Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Malá Fatra - Lúčanská

Hrad BytčaRenesančný objekt v strede mesta patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Pozostáva z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, ako aj hospodárskych a obytných budov.

Považská galéria umeniaPovažská galéria umenia Žilina bola založená v roku 1976, kedy sa odčlenila od Považského múzea a galérie. V súčasnosti jej zbierkový fond je zameraný na umenie 20. storočia na Slovensku. Galéria pripravuje ročne okolo 15 výstavných podujatí, ktoré sú zamerané najmä na diela regionálnej, slovenskej a zahraničnej proveniencie. Pravidelná spolupráca je s domácimi a zahraničnými galériami pri výmene výstav ako i kurátorskej spolupráci. Výstavné priestory sú situované na poschodí budovy, kde je k dispozícií takmer 700 m2 výstavnej plochy a na prízemí v Malej výstavnej sieni na prezentovanie prevažne autorských výstav. Ut-Pi: 9.00 - 17.00So,Ne: 10.00 - 17.00

Múzeum J.KolláraExpozícia múzea Jána Kollára sa je venovaná životu a dielu tohto rodáka z Mošoviec, popredného predstaviteľa národnouvedomovacieho procesu slovenského národa, zapáleného hlásateľa všeslovanskej a česko-slovenskej vzájomnosti. Z jeho rodného domu sa po požiari zachovala len sypáreň, kde je dnes inštalovaná vlastná expozícia. Možno tu vidieť faksimile rukopisov básnika, knižné vydania jeho Slávy dcéry i Národných spievaniek, dokumenty k jeho životu, korešpodenciu s priateľmi a pod. Po-So 10.00 - 18.00Návštevy treba vopred ohlásiť na Obecnom úrade v Mošovciach, alebo priamo u lektorky p. Anny Žilovej, ktorá býva vo vedľajšom dome.

Mestské múzeum - RajecMúzeum v Rajci vzniklo v roku 1992 a má regionálny charakter. Zhromažďuje zbierky prírodovedné, historické a etnografické. Zbernou oblasťou je Rajecká dolina od obce Poluvsie po Čičmany. Múzeum sídli v budove bývalého pivovarského domuv (v roku 1993 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.) Po,Ut,Št,Pi 8.00 - 11.30, 12.30 - 15.00St 8.00 - 11.30, 12.30 - 16.00 Prírodovedná expozícia dokumentuje geológiu, faunu a flóru Rajeckej doliny s dôrazom na špecifiká regiónu. Medzi najvzácnejšie exponáty patrí listina Márie Terézie z roku 1749, ktorou oslobodila rajčanov od platenia mýta v celom Uhorsku.Národopisná expozícia približuje remeselnícke tradície v Rajeckej doline, osobitne rezbárstvo, garbiarstvo a kožušníctvo. Súčasťou expozície je rajecká meštianska izba zo začiatku 20. storočia.V budove múzea je malá galéria, kde sa konajú krátkodobé, tématicky zamerané výstavy. Súčasťou múzea je remeselnícka dielňa s praktickými ukážkami výroby textilných výrobkov, výrobkov z prútia, šúpolia ,slamy, kože ...

Slovenský Betlehem - Rajecká LesnáJozef Pekara a Slovenský betlehem Rezbár Jozef Pekara sa narodil 15.6.1920 v Borskom Petre, býval v osade Šuja pri Rajci a neskôr v Rajeckých Tepliciach, kde 5.1.2005 aj zomrel. Výber profesie nebol náhodný. Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva . Neboli to však len okolité lesy a rezbársky silný región, ktoré nasmerovali profesnú cestu tejto výraznej osobnosti. Jeho otec bol debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný... Do učenia sa dostal k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (*1879-†1956). Pod jeho vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinutie schopnosí kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomuto sa stal Jozef Pekara návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou (1950). Činnosť družstva bola zameraná na produkciu rebárskych výrobkov podľa požiadaviek architektov, výtvarníkov a v neposlednej miere i potrieb trhu. Sakrálna tvorba bola bývalým režimom síce tolerovaná, avšak s povestným ALE, a mnohými dodatkami… Po odchode na dôchodok si majster plní dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“ . Malo to byť dielo kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, ktoré bude jedinečné, reprezentatívne - SLOVENSKÉ. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Na rôznych internetových stránkach a v tlači sa objavujú mylné informácie o tom, že sa jedná o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami, že betlehem je najväšší na svete, že stvárnenie scény s kulisou reálií regiónov a použitie miestneho odevu nemá obdoby. Sú to tvrdenia nepresné a nadnesené. Úlohou nasledovných riadkov nie je degradácia významu diela, ale paralizácia neprávd a neodborných výkladov, ktoré v konečnom dôsledku spochybňujú (svojou jednostrannosťou a neodbornosťou) význam diela. Slovenský betlehem je skutočne jedinečný (je pravdepodobne najväčším dreveným pohyhlivým betlehemom na svete). Okrem toho, samotná téma stvárnenia Božieho narodenia, symbol rodiny, pokora a úcta v kontraste s blížiacim sa nebezpečenstvom a prenasledovaním kráľa Herodesa, robí z námetu jeden z najnáročnejších… Pokora a úcta ľudí prostrednícvom zobrazených, scén kde je vzdávaná vďaka svárneniu práce aj radostí života bežného (v tomto prípade slovenského) ľudu… Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr – to všetko je mimoriadne náročné. Právom patrí teda realizácia pohyhlivého betlehemu medzi absolútne vrcholy (najmä ľudového) rezbárstva. V súvislosti si Slovenským betlehemom a šírením nepravdivých údajov je treba uviesť v čom niesu pravdivé a to s použitím dostupnej (a ľahko overiteľnej) faktografie. Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a iného ošatenia svojej doby ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri svárnení architektúry, teda nie len blízkovýchodnej proveniencie. Ako príklady by sme mohli uviesť staršiu tvorbu ľudového prejavu rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v Talianskych dolomitoch, Českého podkrkonošia ale aj iných regiónov Čiech, Moravy Slovenska a vlastne celej Európy. Tu bývajú jasličky umiestnené v stavbách miestneho charakteru. Ak potrebujeme aspoň jeden príklad konkrétnej osobnosti, môžeme použiť tvorbu strážnického rezbára Františka Gajdu, pretože všetky postavy v jeho betlehemoch sú oblečené v ľudovom ošatení Slovácka a umiestnené v zodpovedajúcej scenérii (autor robil práce v tomto duchu skôr, ako začal majster Pekara pracovať na Slovenskom betleheme). Tých príkladov by však mohlo byť oveľa viac. Nám by to však mohlo stačiť na tvrdenie, že myšlienka takéhoto autorského prejavu nie je vlastná len Jozefovi Pekarovi. V Muzeu Jindřichohradecka (ČR) je tzv. Krýzov betlehem, ktorý je pravdepodobne s celkovou dĺžkou 17 metrov najväčším mechanickým betlehemom na svete (betlehem má tvar písmena U, avšak scéna a figúry na rozdiel od Slovenského nie su len z dreva). Pre majstra Pekaru bol však pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem (aj keď túto skutočnosť sám neudáva) . Tento drevený mechanický betlehem (v ČR) s rozmermi 7x3x2m, má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu. Sú tu pohybovo stvárnené rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti. Domienka, že majster Pekara ako profesionálny rezbár toto dielo nepoznal a nezapôsobilo naňho motivačne je veľmi nepravdepodobná. Tento betlehem totiž reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale.Taktiež malo toto dielo za sebou cestu po slovenských mestách a v oboch prípadoch boli udalosti sledované médiami. O Třebechovickom betleheme bol nakrútený aj dokument ČST. Zhotovenie Slovenského betlehemu s rozmermi 8,5x3x2,5 je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehemu. Majster Pekara však prekonal toto dielo len rozmerovo. Třebechovický betlehem má z dreva (na rozdiel od Slovenského), zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus, a aj kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na stranu Třebechovického Betlehemu. U odbornej výtvarnej kritiky sa môžeme stretnúť s názorom, že nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený z samostatných scenérií s perspektívou vlastnou. V tejto súvislosti je spomínané aj spracovanie fotografií do „rezbárskeho stavu“. Reprodukovanie obrazu (napríklad podľa fotografie) je na pomyselnej stupnici hodnotového výtvarného rebríčka na nižšej priečke ako vlastné autorské spracovanie. Ďalšou diskutovanou vecou je pomerové meradlo. U Slovenského betlehemu totiž niesu dodržané pomery budov v jednej úrovni. Scéna tým stráca na dojme perspektívy aj v tomto smere. Vzniká tak podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre umiestnenie. Celkový dojem potom pôsobí „nástenkovo“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) tu predsa len sú. Pri pozorovaní jednotlivých scenérií je vidieť, že na reálnom stvárnení pohybu si dal majster skutočne záležať. Aj tu sú však slabšie miesta v stvárnení kopáčok, ktoré držia motyky v napriahnutých rukách, zatiaľ čo v skutočnosti sa motyka drží v rukách ohnutých v ľakti. Figúry darovníkov sú v pomerne statických postojoch a v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe, pôsobia strnuto. To však nemusí nikoho mrzieť, pretože aj tak je Slovenský Betlehem špičkovým dielom svojho druhu a stvárnením jednotlivých regiónov Slovenska aj jedinečný. Čo nás však môže mrzieť, je publikácia ktorú si môžete zakúpiť v Dome Božieho milosrdenstva (alebo tiež Dome Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej kde je dielo inštalované. Slovenský betlehem vznikal pätnásť rokov. Počas tejto doby majster z veľkej časti venoval čas výrobe betlehemu. Samozrejme, to rodina pocítila nielen časovo, ale aj finančne. Napriek tomu, že dielo bolo darované obci (presnejšie farskému úradu v obci), nie je v uvedenej publikácii poďakovanie rodine, ktorá tvorbu diela prežívala spolu s autorom. Nie je tam vlastne uvedené ani celé meno autora a životopisné údaje ktoré nás návštevníkov zaujímajú viac ako mená ľudí majúcich zásluhu na stavbe, v ktorej je dielo uložené. Na tieto mená sa miesto našlo, tak ako aj na číslo účtu kde môžete finančne prispieť… Mnoho ľudí možno zareaguje na tieto posledné slová, pretože sa dotýkajú osobných zásluh tých, ktorí urobili veľa preto, aby bolo dielo dôstojne prezentované. Ale nemalo by sa pritom zabudnúť na samotného autora a aj jeho rodinu. Návšteva betlehemu nie je spoplatnená a dobrovoľný príspevok je prijateľný pre každého. Slovenský Betlehem bol otvorený a požehnaný 26.11.1995 na nedeľu Krista Pána, nitrianskym diecéznym biskupom, J. E. Jánom Cryzostomom kardinálom Korcom. Prevzaté z www.rezbarstvo.sk . 9.00 do 12.00 a od 13.00 do 18.00 hod.

Budatínsky zámokObjekt sa skladá z vlastného hradu s dominujúcou vežou a z predhradia. K veži s kruhovým pôdorysom priliehajú dvojpodlažné obytné budovy. Najstaršou časťou je trojposchodová valcovitá románska veža, neskôr renesančne upravená. Na južnej strane veže je točité schodište, spájajúce jednotlivé podlažia. V spojenom priestore prvého a druhého poschodia je galéria nesená renesančnými lunetami. Vežu zakončuje cimburie a nízka ihlancová strecha. Okolo veže, na terase prístupnej schodišťom, sú tri obytné krídla. V miestnostiach sa zachovalo drevené obloženie stien a vyrezávané trámové stropy. Barokové kamenné krby. V niektorých miestnostiach krížové klenby a valené klenby s lunetami. Vo veži sú zvony z roku 1773 od trnavského zvonolejára M. Orfandla.

Hrad StrečnoNachádza sa na skale na ľavom brehu poniže Strečnianskeho prielomu, asi 420 m n. m. Hrad sa prvý raz spomína v čase Matúša Čáka, ako stredisko feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. stor. Ako kráľovský majetok sa dostal do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. Často menil majiteľov. Cisárske vojská vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Hrady, ktoré sa nachádzajú v jeho blízkosti sú Starý hrad a Budatín. Strečno leží pri červenej značke vedúcej hrebeňom Malej Fatry. Z vrcholu hradnej skaly je veľmi pekný výhľad do Strečnianskeho prielomu Váhu so zrúcaninou Starého hradu a Domašínskym meandrom. V rekonštruovaných objektoch je expozícia Z histórie hradu a expozícia Boje počas SNP v Strečnianskej úžine. Neďaleko hradu na vrchu Zvonica sa nachádza pamätník francúzskych partizánov padlých v bojoch počas SNP. Prehliadka expozície trvá cca 40 min. Sprievodné slovo pri prehliadke hradu a v expozíciách je v niekoľkých cudzích jazykoch.

Múzeum mošovských remeselníkovMúzeum mošovských remeselníkov sa nachádza v Mauzóleu, pseudogotickej stavbe z r. 1911, na okraji parku pri kaštieli rodiny Révajovcov. Kaštieľ v rokokovo-klasisistickom slohu postavili v 2. polovici 18. stor. Sú tu vystavené rozličné výrobné nástroje kováčov, obuvníkov a kožušníkov, ich cechové dokumenty a výrobky, ktoré svedčia o vysokej profesionalite a zručnosti miestnych remeselníkov . Po-So 10.00 - 18.00 Návštevy treba vopred ohlásiť na Obecnom úrade, alebo u lektorky múzea p. Anny Žilovej.

Pamätná izba Frica Kafendu MošovceOtváracie hodiny pre verejnosť: Návštevy treba vopred ohlásiť na Obecnom úrade v Mošovciach. Pamätná izba Frica Kafendu, významného hudobného skladateľa, teoretika a pedagóga prvej polovice 20.-teho storočia, rodáka z Mošoviec, približuje culture a dokumenty o jeho živote a diele. Tvoria ju predmety a nábytok z jeho pracovne, rukopisy jeho hudobných skladieb a ich vydania tlačou.

TG - Dom Mikuláša GalanduDom Mikuláša Galandu je stálou expozíciou Turčianskej galérie v Martine. Základom je výtvarná a dokumentárna pozostalosť umelca, ktorú darovala jeho manželka pani Mária Galandová, čo podnietilo založenie expozície v roku 1991. Vystavené exponáty približujú tvorbu a život M. Galandu (1895 - 1938), jednej zo zakladateľských osobností slovenského moderného výtvarného umenia. M. Galanda sa narodil a začal aj pôsobiť v Turčianskych Tepliciach. Jeho diela sú vystavené v autentickom prostredí, čo umocňuje umelecký zážitok. Súčasťou expozície je trojplátnová projekcia a videofilm. Ut-Ne: 10.00 - 17.00

Považské múzeum Žilina (PVM)V roku 1942 vzniklo Považské múzeum ako Mestské múzeum. Sústreďuje sa na dokumentáciu dejín slovenského drotárstva doma i vo svete. V ostatných oblastiach odbornej práce pôsobí ako regionálne zariadenie na severozápadnom Slovensku.Múzeum je umiestnené v kultúrnej pamiatke Budatínsky zámok. Postavený bol pravdepodobne v 12.-tom storočí , umiestnený na sútoku riek Váh a Kysuca v strede najstaršieho parku na území Žiliny. Otváracie hodiny :august - april Ut-Ne 8:00 - 16:00maj - jul Po 8:00 - 15:00 Ut-Ne 8:00 - 16:00

Malá synagógaV Žiline v minulosti pôsobili dve židovské obce. Ortodoxnú modlitebňu dnes využíva ŽNO Žilina a je tu nainštalovaná jedna z expozícií Múzea židovskej kultúry. Bývalá neologická synagóga patrí k najvýznamnejším reprezentantom modernej synagogálnej architektúry v Európe. Tento pozoruhodný fukcionalistický objekt postavili v rokoch 1929-31 podľa projektov významného nemeckého architekta Petra Behrensa. Dnes slúži ako kino a jeho pôvodný účel pripomína iba pamätná tabuľa. Židia sa v Žiline objavujú až v polovici 19. storočia. Dá sa to vysvetliť tým, že Žilina s prevažne nemeckým meštiactvom Židov neprijala. Roku 1851 žilo v Žiline 22 Židov. Roku 1881 bola náboženská obec už taká veľká, že si postavili vlastnú synagógu, ktorú veriaci využívali do roku 1932. V Žiline boli dve náboženské obce: neologická a ortodoxná, ktorá sa utvorila roku 1921, ale štát uznal ortodoxnú obec až roku 1925. Významným činom obce bolo aj založenie prvej židovskej priemyslovky v Uhorsku na prelome storočia. V Žiline pôsobilo mnoho významných rabínov, medzi nimi básnik Dr. Arnold Kiss, vynikajúci rečník, ktorý bol neskoršie rabínom vo Veszpréme a v Budíne. V prvej tretine 20. storočia vzrástol počet Židov v Žiline tak, že roku 1932 bola už aktuálna potreba postaviť novú synagógu. Projektoval ju budínsky architekt Mehring. Patrila k najmodernejším a najkrajším židovským stavbám na Slovensku. Po 2. svetovej vojne ju prebudovali na koncertnú sieň podľa návrhov architekta Václava Čapka. V súčasnosti slúži ako kinosála. Ortodoxná synagóga je jednoduchá, nenápadná budova s modlitebňou a ďalšími miestnosťami. Pri synagóge bol aj byt a malý dvor. Aj táto bola po vojne renovovaná. Cintorín sa rozprestiera na západnej strane mesta. Vchod je opatrený bránou s mrežami. Za ním je topoľová alej. Hneď pri vchode je rozsiahla ceremoniálna hala. V tejto veľkej impozantnej hale postavili po vojne podľa návrhu architekta Jozefa Zweigenthala nádherný pomník, 5,5 metrov vysokú pyramídu, pokrytú čiernou švédskou žulou. Na stenách pyramídy sú biele tabuľky s menami tých, čo padli za obeť fašizmu. Roku 1942 žilo v Žiline 3.500 Židov. Poslednými rabínmi v meste pred holokaustom boli: ortodoxný rabín Martin Klein a neologický rabín Dr. Hugo Stránsky. Z koncentračných táborov sa vrátilo do 700 Židov, z ktorých 400 ihneď emigrovalo. Ut-Ne 9.00 - 17.00 Expozícia Múzea židovskej kultúry je umiestnená v budove ortodoxnej synagógy, ktorá sa aj v súčasnosti využíva na duchovné účely. Väčšinu vystavených exponátov tvoria sakrálne predmety. Tie sú majetkom Žilinskej židovskej náboženskej obce. Výstavná sieň je od samotnej modlitebne oddelená drevenou mrežou, cez ktorú môže návštevník vidieť priestorové usporiadanie modlitebne.

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Malá Fatra - Lúčanská

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia