Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Liptovská Mara

Galéria Petra Michala BohúňaGaléria bola otvorená v roku 1955 a je treťou najstaršou galériou na Slovensku (po Bratislave a Košiciach). Nachádza sa v historickom a kultúrnom centre mesta v príjemnom parkovom prostredí. Pôvodná budova galérie pochádza z konca 18. storočia . Priamo v jej priestoroch pôsobil v rokoch 1854 - 1865 Peter Michal Bohúň, umelec národného obrodenia a klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia, ako učiteľ na dievčenskej evanjelickej škole. Do dnešnej podoby bola galérie zrekonštuovaná v 70. rokoch 20. storočia. Zbierkový fond galérie má približne 5000 výtvarných diel - malieb, grafík, kresieb, fotografií, plastík, z ktorých časť je vystavená v štyroch stálych expozíciách. Na prechodné výstavy má galéria k dispozícii dva priestory, pričom veľká výstavná sieň je najväčšia svojho druhu na Slovensku. Ut-Ne 10:00 - 17:00Expozícia starého umenia: Táto expozícia obsahuje exponáty slovenského umenia 15.-18.-teho storočia, pričom sem patria napríklad cenné gotické oltáre, tabuľové maľby i solitérne sochy. Expozícia umenia 19. storočia obsahuje sochy a obrazy umelcov z obdobia romantizmu a realizmu, diela slovenských umelcov, pričom dominuje tvorba P.M. Bohúňa. Expozícia umenia 20. storočia na Slovensku je najrozsiahlejšia a prezentuje vývoj a smerovanie moderného výtvarného umenia.

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstvaSlovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) vzniklo ako spolkové múzeum pod názvom Múzeum slovenského krasu roku 1930. Múzeum od svojho založenia zhromažďovalo nielen prírodovedné, predovšetkým speleologické zbierky, ale aj zbierky etnografické, historické, archeologické ai. V prvom období pôsobenia sa orientovalo na kras Slovenska a región horného Liptova. Od roku 1949 sa zameriava výlučne na kras a jaskyniarstvo na Slovensku. V rokoch 1970-1981 tvorilo SMOPaJ jednu zo zložiek organizácie slovenského jaskyniarstva. Od roku 1981 sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na ochranu prírody na Slovensku. Hlavná budova múzea sa nachádza na Školskej ulici č.4. Ide o bývalý jezuitský kláštor z polovice 18.-teho storočia, ktorý múzeum získalo v roku 1949. Súčasťou múzea je pracovisko v Košiciach, ktoré sa orientuje najmä na problematiku dokumentácie Slovenského krasu. november-marec: Po-Pi 7.30 - 12.00, 12.30 - 16.00 So-Ne: zatvorené apríl-október: Po-Pi 7.30 - 12.00, 12.30 - 17.00 So-Ne 10.00 - 17.00 Expozícia Chránená príroda dokumentuje prírodné bohatstvo Slovenska podliehajúce územnej a druhovej ochrane.Expozícia Minerály - výskyt, využitie, ochrana sa zaoberá priemyselným využitím nerastov, najmä polodrahokamov a drahokamov. Expozícia Kras a jaskyne Slovenska predstavuje podmienky vývoja krasu, jeho typológiu, významné jaskyne, ochranu krasovej krajiny, využívanie jaskýň človekom od paleolitu až po súčasnosť. Address: Ul. 1. mája 38, Liptovský Mikuláš Tel.: +421 849 552 45 58

Literárno - historické múzeum J. Kráľa Literárnohistorické múzeum Janka Kráľa vzniklo v roku 1955 a od roku 1961 sídli v bývalom župnom dome (tzv. Seligovský dom). Časť zbierok získalo delimitáciou z vtedajšieho Múzea Slovenského krasu a presunom materiálov o básnikovi Jankovi Kráľovi z Matice slovenskej v Martine. Múzeum sa vo svojej zbierkotvornej činnosti zameriava na dokumentovanie historických a literárnych tradícií Liptova a dejín mesta Liptovský Mikuláš. Múzejné zbierky sú z väčšej časti literárneho charakteru a viažu sa k významným osobnostiam pôsobiacim v meste Liptovský Mikuláš a jeho okolí a k významným historickým udalostiam spojených s mestom (J. Tranovský, M. Blaho, M. M. Hodža, G. Fejérpataky-Belopotocký, S. Bohdan Hroboň, J. Kráľ, A. Stodola, I. Stodola, J. Jánošík, M. Rázus, M. Rázusová-Martáková, spolok Tatrín, Žiadosti slovenského národa). Od roku 1992 sa múzeum profiluje ako mestské múzeum, čo výrazne ovplyvňuje jeho zbierkotvorné aktivity. Múzeum zhromažďuje predovšetkým dokumenty týkajúce sa dejín mesta a osobností kultúrneho, spoločenského a politického života. Prvá stála expozícia bola sprístupnená v roku 1970 v Seligovskom dome. Zbierkový fond múzea obsahuje 9 521 ev. čísel, čo je 11 117 kusov. Múzeum má početnú príručnú knižnicu a bohatú historickú knižnicu. Na prízemí budovy sa nachádzajú výstavné sály, kde sa konajú krátke výstavy. Otváracie hodiny : 1.9. – 30.6 : utorok - piatok 9.00 - 16.00sobota - nedeľa zatvorené 1.7. – 31. 8 : pondelok – nedeľa: 10.00 - 17.00 ceny: dospelý 30,- Sk dieťa 10,- Sk Expozícia Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš, otvorená v novembri 1994, dokumentuje históriu mesta od jeho založenia roku 1286 až do skončenia 2. svetovej vojny. Nachádzajú sa tu listiny, viažúce sa k založeniu mesta, postaveniu gotického kostola, k zemianskej rodine Pongrácovcov, reformácii, vyhláseniu mesta za sídlo Liptovskej župy, rozvoj cechov a remesiel, školstva, ale aj priemyslu. Viacej pozornosti je venované obdobiu 19. stor., keď mesto bolo centrom kultúrneho a spoločenského života. Exponáty a dokumenty približuejú aj ďalšie významné udalosti a medzníky v živote mesta, ktoré sa zapísali do dejín celej krajiny. utorok - piatok 8,00 - 16,00 sobota 10,00 - 16,00 nedeľa 10,00 - 17,00 Expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa je umiestnená na starej evanjelickej fare, kde pôsobil ako kňaz M. M. Hodža. V auguste 1844 založený kultúrno-osvetový spolok Tatrín a 10. mája 1848 spísané Žiadosti slovenského národa, prvý slovenský národnopolitický program. Charakter tých čias približujú jednotlivé exponáty - štýlový dobový nábytok, knižné muzeálie, predmety dennej potreby. Budova fary bola postavená v roku 1788, je zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok. Možnosť premietania videofilmov z národnej histórie. Tranovského ul. 8 tel: 044 / 552 25 46, 552 25 54utorok - piatok 8,00 - 16,00 V sobotu a nedeľu len ohlásené návštevy - tel.: 044 /5522 554 Expozícia Rázusovie dom sa nachádza v rodnom dome spisovateľov Márie Rázusovej-Martákovej a Mertina Rázusa vo Vrbici, dnes súčasť Liptovského Mikuláša. Expozícia približuje bytovú kultúru obyvateľov Vrbice, ktorí bolli garbiarmi, roľníkmi a pltníkmi. Fotografie a trojrozmerné predmety pripomínajúce život a dielo súrodencov Rázusovcov. V prednej časti domu, ktorú pristavili neskôr, je galéria významných vrbických rodákov - Jána Borbisa, Jozefa Janču, Pavla Kunu, Pavla Socháňa, Jána Volka, P. P. Z. Vrbického a ďalších. Expozíciu dopĺňajú hospodárske budovy v zadnej časti dvora. Vrbická ul. 312 tel.: 0849/5522 749 pondelok - piatok 8,00 - 15,00 Návštevy v sobotu a nedeľu ohlásiť na tel.: 044/5522 554 Židovská synagóga, sprístupnená roku 1994, bola postavená na mieste staršej synagógy, ktorá roku 1878 vyhorela. Súčasnú podobu nadobudla v roku 1906, keď bola rekonštruovaná na základe projektov staviteľa Leopolda Baumhorna. Mesto Liptovský Mikuláš postupne zrekonštruovalo exteriéry synagógy. Stála expozícia sa tu nenachádza, lektor oboznamuje návštevníkov s históriou Židov na Slovensku a stavby samotnej. Budova je zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok. Synagóga je prístupná na požiadanie, návštevy treba ohlásiť na tel.: 044/5522 554 V. - IX. pondelok - piatok 8,30 - 16,00 sobota, nedeľa 9,00 - 16,00

Hrad Liptovský hrádokZrúcanina gotického hradu s pripojeným renesančným zámkom stojí na malej vyvýšenine uprostred roviny, od ktorej ho pôvodne delila vodná priekopa. Nachádza sa severne od mesta. Pôvodne tu stál nížinný hrad s vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka. Hrad vznikol po roku 1312 okolo strážnej veže pri považskej ceste. Patril ku kráľovským majetkom, v roku 1433 ho dobyli husiti, neskôr ho obsadili jiskrovci. Bašta na Hradnej hore bola predsunutou strážou samého Hrádku. V roku 1709 došlo k bitke a hrad bol ťažko poškodený. Hrad v roku 1803 vyhorel a obnovili už len kaštieľ. Horný hrad v roku 1930 čiastočne zabezpečili pred rozpadom. V kaštieli je sídlo pobočky Liptovského múzea v Ružomberku a Národopisného múzea Liptova.

Liptovský hradHrad vznikol v druhej štvrtine 13. stor. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1262. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Na začiatku 14. stor. patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi, potom kráľovskému županovi, magistrovi Dončovi. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad. V roku 1397 obsadili hrad vojská. Vyše 500 rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom. V rokoch 1975 - 1987 sa uskutočnil archeologický výskum a odkryté základy budov sa zakonzervovali. Na ruiny Liptovského hradu sa dá dostať po značkovanom chodníku z obce Kalameny. Verejnosti sú prístupné zvyšky odkrytej architektúry po stavebno-konzervátorských úpravách na základe archeologického výskumu. Vstup do areálu je voľný. Liptovská Teplá patrí k najstarším obciam Liptova - písomne doložená v roku 1246. Bola majetkom Liptovského hradu, neskôr hradu Likava.

LM - Archeologické múzeum v prírode Liptovská MaraOtváracie hodiny pre verejnosť jun - september 9:00 - 18:00 Táto národná kultúrna pamiatka sa rozprestiera na vrchu Havránok nad vodnou nádržou Liptovská Mara. Na hradisku, ktoré bolo hospodárskym a spoločenským strediskom púchovskej kultúrnej skupiny, sa zachoval zvyšok pôvodnej hradby keltského hradiska. Je tu zrekonštruovaná podoba dvorca z mladšej doby železnej (300-100 p.n.l.), náznaková rekonštrukcia brány keltského hradiska a vstupu do svätyne (120-50 p.n.l.), náznaková rekonštrukcia časti hradby a brány najmladšej fázy opevnenia hradiska a rekonštrukcia obydlia z obdobia jeho zániku. 09.0018.00

LM - Považská lesná železničkaLesná železnička v Liptovskom Hrádku je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Sústreďuje mobiliár bývalej Čiernovážskej lesnej železnice, ktorej výstavba sa začala v roku 1913, na základe povolenia Uhorského štátneho lesného úradu v Liptovskom Hrádku. Tento zadal staviteľskej firme Magyar Belga stavbu trate, ktorá prebiehala v troch etapách a bola dokončená v roku 1940. Okrem nákladnej sa prevádzkovala aj osobná doprava, úradne povolená od roku 1932. Táto trať viedla z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku až po Zátureň pod Kráľovou hoľou a bola to najdlhšia lesná železnica na Slovensku. Dňa 31.12.1971 bola lesná železnica Lipt. Hrádok - Lipt. Teplička z ekonomických dôvodov zrušená. Napriek nátlaku záchranárov, bývalé okresné a krajské orgány nemali žiadne pochopenie k záchrane PLŽ v jej prirodzenej podobe. Zachoval sa len úsek z Liptovského Hrádku do Svarína dlhý 11,6 km , z ktorého 30% zvršku chýba a naďalej ho ubúda. Od roku 1989 na záchrane PLŽ pracuje Klub PLŽ.

Svätojánske múzeum Liptovský JánSvätojánske múzeum je zriadené v Kultúrnom dome obci. Po-Pi 7.30 - 14.30 Expozícia dejín obce: vznik obce, pamätihodnosti, osobnosti, kultúru.Expozícia Čajakovcov: Janko Čajak, Ján Čajak, Ján Čajak ml, skoro všetky literárne diela Čajakovcov.Expozícia SNP: Faktografická dokumentácia obdobia SNP v Lipt.Jáne a Jánskej doline, trojrozmerné predmety z II.sv.vojny.

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Liptovská Mara

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia