo významným dejinným zásahom. Na svojom chrbte pod sedlom alebo v záprahu kôň umožnil poznanie a ovládnutie nových zemí, výmenu kultúr, rozvoj obchodu, poľnohospodárstva, armády, teda celého národného hospodárstva. Pre zachovanie tradície chovu koní pre ďalšie generácie, žrebčín Topoľčianky sa v osemdesiatych rokoch podujal postupne vybudovať hipologické múzeum. Po rekonštrukcii budov a nádvoria podľa pripraveného scenára začalo so sústreďovaním materiálu jazdeckého, kočiarového, kováčskeho, sedlárskeho, kolárskeho, dokumentačného materiálu a materiálu fotografického. Vybudovaná bola nová kočiareň pre dopravné prostriedky koní. Vybudované hipologické múzeum poskytne návštevníkom ucelenú predstavu o koňoch a ich využívaní spoločnosti. Návštevníkov múzea upútajú charakteristiky jednotlivých plemien koní, makety výrobných objektov, úspechy žrebčína v chove koní, zariadené sedlárska, kováčska a kolárska dielňa, izba a kuchyňa pracovníka v chove koní, zariadená starým nábytkom. Návštevníkov upútajú konské chomúty, sedlá, rôzne druhy postrojov a iných zariadení. Samostatnou kapitolou je kočiareň s expozíciou dopravných prostriedkov rôzneho zamerania / bričky, kočiare, vozy, sane, karety, pohrebný voz atď./ Na paneloch je znázornený aj rozvoj rastlinnej výroby a chovu hovädzieho dobytka, čo bolo od založenia žrebčína súčasťou jeho hospodárskej činnosti. Po-Pi 8.00-16.00 V štyroch pavilónoch: - pavilón konských postrojov - pavilón kočov - pavilón dielní (kováčska, sedlárska, kolárska a príbytku chovateľa koni) - pavilón športovej histórie je tu umiestnených viac ako 2000 pamiatkových predmetov. Pre skupinové návštevy je k dispozícii odborný výklad, prípadne videoprojekcia.

Kultúrne pamiatky - Slovensko , Zoznam objektov - Múzeá a výstavy - Nitriansky kraj

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia