Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Javorníky

Ilavský hradPôvodne gotický hrad z konca 13. storočia, v druhej tretine 16. storočia prestavaný na pevnosť. Po roku 1856 upravený na väznicu.

Hrad BytčaRenesančný objekt v strede mesta patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Pozostáva z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, ako aj hospodárskych a obytných budov.

Považská galéria umeniaPovažská galéria umenia Žilina bola založená v roku 1976, kedy sa odčlenila od Považského múzea a galérie. V súčasnosti jej zbierkový fond je zameraný na umenie 20. storočia na Slovensku. Galéria pripravuje ročne okolo 15 výstavných podujatí, ktoré sú zamerané najmä na diela regionálnej, slovenskej a zahraničnej proveniencie. Pravidelná spolupráca je s domácimi a zahraničnými galériami pri výmene výstav ako i kurátorskej spolupráci. Výstavné priestory sú situované na poschodí budovy, kde je k dispozícií takmer 700 m2 výstavnej plochy a na prízemí v Malej výstavnej sieni na prezentovanie prevažne autorských výstav. Ut-Pi: 9.00 - 17.00So,Ne: 10.00 - 17.00

Kysucká galériaKysucká galéria je regionálnou galériou okresu Čadca, vznikla v roku 1981 z iniciatívy 13 výtvarníkov. Pôvodne bola umiestnená v kaštieli v Oščadnici, pochádza z rokov 1912-1914. V roku 1992 bola galéria premiestnená do Čadce. V zbierkach galérie sú zastúpení predovšetkým umelci kysuckého regiónu. Galéria spravuje aj výtvarnú zbierku maliara F. Hübla. Ut-Pi 9:00 - 16:00Ne 13:00 - 17:00

Obecné múzeum - Veľké RovnéV roku 1992 vzniklo obecné múzeum vo Veľkom Rovnom. Jeho expozícia sa nachádza na 1. poschodí Obecného domu a je úzko spätá s drotárstvom, ktorým sa obec preslávila aj v krajinách Európy. Ut-Ne 12.00 - 16.00

Kysucké múzeumMúzeum bolo založené v roku 1972 ako okresné, pričom od roku 1974 nesie názov Kysucké múzeum. V rokoch 1973 - 1975 realizovalo výskumy ľudového staviteľstva na Kysuciach, v rokoch 1974 - 1981 komplexný výskum v zátopových obciach Riečnica a Harvelka, v rámci ktorých sa uskutočnil aj rozsiahly zber a nákupy predmetov priamo v teréne, čím sa vytvoril základný zbierkový fond múzea. Najpočetnejšie zbierky múzea pochádzajú z okolia Kysuckého Nového Mesta.Sídlom múzea je adaptovaná budova Palárikovho domu, ktorý postavili v roku 1928 z prostriedkov čadčianskych spolkov, najmä Matice slovenskej a ktorý dlhé desaťročia slúžil ako najvýznamnejšie stredisko kultúrneho a spoločenského života na Kysuciach. Po prestavbe v 70.-tych rokoch tu získalo múzeum svoje sídlo a výstavné priestory pre expozície. Ut-Pi 8.00 - 16.00So-Ne 10.00 - 15.00 Kováčske remeslo je jedným z najstarších remesiel vôbec. V čase vzniku cechov kováči robili všetky práce zo železa. Zakrátko však došlo k špecializácii a vzniklo množstvo samostatných remesiel. Je prekvapujúce, že z pôvodného kováčstva postupne vzniklo až osemnásť samostatných výrobných odvetví. Najznámejší sú zámočníci, mečiari, nožiari, klinčiari, ostrohári a puškári. Hoci ide o samostatné remeslá, v skutočnosti sa ich práca navzájom veľmi prekrýva. Výstavu kováčstva si môžete pozrieť v Kysuckom múzeu v Čadci, ktoré ju pripravilo v spolupráci so Stredným odborným učilišťom v Kysuckom Novom Meste. To si v tomto roku pripomína 55 výročie založenia. Jedným zo študijných odborov na tejto škole je aj umelecko-remeselné spracovanie kovov, zamerané na kováčske a zámočnícke práce, ručnú výrobu umeleckých úžitkových a dekoratívnych predmetov z kovov. Ide hlavne o ručné kovanie štýlových kľúčov, zámkov, mreží, rámov, oplotenia, zástavových žrdí, schodišťových zábradlí, vrátane ich inštalácie. Zhotovované sú i plastiky, reliéfy, plakety z bronzu, mosadze a ďalších kovov, ako aj kovové svietniky, popolníky, vázy a liturgické predmety. Absolventi vedia rozpoznávať podľa jednotlivých znakov slohové obdobia stavebných slohov a umelecko-remeselných prvkov a vykonávať prvotnú evidenciu pri reštaurátorských prácach. Svojim vkusom dávajú podnet na ovplyvňovanie životného štýlu a kultúry. Výrobky, ktoré sú vyinštalované v Kysuckom múzeu, sú toho dôkazom. Expozície múzea: Múzeum kysuckej dediny, národopisná expozícia v prírode v Novej Bystrici – Vychylovke Historická lesná úvraťová železnica, múzejná železnica v Novej Bystrici – Vychylovke Staršie dejiny Kysúc, expozícia inštalovaná v renesančnom kaštieli v Radoli, prezentujúca vývoj Kysúc od prvých stôp osídlenia do polovice 19. storočia Meštianske bývanie na Kysuciach – nábytok a bytové doplnky inštalované v priestoroch Kaštieľa v Radoli Expozícia Zo zbierok Kysuckého múzea bola sprístupnená v roku 1991 a naznačuje zberateľské a výskumné zameranie múzea od prehistorických artefaktov cex informácie o historickom vývoji, najmä v období 19.-teho storočia, až po zložité pomery po vzniku Československa. Druhá, národopisná časť je venovaná hlavným zamestnaniam ľudu, odevu, remeslu a interiéru.

Pamätná izba Jána PalárikaOtváracie hodiny pre verejnosť: Po-Pi 8:00 - 16:00 Otvorené len v pracovné dni, návštevy je nutné hlásiť v Kultúrnom dome - Knižnice v Rakovej osobne, alebo telefonicky: +421 41 434 15 10. Pamätná izba Jána Palárika v Rakovej je venovaná významnému rodákovi a jej zameranie vystihuje názov výstavy "JÁN PALÁRIK - ŽIVOT A DIELO". Ján Palárik sa narodil v chudobnej učiteľskej rodine 27.apríla 1822 a zomrel 7.decembra 1870 v Majcichove, kde je aj pochovaný a zriadili mu tiež pamätnú izbu. Ján Palárik bol nielen národný buditeľ a katolícky kňaz, ale aj dramatik a autor viacerých slovenských učebníc. Medzi jeho najznámejšie dramatické diela patrí napríklad DROTÁR alebo DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH.

Budatínsky zámokObjekt sa skladá z vlastného hradu s dominujúcou vežou a z predhradia. K veži s kruhovým pôdorysom priliehajú dvojpodlažné obytné budovy. Najstaršou časťou je trojposchodová valcovitá románska veža, neskôr renesančne upravená. Na južnej strane veže je točité schodište, spájajúce jednotlivé podlažia. V spojenom priestore prvého a druhého poschodia je galéria nesená renesančnými lunetami. Vežu zakončuje cimburie a nízka ihlancová strecha. Okolo veže, na terase prístupnej schodišťom, sú tri obytné krídla. V miestnostiach sa zachovalo drevené obloženie stien a vyrezávané trámové stropy. Barokové kamenné krby. V niektorých miestnostiach krížové klenby a valené klenby s lunetami. Vo veži sú zvony z roku 1773 od trnavského zvonolejára M. Orfandla.

Archeologické múzeum Púchovskej kultúryArcheologické múzeum Púchovskej kultúry sídli v Župnom dome, ktorý je jednou z mála historických pamiatok zachovaných v Púchove. Túto barokovú stavbu dal na konci 18. storočia postaviť Imrich Marczibányi. Táto budova bola pôvodne využívaná ako soľný sklad a úrad. Je umelecko-historicky hodnotným dokladom historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti. Amatérske výskumy baróna Emila Hoeninga na Skale v Púchove poskytli možnosť rozpoznať jednu z najvýznamnejších kultúr včasnej doby dejinnej na území Slovenska - púchovskej kultúry. Táto významná kultúra zaznamenala najväčší rozvoj na rozhraní letopočtov. K jej najdôležitejším náleziskám patria hradiská - oppidlá - kde sa sústreďovala nielen výroba a obchod, ale boli to aj významné strategické centrá príslušných regiónov, strediská kultu aj kultúrneho vývoja vôbec. Medzi najvýznamnejšie, okrem Skaly v Púchove, možno zaradiť Divinku, Liptovskú Maru, Vyšný Kubín,Spišský hrad a ďaľšie. Púchovská kultúra vyrástla z domácich koreňov pôvodného obyvateľstva. Dominantnou zložkou spoločnosti sa stal keltský kmeň Kotínov, krorí aj rímski autori umiestnili do hornatých častí našej vlasti s poznámkou, že boli vynikajúci kováči a hutníci. Jej význam pre kultúrny vývoj severného Slovenska zostáva stále nedocenemou kapitolou našej histórie a táto expozícia je len skromnou ukážkou mnohotvárnosti kultúrneho bohatstva tohto regiónu. Mimoriadny rozvoj vo všetkých oblastiach života, aký môžeme sledovať v období púchovskej kultúry sa v tomto prostredí opäť zopakoval až po vzniku miest v 13. - 14. storočí. Otváracie hodiny : Po-Pi 8.00 - 12.00, 12.30 - 16.00

Mestské múzeum - IlavaV Mestskom múzeu Ilava sa nachádzajú 3 expozície: história Ilavy, národopisná a prírodovedná. Atraktívna prírodovedná expozícia je zapožičaná z Trenčianskeho múzea.26. júna 1993 bolo v Ilave otvorené Mestské múzeum sprístupňujúce širokej verejnosti exponáty dokumentujúce históriu mesta a ľudovú kultúru priľahlej oblasti. Ut,Št 13.00 - 16.00V prípade záujmu Vám v pracovných dňoch otvorí múzeum aj mimo otváracích hodín pracovníčka Domu kultúry Ilava, tel. DK: +421 42 446 54 69.So,Ne Zatvorené(väčšia skupina po dohode s pracovníčkou na tel.: +421 42 446 59 43, +421 903 327 655

Považské múzeum Žilina (PVM)V roku 1942 vzniklo Považské múzeum ako Mestské múzeum. Sústreďuje sa na dokumentáciu dejín slovenského drotárstva doma i vo svete. V ostatných oblastiach odbornej práce pôsobí ako regionálne zariadenie na severozápadnom Slovensku.Múzeum je umiestnené v kultúrnej pamiatke Budatínsky zámok. Postavený bol pravdepodobne v 12.-tom storočí , umiestnený na sútoku riek Váh a Kysuca v strede najstaršieho parku na území Žiliny. Otváracie hodiny :august - april Ut-Ne 8:00 - 16:00maj - jul Po 8:00 - 15:00 Ut-Ne 8:00 - 16:00

Malá synagógaV Žiline v minulosti pôsobili dve židovské obce. Ortodoxnú modlitebňu dnes využíva ŽNO Žilina a je tu nainštalovaná jedna z expozícií Múzea židovskej kultúry. Bývalá neologická synagóga patrí k najvýznamnejším reprezentantom modernej synagogálnej architektúry v Európe. Tento pozoruhodný fukcionalistický objekt postavili v rokoch 1929-31 podľa projektov významného nemeckého architekta Petra Behrensa. Dnes slúži ako kino a jeho pôvodný účel pripomína iba pamätná tabuľa. Židia sa v Žiline objavujú až v polovici 19. storočia. Dá sa to vysvetliť tým, že Žilina s prevažne nemeckým meštiactvom Židov neprijala. Roku 1851 žilo v Žiline 22 Židov. Roku 1881 bola náboženská obec už taká veľká, že si postavili vlastnú synagógu, ktorú veriaci využívali do roku 1932. V Žiline boli dve náboženské obce: neologická a ortodoxná, ktorá sa utvorila roku 1921, ale štát uznal ortodoxnú obec až roku 1925. Významným činom obce bolo aj založenie prvej židovskej priemyslovky v Uhorsku na prelome storočia. V Žiline pôsobilo mnoho významných rabínov, medzi nimi básnik Dr. Arnold Kiss, vynikajúci rečník, ktorý bol neskoršie rabínom vo Veszpréme a v Budíne. V prvej tretine 20. storočia vzrástol počet Židov v Žiline tak, že roku 1932 bola už aktuálna potreba postaviť novú synagógu. Projektoval ju budínsky architekt Mehring. Patrila k najmodernejším a najkrajším židovským stavbám na Slovensku. Po 2. svetovej vojne ju prebudovali na koncertnú sieň podľa návrhov architekta Václava Čapka. V súčasnosti slúži ako kinosála. Ortodoxná synagóga je jednoduchá, nenápadná budova s modlitebňou a ďalšími miestnosťami. Pri synagóge bol aj byt a malý dvor. Aj táto bola po vojne renovovaná. Cintorín sa rozprestiera na západnej strane mesta. Vchod je opatrený bránou s mrežami. Za ním je topoľová alej. Hneď pri vchode je rozsiahla ceremoniálna hala. V tejto veľkej impozantnej hale postavili po vojne podľa návrhu architekta Jozefa Zweigenthala nádherný pomník, 5,5 metrov vysokú pyramídu, pokrytú čiernou švédskou žulou. Na stenách pyramídy sú biele tabuľky s menami tých, čo padli za obeť fašizmu. Roku 1942 žilo v Žiline 3.500 Židov. Poslednými rabínmi v meste pred holokaustom boli: ortodoxný rabín Martin Klein a neologický rabín Dr. Hugo Stránsky. Z koncentračných táborov sa vrátilo do 700 Židov, z ktorých 400 ihneď emigrovalo. Ut-Ne 9.00 - 17.00 Expozícia Múzea židovskej kultúry je umiestnená v budove ortodoxnej synagógy, ktorá sa aj v súčasnosti využíva na duchovné účely. Väčšinu vystavených exponátov tvoria sakrálne predmety. Tie sú majetkom Žilinskej židovskej náboženskej obce. Výstavná sieň je od samotnej modlitebne oddelená drevenou mrežou, cez ktorú môže návštevník vidieť priestorové usporiadanie modlitebne.

Považský hradHrad stojí na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, malebná, silueta Považia. Hrad postavili v druhej polovici 13. stor. na ochranu dôležitej považskej cesty. Veža bola najstaršou časťou hradu. Veľké predhradie oválneho tvaru obklopoval hradný múr, ktorý chránili zo SV dve hranolové veže. Prístupová cesta, vedúca na hrad zo SV, je v teréne dodnes viditeľná. Vstupnú bránu chránila hranolová veža s barbakanom. Vsúčastnosti sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Považské Podhradie, miestna časť Považskej Bystrice je 4 km na Sever od centra mesta, na pravom brehu Váhu pod zrúcaninou hradu, pôvodne obec hradných sluhov. Chodí sem MHD z aut.nást. v Pov. Bystrici.

Pamätná izba Rudolfa JašíkaOtváracie hodiny pre verejnosť: Po-Pi/Mo-Fr 9:00 - 17:00 Otvorené len v pracovné dni, návštevy je nutné hlásiť v Kultúrnom a spoločenskom stredisku v Turzovke osobne, Pamätná izba Rudolfa Jašíka približuje život turzovského rodáka významného spisovateľa, ktorý sa narodil 2.decembra 1919. Jeho diela zobrazujú pravdivo to, čo sám vo svojom krátkom živote zažil od detstva, cez vojenčinu až po aktívny život. Literárne začal pracovať v roku 1940 a cez nadrealistické básne a poviedky prešiel až k známym románom, ako je napr. "Na brehu priezračnej rieky", "Mŕtvi nespievajú", "Čierne a biele kruhy" a iné... Rudolf Jašík zomrel náhle 30.júna 1960 v Bratislave a pochovaný je v Partizánskom. Pamätná izba je v súčasnej podobe od jej znovuotvorenia v roku 1988. Každoročne sa od roku 1979 koná podujatie Jašíkove Kysuce, ktoré je už dnes jednou z najväčších literárnych súťaží mladých prozaikov celoslovenského charakteru.

Vlastivedné múzeumV roku 1984 bolo zriadené Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici . Pôvodne spĺňalo funkciu okresného múzea so zameraním na dokumentáciu a muzeálnu prezentáciu archeologických, historických, národopisných a prírodovedných pamiatok a vzácností užšej časti stredného Považia na území okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Výstvne kúsky sa nachádzajú v barokovom kaštieli v miestnej časti Považskej Bystrice - v Orlovom. Kaštieľ bol vybudovaný v renesančnom slohu v roku 1612. V 18. storočí sa uskutočnila široká prestavba kaštiel'a s barokovým vzhl'adom. V roku 1975 sa začala komplexná obnova celého objektu. Obnova bola ukončená v roku 1984, ked 1. mája bol objekt slávnostne sprístupnený verejnosti.Prvými majitel'mi kaštieľa boli Balassovci, známy uhorský šľachtický rod. Medzi d'alšími majitel'mi boli napr. cisársky úradník z Viedne knieža Hohenlohe- Majláth, český husľový virtuóz Jan Kubelík a ďalší. V súčasnosti je kaštieľ využívaný pre expozície vlastivedného múzea a čast' objektu ako účelové priestory Považských strojární.Vlastivedné múzeum sa po dvadsiatich rokoch svojej existencie vysťahovalo z historického objektu kaštieľa v Orlovom a našlo si dočasné prístrešie v administratívnej budove v Považskom Podhradí (miestna časť Považskej Bystrice). október-marec Ut-Pi 8.00 - 16.00, So-Ne 9.00 - 16.00apríl-september Ut-Pi 8.00 - 16.00, So-Ne 9.00 - 17.00 V súčasnosti je múzeum bez expozícií, pracovníci Vlastivedného múzea pripravujú prírodovedné expozície, ktoré budú umiestnené v neďalekom renesančnom kaštieli v Jasenici, ktorý sa t.č. rekonštruuje.10.09.2005 bude sprístupnená expozícia Kráľ lesov - expozícia zoológie v zrekonštruovanom renesančnom kaštieli v obci Jasenica (cca 10 km od Pov. Bystrice) pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva.

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Javorníky

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia