Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Čierna hora

Východoslovenská galériaVýchodoslovenská galéria vznikla roku 1951 ako prvá regionálna galéria na Slovensku pod názvom Krajská galéria (v r.1960-1991 pôsobila pod názvom Východoslovenská galéria). Jej hlavným programom je dokumentovanie výtvarného života vo východoslovenskom regióne.V súčasnosti má galéria vyše 6 400 diel. Zbierkový fond, okrem reprezentatívnej zbierky umenia 19. a 20. stor. z východoslovenského regiónu, poskytuje aj prehľad o umení na Slovensku najmä z 20. stor.Sídlom galérie je bývalý Župný dom od r. 19992. Je to budova postavená podľa projektov viedenského staviteľa J.Langera r. 1779 v barokovo-klasicistickom štýle. V r. 1888-1889 jej prednú časť upravili, pristavali dvorné krídla a prestavali zadný trakt. Uprostred priečelia je umiestnený plastický erb abovskej a turnianskej župy z r. 1558. Na poschodí prednej časti budovy je reprezentačná zasadacia sieň, tzv. historická sála. V jej arkádach sú namaľované erby bývalej abovskej a turnianskej. V tejto zasadacej sieni sa 5. apríla 1945 uskutočnilo prvé zasadnutie vlády Národného frontu Čechov a Slovákov a bol tu vyhlásený Košický vládny program.V centre mesta, ned\'aleko Dómu sv. Alžbety na Alžbetinej ulici, je umiestnená druhá budova galérie. Pôvodne barokový objekt zo začiatku 18. stor. bol na konci 19. stor. upravený do pseudohistorického slohu.Maľba 19. storočia na východnom Slovensku:Expozícia predstavuje v prehľade diela umelcov, ktorých život a tvorba sú späté s týmto regiónom. V expozícii sú vystavené napr. diela J. Caucika, J. Rombauera, K. Tibelyho, F. a V. Klimkovičovcov, J. J. Stundera, A. Stadlera, J. Bencura, L. Medňanského a L. Horovitza a končí sa prehľadom tvorby Ľ.Čordáka a E. Halásza-Hradila, ktorých diela už tvoria prechod k expozícii umenia 20.stor. Umenie 20. storočia na východnom Slovensku:Expozícia nadväzuje na predchádzajúcu. Predstavuje v širokom žánrovom rozpätí tvorbu východoslovenských výtvarných umelcov činných v tomto regióne v 20. stor. napr. A. Jaszuscha, K. Köváriho-Kačmarika, K. Bauera, T. J. Moussona, G. Schillera, F. Foltýna, G. Kieselbacha, J. Jakobyho, J. Bendíka, D.Millyho, J. Collinsyho, J. Fabiniho, J. Nemčíka, E. Spannerovú, A. Doboša, H. Ondrušovú-Victorinovú, A. Eckerdta. Slovenská grafika v zbierkach Východoslovenskej galérie:Expozícia ponúka výber zo slovenskej grafiky 2. pol. 20. stor. v širokom generačnom rozpätí od Ľ. Fullu, V. Hložníka, E. Zmetáka cez A.Brunovského, R. Filu, 0. Dubaya, A. Barčíka, V.Gergel\'ovú, A. Eckerdta, V. Gažoviča, T. Gálla, M.Dobeša, J. Jankoviča po vekovo mladších - D.Kállaya, K. Štanclovú, J. Haščáka, M. Dúbravca, M. Minaroviča.. Július Jakoby:Expozícia prezentuje maliarsku tvorbu jedného z najvýznamnejších tvorcov slovenskej maľby 20. stor. Vystavené diela dokumentujú Jakobyho maliarsky vývoj od začiatkov tvorby na konci 20. rokov až po jej uzavretie v 80. rokoch.

Hrad KysakHrad sa nachádza severozápadne od obce, na pozdÍžnom skatnatom chrbte, ktorý sa zvažuje severovýchodným smerom. Z tejto, ťahšie prístupnej strany, bolo samotné plató chránené tromi šijovými 13, 15 a 19 m širokými priekopami (dodnes 6-12m hlbokými), ktoré sú vysekané do vápencového podložia a ústia do príkrych svahov. Napriek tomu, že v "predhradí" sa nenašlí stopy po stavebnej činnosť, musíme predpokladať, že pôvodne bolo i toto predpolie chránené prinajmenšom palisádovým opevnením, a to na okrajoch všetkých samostatných oporných bodov. Pri delení hradu v roku 1439 sa spomína vonkajší a vnútorný hrad. Pomenovanie vonkajší hrad sa zrejme vzťahuje na toto predpolie, ktoré by neboli nazývali hradom, keby nebolo bývalo aj opevnené. Vlastný vnútorný hrad sa nachádza na najvyššom juhozápadnom výbežku skalného masívu, na 66 m dlhej a iba 10-12 m širokej ostrožine. Na najvyššej okrajovej časti skalného plató stála pôvodne okrúhla obranná veža s priemerom okolo 7,5 m. Na severovýchodnej strane skalnej vyvýšeniny, tesne nad treťou priekopou, ktorej dno leží v hĺbke asi 12 m pod úrovňou hornej plošiny, bola menšia palácová stavba s rozmermi 10 x 8 m. Jej západná i severná stena už boli súčasťou obvodového opevnenia. V úzkom priestore (len okolo 3 m) medzi južnou obvodovou stenou paláca a okrajom plošiny s obvodovým opevnením, viedol vstup do horného hradu. Pri delení v roku 1439 sa vo vnútornom hrade spomína podpivničený palác (palatium cellarium) , veža a v nej stuba ab exfra calefactiva. Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Južne od palácovej stavby je možné identifikovať menší objekt s rozmermi 7,5 x 5 m, ktorý mal pravdepodobne obytný charakter. Prístupová cesta viedla z východnej strany po vrstevnici a špirálovito obiehala celý hrad, čo umožňovalo výbornú kontrolu i flankovanie nielen z celého obvodového opevnenia, ale aj z čelnej veže. Medzi ňou a cestou bola ďalšia priekopa. Vstup do areálu hradu viedol cez tretiu šijovú priekopu. Vstup do areálu hradu viedol cez tretiu šijovú priekopu, ktorá bola západným smerom uzavretá múrom so vstupnou bránou. Dodnes sa na tomto mieste nachádza fragment muriva. Značný výškový rozdiel medzi niveletou dna priekopy a úrovňou horného nádvoria umožňoval výstup zrejme iba po drevenom schodišti. Príkra prístupová cesta bola z vonkajšej strany spevnená oporným múrikom.

Hrad BudimírHrádok, dnes tzv. Starší kaštieľ. Pamiatkový prieskum kaštieľa odhalil zvyšky gotickej stavby zo 14.storočia, ktorá bola sídlom budimírskej línie drieňovskej vetvy Abovcov. Je možné, že ide o analogickú stavbu stredovekej kúrii vo Vajkovciach (Olexa – AVANS 1977).

Hrad BarcaBarca je zaniknutý hrad, nachádzal sa v obci Barca. Bol postavený v stredoveku rodinou Barczayovcov. Po hrade sa nezachovali žiadne stopy. Súčasný starší kaštieľ postavený medzi 16. - 17. storočia sa pravdepodobne nachádza na jeho pôvodnom mieste.

Galéria Júliusa JakobyhoGaléria vznikla v r. 1951 ako prvá regionálna galéria na Slovensku pod názvom Krajská galéria (v r. 1960 - 1991 pod názvom Východoslovenská galéria, od r. 1992 do r. 1996 niesla názov Galéria Júliusa Jakobyho). Jej hlavným zberateľským programom je dokumentovanie výtvarného života vo východoslovenskom regióne. V súčasnosti galéria eviduje vyše 6 600 diel. Zbierkový fond, okrem reprezentatívnej zbierky umenia 19. a 20. stor. východoslovenského regiónu, poskytuje aj prehľad o umení na Slovensku v 20. storočí. Galéria ročne usporiada na Slovensku i v zahraničí vyše 40 výstav. Sídlom galérie od r. 1992 je bývalý Župný dom na Hlavnej ulici. V centre mesta, v blízkosti Dómu sv. Alžbety na Alžbetinej ulici, sa nachádza druhá budova galérie. Pôvodne barokový objekt zo začiatku 18. storočia bol na konci 19. storočia upravený do pseudohistorického slohu. Projektantom úprav bol akad. maliar J. Bencúr. Expozícia "Maľba 19. storočia na východnom Slovensku" predstavuje diela umelcov, ktorých život a tvorba sú spojené s týmto regiónom. V expozícii sú vystavené napr. diela J. Czauczika, J. Rombauera, K. Tibelyho, F. a V. Klimkovičovcov, J. J. Stundera, A. Stadlera, J. Bencúra, L. Medňanského a L. Horovitza a končí sa prehľadom tvorby Ľ. Čordáka a E. Halásza-Hradila. Expozícia "Július Jakoby" prezentuje tvorbu jedného z najvýznamnejších tvorcov slovenskeho maliarstva 20. storočia. Vystavené diela dokumentujú Jakobyho maliarsky vývoj od začiatkov tvorby na konci 20. rokov až po jej uzavretie v 80. rokoch. Expozícia "Slovenská grafika v zbierkach galérie" prezentuje výber zo slovenskej grafiky 2. polovice 20. storočia v širokom generačnom rozpätí od Ľ. Fullu, V. Hložníka, E. Zmetáka cez A. Brunovského, R. Filu, O. Dubaya, A. Barčíka, V. Gergeľovú, A. Eckerta, V. Gažoviča, T. Gálla, M. Dobeša, J. Jankoviča po vekovo mladších - D. Kállaya, K. Štanclovú, J. Haščáka, M. Dúbravca, M. Minaroviča. Študovňa umeleckej literatúry sprístupňuje verejnosti knižničný fond, ktorý tvorí okrem umenovednej literatúry (5 200 zv.), domácich a zahraničných časopisov so zameraním na jednotlivé umelecké odbory i zbierky takmer 5 000 katalógov výstav výtvarného umenia (aj zahraničných). Súčasťou služieb hlavnej budovy je premietanie videosnímkov o výtvarnom umení a celovečerných filmov vo Filmovom klube.

Východoslovenské múzeumVýchodoslovenské múzeum v Košiciach patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Imrich Henszlmann bol iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia. Tento košický rodák, pôvodným vzdelaním lekár, zakladateľ umeleckej histórie v Uhorsku, špecifikoval túto požiadavku na putovnej konferencii lekárov, ktorá sa konala v Košiciach a v Prešove.Jeho úmysel sa stal skutočnosťou v roku 1872, keď z iniciatívy bratov Klimkovičovcov a V. Myszkovského sa podarilo založiť Hornouhorský muzeálny spolok v Košiciach. I. Henszlmann zanechal múzeu svoje zbierky - vyše 3000 kusov výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy, ako aj ďalšiu pozostalosť. Táto zbierka sa stala jedným zo základov zbierkových fondov múzea.Počas 130-ročnej existencie prešlo Východoslovenské múzeum viacerými priaznivými i menej priaznivými obdobiami. Múzeum viackrát menilo svoje sídlo a svojich zriaďovateľov. K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré tvorili dejiny múzea patrili: Vojtech Klimkovič - prvý riaditeľ Hornouhorského múzea, Jozef Mihalik - prvý profesionálny múzejník, dr. Josef Polák - veľká osobnosť kultúry a múzejníctva medzivojnového obdobia, Alexander Mihalik - riaditeľ v časoch 2. svetovej vojny a ďalší odborníci akými boli a sú: Eugen Sabol, Ján Pástor, Emil Petách, Ľudovít Neufeld, Aristíd Mošanský, Michal Markuš, Vavro Cselényi ...Východoslovenské múzeum v Košiciach má tri odborné odbory - prírodovedný odbor, historický odbor a umeleckohistorický odbor. Múzeum od roku 1960 vydáva prírodovedný zborník Natura Carpatica a od roku 1969 spoločenskovedný zborník Historica Carpatica. Múzeum v súčasnosti spravuje vyše 450.000 predmetov, výber z ktorých predstavuje v deviatich stálych tematických expozíciách. Od roku 2002 je akreditovaným vedecko-výskumným pracoviskom a v tom istom roku mu bola udelená Cena mesta Košice. V areáli múzea sa nachádza drevený kostolík z Kožuchoviec. Ut-So 9.00 - 17.00Ne 9.00 - 13.00 Hviezdoslavova 3:1) Príroda KarpátExpozícia venovaná prírode karpatského regiónu. V geologickej časti sú prezentované hmotné doklady z historickej geológie, paleontológie a mineralógie. Botanická a zoologická časť expozície prezentuje doklady o výskyte rastlinných a živočíšnych druhov vo vzájomných ekologických väzbách .2) Storočia v umeníExpozícia predstavuje vývoj umenia od ranného stredoveku až do začiatku 20. storočia. V jej prvej časti prevláda sakrálne umenie, kým v druhej sa kladie dôraz na priblíženie spôsobu bývania od 18. storočia do začiatku 20. storočia.Námestie Maratónu mieru č.2:3) Ľud - tvorca trvalých hodnôt Táto expozícia starších dejín sprístupňuje verejnosti historický vývoj Slovenska od prvých materiálnych dokladov existencie človeka na tomto území až do roku 1848.) Košický zlatý poklad Nález zlatých mincí z 15. až 17. storočia je svojím rozsahom druhý najväčší na území našej republiky. Obsahuje 2920 kusov mincí, 3 medaily a renesančnú zlatú reťaz. Expozícia je doplnená od bohdanovský, "malý košický" a veľkofolkmársky poklad.5) Peniaze v našich dejinách Expozícia prezentuje vývoj platidiel na území Slovenska od 2. stor. pred n. l. až do roku 1992. 6) Zlatnícke umenie Expozícia prezentuje prostredníctvom zlatníckych a šperkárskych prác z predcechového obdobia až po súčasnú továrenskú a ateliérovú tvorbu umelecké zlatníctvo na Slovensku.Hrnčiarska 7 - Katova bašta:7) Rodošto - pamätný dom Františka II. RákóczihoExpozícia prezentuje pamiatky na slávnostný prívoz telesných ostatkov Rákocziho a jeho druhov do Košíc v roku 1906 ako aj originálny interiér jedálne so zbierkami viažúcimi sa k osobe veľkého kniežaťa.8) Umelecké kovolejárstvo na východnom SlovenskuPrezentácia vyše 700 ročnej tradície zvonolejárstva a umeleckého spracovania kovov technikou liatia.Pri Miklušovej väznici 10: 9) Košické storočia - Miklušova väznicaExpozícia prispôsobená interiérovým danostiam bývalej väznice približuje dejiny mesta Košice. V závere prehliadky je sprístupnená časť podzemných priestorov bývalej mučiarne.KAT MIKLUŠ SA VRACIAStála inštalácia voskových figurín kata Mikluša a jeho obete v podzemnej mučiarne Miklušovej väznice.

Slovenské technické múzeumSlovenské technické múzeum v Košiciach ako jediné svojho druhu na Slovensku cieľavedome zhromažďuje, hodnotí, vedecky a kultúrno-výchovne využíva hmotné doklady o vývoji techniky a exaktných vied z celého územia Slovenska. Iniciuje starostlivosť o vybrané pamiatky vedy, výroby a techniky v Slovenskej republike, poskytuje odbornú pomoc pri záchrane a obnove týchto pamiatok. Dokumentuje podiel Slovenska a jeho osobností, z ktorých najmä Prof. Dr. Ing. Aurel Stodola a Jozef Maximilián Petzval prispeli k rozvoju svetovej vedy a techniky. Profil múzea sa formoval od roku 1948, kedy bolo verejnosti spristupnené. Slovensko vo svojom vývoji patrilo medzi najpriemyselnejšie oblasti Uhorska. Vďaka nerastnému bohatstvu, jeho ťažbe a spracovaniu v baníctve a hutníctve, sa Slovensko radilo v rozvoji techniky medzi popredné európske krajiny. Z bohatej histórie vyrastala potreba múzejne uchovávať a dokumentovať pokrokové technieké tradície. Za roky svojej existencie múzeum zhromaždilo viac ako 14 tisíc zbierok. Mnohé z nich majú jedinečnú a nenahraditeľnú hodnotu tak z hľadiska vývoja vedy ako aj pre prezentačnú činnosť. V zbierkovom fonde je zastúpené baníctvo, hutníctvo, kováčstvo, strojárstvo, elektrotechnika, fyzika, chémia, fotografické a kinematografické prístroje, geodézia a kartografia, hodinárstvo, astronómia Ut-Pi 8.00 - 17.00So 9.00 - 14.00Ne 12.00 - 17.00 Hutníctvo - dokumentuje historický vývin hutníctva vo svetovom meradle s dôrazom na bohaté tradície hutníctva na Slovensku.Baníctvo - je prezentované expozíciou, ktorá poskytuje pohad na pracovisko baníkov.Strojárstvo - v tejto expozícii sa pozornosť sústredila na realizačné výstupy strojárskych fakúlt technických univerzít na Slovensku. Obsahuje takmer 60 trojrozmerných exponátov vrátane modelov a makiet, fotodokumentácie technických výkresov a plánov výrobených zariadení. Úžitkové a ozdobné predmety z kovov - sú vystavené v podbrání múzea. Sú to kované predmety úžitkového, okrasného i umeleckého charakteru dokumentujúce zručnosť a úroveň kováčskeho remesla na Slovensku. Ku kolekcii vyše 100 exponátov patria kované železné mreže, ozdobné prvky, cechové štíty, osvetľovacie prostriedky. Oznamovacej elektrotechnika - poskytuje prehľad vývojom telegrafnej techniky, diaľnopisov, počiatky telefónnych prístrojov s historicky vzácnou zbierkou telefónov so spomienkou na prínos Jozefa Murgaša - slovenského priekopnika v rozvoji telegrafie. Vývoj písacích strojov - dokumentuje vývoj písacích strojov od druhej polovice 19.storočia až po súčastnosť. Z dejín fyziky na Slovensku - obsahuje kolekcie prístrojov na meranie fyzikálnych jednotiek, demonštračné prístroje a prístroje z výskumu. Astronómia - Z dejín astronómie na Slovensku a pozorovacia technika v astronómii. Energetické oddelenie Aurela Stodolu - pozostáva z časti parných strojov a parných turbín, vodných motorov a vodných turbín, spaľovacích motorov, vrátane unikátnych funkčných modelov týchto zariadení. Chemická expozícia - bola sprístupnená v roku 1971 ako ojedinelá múzejná expozícia zameraná na dejiny chémie a chemického priemyslu. Planetárium - pre záujemcov o astronómiu poskytuje pohľad na hviezdnu oblohu, planéty, Slnko a Mesiac, demonštruje pohyby nebeských telies.Expozícia historických hodín Kaštieľ v Budimíre Múzeum J.M. Petzvala Spišská Belá Múzeum dopravy BratislavaMúzeum letectva KošiceHámor v Medzeve Národná kultúrna pamiatka Solivar pri PrešoveTel.: +421 51 775 74 27Ut-Pi 9:00 - 17:00So 10:00 - 16:00Zaraďuje sa medzi navýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky z 17.storočia, neskôr zmodernizovaných podľa zásad klasického urbanizmu. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä: šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta (varňa), sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa). Jama Leopold bola centrálnym stvárkovým dielom, ktoré treba považovat za najstaršie.Bola hĺbena v roku 1571. Ide vlastne o jamu pôvodne nazývanú Cisárska, hlbokú 155 m. V roku 2001 bola sprístupnená expozícia Dejiny ťažby a výroby soli v Solivare.Kováčska dielňa v Moldave nad Bodvou pri Košiciach je jednou z mála, ktorá sa v pomerne dobrom stave uchovala dodnes. Objekt je typom prícestnej kováčskej vyhne z roku 1850, postavenej z kameňa. Má predsunuté podstrešie a valbovú strechu. Z pôvodného zariadenia môžeme vidiet dvojohniskovú vyhňu, široký otvorený komín, kováčsky ponk a rôzne kováčske nástroje.Vysoká pec Karol (Karlova huta), situovaná v katastrálnom území obce Vlachovo v lokalite Dobšinská Píla, je zapísaná ako pamiatka v štátnom zozname pod číslom Vs 2482. Vysoká pec vo Vlachove z roku 1870 dokumentuje dnes už historickú technológiu výroby surového železa na drevnom uhlí, okrem toho upútava aj svojim architektonickým prevedením.

Múzeum Vojtecha LöffleraMuzeum bolo zriadene samospravou mestskej časti Košice - Stare mesto v roku 1993. Prezentuje významneho košického sochára Vojtecha Lofflera (1906-1990). Túto stálu expoziciu venoval nebohy Vojtech Loffler so svojou manželkou Klárou mestu. Predstavuje viac ako 2 000 exponatov majstrovej jedinečnej zbierky. Ďalším nosným programom múzea je príprava a realizácia výstavnych projektov zameraných na: - mapovanie aktualneho smerovania súčasnej výtvarnej scény s cieľom napomáhať profilacií moderného výtvarneho umenia u nás, - prezentaciu výsledkov mladej, respektive nastupujúcej generacie vytvarnikov, - šírenie naších kultúrnych hodnôt v stredoeuropskom regióne. Aktívna medzinárodna spolupráca pri vzájomnej výmene výstav s galeriami v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku je významným prínosom pre vzájomne spoznavanie sa a pre skvalitňovanie kontaktov medzi mestami tohoto regionu. Popri výstavnej činnosti múzeum organizuje prednášky s tematikou výtvarneho umenia, besedy, priateľske stretnutia s umelcami, komorne hudobne koncerty a podujatia z oblasti hovoreného slova. Ut-So 10.00 - 18.00Ne 13.00 - 17.00 Nachádza sa tu zbierka ľudovej keramiky a hrnčiarstva, v ktorej významne miesto zaujímaju exponaty hollohazskej produkcie druhej polovice 19. storočia, ale i muranskej, holičskej a kremnickej provencie. Okrem časti svojej tvorby majster daroval mestu aj ojedinelu zbierku autoportretov výtvarnych umelcov. Košice v obdobi 20. a 30. rokov XX. storocia - kedy V. Loffler začal napĺnať svoj individualný výtvarny program - boli prechodným, či stálym domovom mnohých vynikajúcich avantgardných umelcov. Lofflerova zbierka autoportrétov maliarov prerastla do významnej súkromnej galérie podobizni, v ktorej dominantne postavenie zaujímajú predstavitelia známej Košickej výtvarnej školy (Halasz-Hradil, Csordak, Bauer, Kieselbach, Kmetty, Jasusch, Sipos, Feld, Reichental, Jakoby, Collinasy, Oravecz a mnohi dalsi) - väcsinou osobni priatelia Vojtecha Lofflera. Diela z tvorby samotného majstra Lofflera sú charakteristické istým uchopením telesného tvaru, presným rozloženim hmôt, dokonalým situovaním figury v pokoji a pohybe. Vyjadrujú vyhranenu myšlienku často zjednodušením tvarov, nie vsak na úkor ich prirodzenej podstaty. Celým dielom majstra Lofflera sa prelina motiv ženy. V jeho tvorbe prevláda typ, v ktorom sa citlivo spája záujem o telesnosť s predstavou idealu. V tvorbe portrétov vystihuje psychosocialnu podstatu človeka s vyobrazením duševných kvalít prostrednictvom fyziognomických rysov zobrazovaného. Jeho majstrovstvo sa odzrkadľuje aj v menších kompozíciach, často vytvorených zo vzácnych materialov ako slonova kosť, jantar, koral, alebo striebro. Tieto materialy využíval aj vo svojraznom vytvárani šperkov.

Košický hradNa vrchu zvanom Hradová týčiacim sa nad údolím Hornádu severozápadne od mesta, sú pozostatky stredovekej stavby známej ako Košický hrad. Zvyšky hradu sa nachádzajú na najvyššom mieste zalesneného kopca. Pôdorys stavby je tvorený rovnoramenným trojuholníkom. Z juhovýchodnej strany nemá areál žiadne viditeľné opevnenie. V priestore ohraničenom múrmi, stavbami a skalným masívom nie sú viditeľné žiadne zvyšky stavieb ako v sondách naprieč ohraničenou plochou. Stavba hradu je pravdepodobná v období rokov 1303 - 1307. Hrad bol údajne demolovaný Jurajom Rozgonym roku 1445 na príkaz. Dnes iba z konfigurácie terénu a architektonických zvyškov možno usudzovať, že hrad nebol dostavaný. Hradová teda bola skôr pevnosť, ktorá so svojimi 3,8m hrubými múrmi aj napriek nedostavaniu mohla slúžiť svojmu účelu.

Obišovský hrad

STM - Expozícia historických hodín KaštieľOtvorené : ut. - pia. nedeľa : 09.00 - 17.00 Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc. Samotná obec Budimír leží v Košickej kotline v údolí rieky Torysy, 12 km od Košíc. Budimírsky kaštieľ je klasicistická tereziánska stavba z 2. tretiny 18.storočia s neskoršími vnútornými úpravami. Dvojpodlažná trojtraktová bloková budova s erbom na fasáde slúžila ako panské sídlo vetvy Ujházyovcov. Miestnosti majú valené krížové a kláštorné klenby, v niekdajšej reprezentačnej miestnosti je empírová nástenná maľba. Budova je vsadená do nového francúzskeho parku a ohradená novým oplotením v klasicistickom slohu. Objekt mal do roku 1985 rôznych majiteľov, časť slúžila Technickému múzeu ako depozitár, časť miestnej škole. Celková rekonštrukcia objektu, vrátane parkových úprav, trvala päť rokov a kaštieľ bol verejnosti sprístupnený v roku 1990. Pôvodný plán rátal so stálou expozíciou, prax si však vyžiadala zmenu tejto koncepcie. V časti suterénnych priestorov sú umiesmené depozitáre Slovenského technického múzea. Vo výstavných priestoroch sú inštalované v kratších,či dlhších časových intervaloch malé komorné výstavy. Okrem výstav zameraných na dejiny techniky sa tu striedajú výstavy venované histórii a umeniu. K bohatej programovej skladbe prispievajú aj výstavy zo zbierok súkromných podnikateľov - majiteľov starožitností, ako aj súkromných zberateľov. 09.0017.00

Galéria KOPA DESIGNGaléria KOPA DESIGN je zameraná na súčasné umenie. Umožňuje prezentáciu tvorby mladých, talentovaných autorov. Cieľom je prebudiť kultúrne cítenie širokej verejnosti a priblížiť diela aj tých umelcov, ktorí doposiaľ stáli v tieni svojich známejších kolegov. Nevylučuje však ani prezentáciu tvorby autorov známych mien, či už ide o maliarov, sochárov,grafikov, či inak tvorivo zamerané osobnosti. V rámci doterajšieho pôsobenia, koletív galérie spolupracoval prevažne s východoslovenskými autormi. V súčasnosti rozvíja spoluprácu so slovenskými i zahraničnými galériami v rámci rozšírenia možností prezentácií putovných výstav. Galéria KOPA DESIGN je súkromná inštitúcia, ktorú nepodporuje štát ani žiadny kultúrny fond. Možnosť prezentácie je potrebné prekonzultovať podľa vyššie uvedených kontaktov. Pre umelecky činných autorov je dobre vedieť, že väčšina výstav je predajná. Galéria ponúka zároveň i spoločné výstavy viacerých umelcov, či umeleckých skupín. Výhodná poloha v historickom centre mesta je jednou z príčin, prečo sa tento kultúrny stánok teší stále väčšej obľube.

Hrad SokoľNa výstavbu hradu bola využitá konfigurácia terénu. Na západnom okraji hradu je okrúhla veža, ktorá je postavená v smere prístupu. Hrad bol vystavaný z miestneho kameňa na maltu. Majitelia hradu mali často majetkové konflikty s mestom Košice. Hrad mal viacerých majiteľov. V roku 1440 bol hrad zrúcaný.

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Čierna hora

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia