Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Cerová vrchovina

GemerskoGemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy a prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry. Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne( postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša). Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu. Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v regióneKoncom roku 2008 bola sprístupnená expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri-Malohonte. Ide o novú moderne koncipovanú expozíciu poskytujúcu prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií komplexný pohľad na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Otváracie hodiny január – marec Po-Pi 9.00 - 17.00 apríl – september Po-Pi 9.00 - 17.00, So-Ne 9.00 - 16.00 október - december Po-Pi: 9.00 - 17.00 Vstupné do múzea Dospelí 2 € Deti, študenti, dôchodcovia a držitelia ZŤP 1 € Deti do 3 rokov Zdarma apríl-september Po,St,Pi 8.00-17.00 Ut,Št 8.00-16.00 So,Ne 9.00-15.00október - marec Po-Pi 8.00-16.00 Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr. Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.) V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote. Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. stor..

Hrad SobôtkaZaniknutá pevnôstka postavená v 15. storočí a zbúraná v 17. storočí.

Hrad KaplaJe to typický gotický hrad s vnútornou útočišnou vežou a palácom. Predhradie bolo v druhej polovici 16. storočia opevnené podľa talianskeho vzoru. Hrad sa po prvýkrát spomína v roku 1246, ale pochádza ešte z 12. storočia. Pravdepodobne bol postavený začiatkom 13. storočia. Patril rodine Kaplaiovcov, okrem nich tu mali podiel Felediovci a Lórántffyovci. V rokoch 1443 až 1460 bol hrad i obec v moci bratríkov. V 17. storočí hrad spustol a odvtedy chátra. V blízkosti sa nachádza CHKO Cerová vrchovina a blízke hrady Hodejov a Hájnačka.

Hrad HodejovJeho nepatrné zvyšky ležia nad obcou toho istého mena v Rimavskej kotline južne od Jesenského. Išlo o neveľký a menej významný hrad, preto sa nám o ňom zachovali iba nepočetné historické správy. Vznikol pravdepodobne v 14. storočí a prvý raz sa písomne spomína v roku 1421, keď boli jeho majiteľmi páni z Jelšavy. Mal mnohých majiteľov. Roku 1567 vyhlásili Hodejov za pohraničný hrad protitureckej obrany. Aj keď bola na ňom vojenská posádka, Turci naň roku 1571 zaútočili, dobyli ho a zrúcali. Od tej doby upadol do zabudnutia.

Hrad HájnačkaHrad stál na strmom kužeľovitom kopci neďaleko Fiľakova nad obcou rovankého mena. Postavili ho asi začiatkom 14. stor. a prvý raz sa písomne spomína v roku 1344. Jeho majitelia sa dosť často menili. V roku 1422 bol hrad opravený. V roku 1566 ho Turci dobyli a umiestnili v ňom vlastné vojsko. Po vytlačení Turkov sa zase začalo s prestavbou. V roku 1703 vznikol požiar, ktorý poškodil hrad a už ho neopravovali. Zaujímavou bola najmä horná časť hradu, ktorá sa nachádza na najvyšších miestach skalného útvaru. Skalné steny tvorili na mnohých miestach nielen časť hradieb, ale i vnútornej architektúry. Dnes zostali z hradu už iba nepatrné zvyšky.

Fiľakovský hradFiľakovo a okolitá krajina Cerovej vrchoviny bolo osídlené už v prehistorickom období. V 12. stor. už stála na mieste hradného vrchu pravdepodobne kamenná pevnosť predstavujúca hrad s obalovým múrom a štvorbokou vežou, s drevenými palisadami a valom. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1242, v ktorom je Fiľakovský hrad spomínaný ako jeden z hradov, ktoré prežili tatárske nájazdy. V roku 1423 Fiľakovo získava mestské privilégiá. Hrad vystriedalo niekoľko majiteľov. Hrad bol spomínaný ako kráľovský. Hrad bol rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných pentagonálnych bášt. Ďalej sa pristaval parkánový múr s dvojicou bášt. Do dnešných čias sa zachovala len časť nádvoria a západná brána. 16. júna 1554 sa Turci nakoniec hradu zmocnili. Turci hrad pripojili k tureckej ríši a hrad sa rozdelil. V 17. stor. sa stal sídlom komitátov. Historicko archeologický prieskum hradu uskutočnilo Maďarské národné múzeum v Budapešti v roku 1944 pod vedením dr. Jánoša Kalmára.

Mestské múzeumMestské múzeum vo Fiľakove vzniklo už roku 1961. Sídlilo v budove františkánskeho kláštora pri rímskokatolíckom kostole. Múzeum spravovalo bohatý zbierkový fond. Roku 1983–84 bolo múzeum zrušené a zbierky boli delimitované do Novohradského múzea v Lučenci. Činnosť múzea vo Fiľakove bola obnovená roku 1994 a časť zbierok bola vrátená mestu Fiľakovo. Múzeum sídli v budove postavenej začiatkom 18. stor. Ut-Pi 8.00 - 12.00, 12.30 - 16.00 So 9.00 - 12.00 (iba od 1. apríla do 31. októbraExpozícia múzea bola sprístupnená verejnosti roku 1994. Približuje predovšetkým udalosti z histórie fiľakovskej protitureckej pevnosti a mesta Fiľakovo. Nájdeme tu prvú písomnú pamiatku na Fiľakovo z roku 1246, maketu hradu, turecké zbrane, delá a archeologické nálezy z okolia. Palócka izba dokumetuje život vidieckeho obyvateľstva v regióne Novohradskej župy.V galérii Mestského múzea sa konajú prevážne výstavy výtvarníkov z regiónu Novohradu. Múzeum poskytuje lektorské služby, predaj pohľadníc a katalógov k výstavám.

Ožďanský hrad

Mestská galéria Rimavská SobotaAktivity: Kruh výtvarného umenia Sprostredkovanie a predaj umeleckých diel

Kultúrne pamiatky - Slovensko - Turistika Cerová vrchovina

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia