Je to goticko-renesančná protiturecká pevnosť, bývalý kláštor premonštrátov, leží v nízkej vyvýšenine na juh od obce Bzovík, 8 km od Krupiny.
Bzovícky kláštor s cestercitským opátstvom založili okolo roku 1130. Neskôr tu vzniklo premonštrátske prešporstvo, ktoré sa stalo najväčším feudálnym panstvom. Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12. storočia. Neskôr sa zmenila gotická prestavba areálu. K staršej románskej lodi s dvojvežovým priečelím pristavili novú svätyňu, postavili nové kláštorné sídlo a rajský dvor. Opravený kláštorný areál podpálili v roku 1471 Krupinčania. S prestavbou kláštora na protitureckú pevnosť začal Žigmund Balassa. Okolo pevnosti bola vodná priekopa a celý kláštor opevnil vysokým plným múrom so štyrmi nárožnými baštami. V roku 1678 Bzovík obsadili povstalecké vojská a areál sa stal majetkom jezuitov. Neskôr ho spravovala Ostrihomská kapitula. Kláštor bol zdevastovaný a rozobratý, pretože nevyhovoval vtedajšiemu režimu.
Ruiny dnes vyzerajú impozantne a zaujímavo. Horšie je to po vstupe do areálu. Zostala tu len gotická sakristia, pozmenená na kaplnku a zvyšok je zbúraný až do základov. Stav je neutešený a citlivými úpravami by bolo možné vrátiť pamiatke život a dôstojný charakter.