Kultúrne pamiatky - Slovensko , Zoznam objektov - Hrady - Banskobystrický kraj

Čierny hradČierny hrad sa nachádza na západnom Slovensku v pohorí Tríbeč približne 13 km severozápadne od Zlatých Moraviec. Hrad bol postaveny na kremencovom vrchu Čierny hrad 573 m n.m. Približne 2 km severozápadne od obce Zlatno. Hrad leží mimo hlavného hrebeňa a dostať sa dá naňho po žltej turistickej značke priamo zo Zlatna, alebo z Javorového vrchu, kde sa žltá značka križuje so zelenou, ktorá vedie po hlavnom hrebeni Tríbeča. V minulosti patril hrad do Tekovskej stolice, pričom sa nachádzal na jej západnej hranici. Blízky Gýmeš či Oponice už patrili do Nitrianskej stolice. Hrad nestrážil žiadnu významnú stredovekú komunikáciu a pravdepodobne slúžil na obranu nálezísk zlata v okolitých potokoch. Areál hradu predstavuje ovál ohraničený obvodovým valom a vnútornou priekopou orientovaný približne severo južným smerom s rozmermi priblizne 95 m a 55 m. V súčasnosti sa na vale nezachovali žiadne zvyšky obranného múru, avšak vo viacerých zdrojoch sa uvádza že v prvej polovici 20. storočia ešte viditeľné boli. Vstup do hradného areálu sa predpokladá od severo západu, kde je val prerušený. V centrálnej časti areálu sa nachádza obdĺžnikové kamenné jadro hradu o rozmeroch cca. 40 a 16 m, ktoré bolo taktiež orientované severojužne a tvorilo akúsi citadelu celého hradu. Podľa zvyškov murív, terénnychg stôp a vykonaného čiastočného archeologického výskumu z roku 2005 možno predpokladať, že v južnej časti sa nachádzala hranolová útočištná veža, ktorej rozmery možno len odhadovať na 8x8m, pričom hrúbka muriva bola minimálne 180cm.Na severnom konci nádvoria sa pravdepodobne nachádzal palác s rozmermi cca. 16x8 m. Na základe terénnych stôp a odkrytých zvyškov murív možno predpokladať jeho vnútorné členenie. Medzi týmito objektami sa nachádzalo návorie z východu a západu ohradené kamennou hradbou hrubou 90cm. Východný múr bol neskôr zhrubený na 180cm. Archeologickým výskumom sa zistilo, že k jeho vnútornému lícu boli pristavané drevené objekty, najskôr hospodárskej funkcie. Približne v strede nádvoria sa nachádza kráter krorý naznačuje že sa tam mohla nachádzať cisterna. Vstup do horného hradu, vzhľadom na prítomnosť menšieho predbránia o rozmeroch približne 15x15 m nachádzajúceho sa južne od veže, možno predpokladať niekde v jej blízkosti. Keďže archeologický výskum uskutočnený v roku 2007 potvrdil, že samotná veža s najväčšiou pravdepodobnosťou nebola prechodná, sa ako najpravdepodobnejšia javí možnosť, že vstup do horného hradu sa nachádzal pri západnom okraji veže. Túto hypotézu však môže potvrdiť len ďaľší výskum. O histórii Čierneho hradu toho vieme zatiaľ len veľmi málo, keďže v písomných prameňoch sa takmer nespomína a z nadzemných murív sa zachovalo len minimum. Viac informácii o hrade priniesol až archeologický výskum vedený pod vedením M. Slivku v roku 2005. Hrad bol postavený na homoľovitom výbežku Tribečského pohoria (573 m n. m.) s vizuálnym kontaktom na Gýmeš, Hrušov ako aj neďaleký Velčický hrádok. Stavba Čierneho hradu pravdepodobne súvisela s ochranou ryžovýsk zlata v okolitých potokoch a kontrolou lokálnej horskej cesty cez horské sedlo z nedalekých Velčíc do Soľčian na Ponitrí. Obec Zlatno je písomne doložená už v roku 1156, avšak výstavbu samotného kamenného hradu možno zatiaľ na základe výsledkov doterajšieho archeologického výskumu klásť až niekde na prelom 13. a 14. storočia. Šľachtickú fundáciu napovedá donácia susednej obce Zlatno pre Marka a Jána, synov Báša z r. 1328. Výraznejšie prestavby a modernizácia hradu zatiaľ nie su doložené (aj keď minimálne východný hradbový múr bol dodatočne zhubený na 180cm). Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe datovania nálezového materiálu z archeologického výskumu možno predpokladať jeho relatívne krátku existnenciu a zánik niekde na prelome 14. a 15. storočia. Ten mohol súvisieť s majetkovou expanziou Forgáčovcov koncom 14. storočia, ktorým patrilo od r. 1250 Gýmešské panstvo a v r. 1386 Blažej Forgáč získal aj Zlatno. Doteraz jedinou písomnou zmienkou o hrade je listina z roku 1516 v ktorej kráľ Ludovít II. udelil Petrovi a Mikulášovi Forgáčovcom právo ťažiť zlato na ich panstve Fekethewar.Pravdepodobne však označuje už len majetky, ktoré mohli pôvodne patriť k čiernohradskému panstvu a nie samotný hrad, ktorý v tej dobe už najskôr svoju funkciu neplnil.

Hrad Stará horaZrúcaniny hradu z druhej polovice 13. storočia.

Hrad SobôtkaZaniknutá pevnôstka postavená v 15. storočí a zbúraná v 17. storočí.

Hrad SitnoZrúcanina hradu na skale tvorí východné zakončenie mohutného hradiska na vrchu Sitno, najvyššom vrchu pohoria Sitno. Na vrchu Sitno bolo v prvých storočiach n.l. opevnené hradisko vybudované Kvádmi. Patrilo k systému opevnení vybudovaných od Dunaja pozdĺž Ipľa až k Sitnu. Slovania obsadili hrad pravdepodobne v polovici 6.storočia. Po málo známom živote na hrade až do stredoveku predpokladáme, že hrad pochádza z prvej polovice 13. storočia a bol súčasťou rozsiahlej vojenskej pevnosti vybudovanej na základoch rozsiahleho hradiska. Vojenský význam hradu súvisel ťažbou a spracovaním kovov v tejto oblasti a s tatárskym a tureckým ohrozením. Lepšie správy o hrade sú až z polovice 16.storočia. V roku 1548 obliehalo hrad kráľovské vojsko, aby ho vyrvalo z rúk lúpežného rytiera Melichara Balassu. V čase tureckého nebezpečenstva zohrával potom hrad významnú úlohu pri obrane banských miest a spravovaný bol vojenskými kapitánmi, až ho nakoniec jednému z nich, Jánovi Krušičovi, udelili do vlastníctva. Roku 1629 dostal sa Sitniansky hrad do trvalej držby rodiny Koháryovcov, ktorý ho potom vlastnili až do jeho zániku. Roku 1703 sa hradu zmocnili kurucké vojská Františka Rákocziho II., ktoré ho pri opustení v roku 1710 úplne zničili.. Na vrchu Sitno stál historický kamenný hrad s opevnením ktoré obkolesovalo celú vrcholovú plošinu od hradu až po strmé neprístupné skaly na severnom a juhozápadnom okraji. Múry boli vybudované na základoch valového opevnenia hradiska, ktoré malo aj priečny val, v stredoveku nevyužívaný. Ten oddeľoval časť hradiska na akropole a mohol slúžiť ako druhá obranná línia. Z hradu zostali zvyšky obvodového muriva a základov, z ktorých možno usudzovať, že hrad sa skladal z dvoch častí. Na severne položenej hornej strane stál pravdepodobne hradný palác, ku ktorému viedlo ešte i dnes viditeľné do skaly vytesané schodište, južne bol položený dolný hrad, ako o tom nasvedčujú zvyšky jeho obvodových múrov. Zo západnej prístupnej strany sa tiahne šijová priekopa za ktorou sú náznakovo zrekonštruované časti barbakanu a vpravo je v skale vytesaná cisterna na vodu, ktorá bola na nádvorí. Na barbakane mohli byť aj strieľne a pravdepodobne bol dosť vysoký. Vchod do hradu bol z jeho bočnej strany, chránený pred útočníkmi.

Hrad SečZaniknutý hrad postavený bratríkmi. Zničený v roku 1460.

Hrad MaginhradZaniknutý hrad zničený v 15. storočí.

Hrad JelšavaHrad sa spomína pod názvom meta castri de Illswa už v 13.storočí. Hrad stál na kopci Hradovisko. Avšak v listine z roku 1299 sa spomína ako spustnutý. Niekdajšie podhradie sa premenilo na kráľovskú osadu. Na základoch hradu bol postavený drevený kostol.

Hrad Hronský BeňadikOpevnený kláštor postavený v 11. storočí. V 16. storočí opevnený a rozšírený na spôsob renesančnej pevnosti. Po roku 1972 opravený. Národná kultúrna pamiatka.

Hrad HronsekGoticko-renesančný kaštieľ z roku 1576. Pôvodný vodný hrad mal kvôli tureckým nájazdom vybudované opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom. Za rákoczyovského povstania tu boli údajne razené mince. V kaštieli žil otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy, čo opisuje vo svojom románe Mór Jókai.

Hrad HrachovoZaniknutý hrad, ktorý sa spomína v roku 1416. Bol zničený v roku 1909. Priestor hradu je od roku 1950 zastavaný individuálnou rodinnou zástavbou.

Hrad HolišaZaniknutý hrad.

Hrad Hliník nad HronomRenesančný kaštieľ z druhej polovice 16. storočia na mieste starej gotickej pevnôstky.

Hrad DúbravicaZrúcaniny hradu postaveného v polovici 15. storočia. Rozšírený v 18. storočí.

Hrad Banská BystricaHrad vo významnom stredovekom banskom meste bol pôvodne umiestnený mimo stredoveký pôdorys mesta. Dnes sa však nachádza priamo v centre a ovplyvňuje vzhľad historického jadra. Jeho najstaršou stavbou je pôvodne neskoro- románsky kostol z 13.-teho storočia. Kostol má bohatú výzdobu a oltár sv. Barbory pravdepodobne od Majstra Pavla z Levoče. Dnešný vzhľad kostola je výsledkom stavebných úprav v 14.-tom a 15.-tom storočí a barokovej modernizácie po požiari v roku 1761. Kamenné opevnenie sa začalo budovať až v roku 1479 a jeho súčasťou je brána s barbakanom a kruhové bašty.

Hrad AntolPod lesom v obci Sv.Anton, neďaleko od Banskej Štiavnice sa nachádza pomerne dobre zachovaný neskorobarokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom. Od 1985 NKP - nár. kult. pamiatka a je sprístupnený verejnosti. Prvé zmienky o hrade Svätý Anton siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. Roku 1415 sa spomína ako menšia opevnená stavba - castellum. Ďalšie zmienky sú až z druhej polovice 16. storočia, keď sa začínala prejavovať hrozba tureckých nájazdov na Slovensko. Na mieste staršieho hradu dal v roku 1744 postaviť svoje reprezentačné feudálne sídlo A. J. Koháry - neskorobarokový jednoposchodový štvorkrídlový kaštieľ s obdĺžnikovým nádvorím. Kaštieľ prebudovávali ešte za čias renesancie, v 17. stor. Pri stavbe sa použili zvyšky konštrukcií hradu. Koháry patril k novej uhorskej aristokracii oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckých vojnách. V súlade so svojím postavením si postavil v Antole aj reprezentačné sídlo. Exteriér Poschodový objekt štvorkrídlového pôdorysu s ústredným nádvorím má všetky znaky reprezentačného sídla. Klenutý podjazd s priehľadom do nádvoria vedie na reprezentačné schodište, ktorého architektúru doplnili maliarskymi a sochárskymi dielami odzrkadlujúcimi vplyv talianskeho a rakúskeho umenia. Z južného traktu kaštieľa vystupuje kaplnka bohato zdobená freskami neskorobarok. iluzionistického priestoru s voľným priehľadom. Kaplnka je zvýraznená aj navonok na priečelí, ktoré ukončuje freska spájajúca cirkevný námet s motívom obrazu donátora. Na prvom poschodí kaštieľa je viacero honosných izieb, ktorých sa len minimálne dotkli neskoršie modernizačné zásahy z 1816 a 1860. Z čias výstavby kaštieľa pochádza aj rokoková kaplnka s bohatou kovanou mrežou, situovaná na rázcestí v dedine, kde sa odbočuje ku kaštiel\\\'u. O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok - má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní), dnes po prestavbe to však už nie je možné potvrdiť. Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru. V priestoroch kaštiel\\\'a sú dnes expozicie múzea. Na prvé poschodie sa prichádza z podjazdu hlavného vchodu v severnom krídle reprezentačným schodišťom s kamennými sochami do prijímacích priestorov. Odtiaľ je možné prejsť do spoločensko - reprezentačných miestností alebo na chodby obiehajúce ďalšie tri krídla kaštieľa. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom poprepájané miestnosti. Z obdobia stavby kaštieľa sú aj nástenné maľby nad schodišťom a v kaplnke. V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. V 19. storočí boli niektoré miestnosti ešte zmenené a zariadené podľa vtedajšej módy. Súčasný stav a prístup Od r.1954 sídlo Lesníckeho, drevárskeho a polovníckeho múzea, špecializovaného oeloslovenského múzea s pozoruhodnými zbierkami prírodovednými, historickými i umeleckými. Expozície, umiestnené v kaštieli, podávajú prehľad o vývine lesníctva, drevárstva a poľovníctva na Slovensku, ako aj o dobovom bývaní šľachty (slohový nábytok najmä z 18. -19. storočia, obrazy a iné). Pozornosť púta aj izba tapetovaná dobovými ilustráciami najmä z francúzskych humoristických časopisov, poľovnícke zbrane a trofeje, lesnícke zariadenia, nástroje a pomôcky a dalšie exponáty. Expozície sú prístupné verejnosti v letnej sezóne (máj-september) denne okrem pondelka od 8.30 do 16.00 h, a mimo sezóny od utorka do soboty od 8.00 do 15.00 h. Okolie Banská Štiavnica 4 km, SAD chodí priamo do Sv.Antona (do r. 1998 - Antol). tzch_zel.jpg (4819 bytes) na SV do Banského Studenca (veľká vodná nádrž využívaná na rekreačné účely) - 1 1 /4 h, tzch_zel.jpg (4819 bytes) na západ cez Iliju na najvyšší bod Štiavnických vrchov - Sitno 1 009 m (krásny výhľad). Blízke hrady: Starý zámok, Nový zámok, Glanzenberg, Sitno, Teplica-Pustý hrad Zaujímavosti Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami. Do kompozície parku začlenili rôzne druhy drobnej architektúry, vodopád a jazierko. Odporúčam na romantické prechádzky. KAPLNKA sv.Jána Nepomuckého Nachádza sa pri hlavnej ceste pred odbočkou ku kaštieľu. Rokoková štvorcového pôdorysu z rokov 1755-1758. Klenba - česká placka, strecha manzardová v priečelí štít a otvorená brána s rokokovými kovanými mrežami, fasáda členená pilastrami. V kaplnke krypta Koháryovcov.

Hrad Dolná MičináOpevnený renesančný kaštieľ, postavený v druhej polovici 16. storočia ako gotický. V roku 1667 renesančne prestavaný. Objekt má tri podlažia so štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami a blokovou vežou so schodiskom. Interiér nesie stopy po rekonštrukcii, ktorá tu prebiehala do roku 1990. Dnes je kaštieľ spustnutý.

Gemerský hradPatril medzi najstaršie slovenské hrady a ležal v Rimavskej kotline severne od Tornale nad obcou toho istého mena. Vznikol už v 12. storočí a po tatárskom vpáde roku 1241 ho znovu prebudovali. Ako župný hrad zohral významnú úlohu pri feudalizácii gemerskej oblasti. Už za kráľa Bela IV. sa dostal do súkromných rúk, koncom 14. stor. bol však opäť kráľovským hradom a sídlom župy. Významnú úlohu zohral počas dynastických bojov v Uhorsku v polovici 15. stor., keď sa ho zmocnili vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Neskôr sa ho zmocnil kráľ Matej Korvín, ktorý ho dal roku 1458 zbúrať.

Hrad v ŽarnoviciZmodernizovaná bloková hranolová stavba na vyvýšenine v centre mesta. Gotický hrad postavili v 15.storočí Dóczyovci. Vznikol na obranu mýta a kontrolu obchodnej cesty, ktorú majitelia zneužívali aj vo svoj prospech. Začiatkom 20.storočia opevnenie zbúrali a jadro hradu prestavali na kancelárie. V súčasnosti budova slúži administratívnym účelom. Blízko v Štiavnických vrchoch sa nachádzajú kúpele Vyhne s termálnym kúpaliskom a viacerými umeleckohistorickými a technickými pamiatkami. Blízke hrady: Revište, Šášov, Hronský Beňadik, Pustý Hrad-Teplica.

Kultúrne pamiatky - Slovensko , Zoznam objektov - Hrady - Banskobystrický kraj

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia