KláštorČervený kláštor

Areál kláštora je na východ od obce Červený Kláštor, ktorá leží 6 km na východ od Spišskej Starej Vsi. Nachádza sa pri vtoku potoka Lipník do Dunajca vedľa cesty z Hniezdneho do Spišskej Starej Vsi. Pri areáli je strážené parkovisko.

História

Kartuziánsky kláštor 1320(?) - 1567

Zakladacia listina prvého kartuziánskeho kláštora na Spiši bola vystavená v roku 1299. Na jej základe sa v roku 1305 začalo s výstavbou kláštora na Skale útočišťa pri Letanovciach. V roku 1319 získavajú donáciou letanovský kartuziáni na založenie ďaľšieho kláštora obec Lechnicu. S výstavbou sa započalo po roku 1320, keď jeho zakladaciu listinu potvrdil uhorský kráľ Karol Róbert. Stál na dôležitej diaľkovej ceste, vedúcej z Budína do Krakova, v miestach brodu, kadiaľ sa prechádzalo do Poľska a kde sa vyberalo clo. Založil ho magister Kokoš z rodu Berzeviczyovcov. Prvým predstaveným lechnického kláštora - priorom bol páter Ján, ktorému sa pripisuje návrh použiť na kláštorné strechy červenú krytinu, čo sa stalo podnetom na pomenovanie tohto miesta.
Keď bol kláštor dostatočne hmotne zabezpečený, začali po 1360 so stavbou kostola. K jeho severnej strane pristavali kláštor, ktorý okolo roku 1400 opevnili kamenným múrom. K hradbám pristavili mlyn a poschodovú budovu, v ktorej bola nemocnica a ubytovňa pre cestujúcich. V rokoch 1431 a 1433 kláštor ťažko poškodili a vyplienili husiti. Rehoľnici načas kláštor opustili. Po porážke bratríkov, po roku 1462, sa situácia v kraji upokojila a kláštor bol stavebne upravený. Kartuziáni tu žili do 1563, keď kráľ Ferdinand I. po viac ako 240-ročnej existencii tunajší kláštor zrušil. Kláštor sa stal majetkom Spišskej kapituly, neskôr, od roku 1568 viacerých zemepánov. Jeden z nich, Pavol Rákóczi, dal v roku 1630 postaviť západné krídlo na vonkajšom hosp. dvore.

Kamaldulský kláštor 1711 - 1782

V roku 1699 kúpil areál nitriansky biskup Ladislav Maťašovský, ktorý ho vo svojej záveti v roku 1705 poručil reholi kamaldulov. Noví rehoľníci kláštor prevzali v roku 1711 a postupne ho začali opravovať. Najprv postavili nové mníšske cely - pustovne, súsošie svätej Trojice, opravili kláštorné obytné a hospodárske budovy a nakoniec opravili kostol. Vymaľovali ho barokovo-rokokovými nástennými maľbami, znovu zariadili a v roku 1747 vysvätili. V roku 1754 bolo v lechtickom kláštor zriadené špeciálne profesórium - vysoká teologická škola pre mladých mníchov, ktorá tu sídlila do roku 1772. V rovnakom roku kamldulli zriadili na prvom poschodí konventu lekáreň, ktorá sa stála známa v širokom okolí najmä v časoch jej správcovstva frátrom Cypriánom. Mnísi sa venovali pestovaniu liečivých rastlín, výrobe liekov a liečeniu chorých. V roku 1782 Jozef II. kláštory zrušil.

V roku 1820 získalo Červený kláštor novozaložené gréckokatolícke biskupstvo v Prešove. V roku 1907 vypukol v areáli požiar, ktorý poškodil kláštor. Po prvej svetovej vojne, keď kláštor patril Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove, opravili niektoré budovy. Za druhej svetovej vojny bol kláštor poškodený. S jeho obnovou sa začalo v roku 1952. V roku 1970 areál vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Reštaurátorské práce 1976-1979 sa sústredili na časti zachovaného vnútorného zariadenia kostola a výtvarnej výzdoby niektorých objektov.