JazeroŠútovo

Vrútky
KrajinaSlovensko
MestoVrútky
Psč03861
Hodnotenia
3
Prostredie
3
Zážitok
3
Cena
3
Dostupnosť
3

✎Poloha a opis

Jazero leží na úpätí Národného parku Malá Fatra, 20 km severovýchodne od Martina. Nájdete tu vodopád, ktorý napájajú Mojžišove pramene vyvierajúce pod Hromovým. Zaujímavá je i tiesňava - Tesnô s niekoľkými menšími vodopádmi. Možnosti okolia: možnosť rybolovu pstruhov.

🌄Galéria

JazeroŠútovo
⌂🌄★
Skryť
Navrhni fotku
Objekty v okolí
RelaxDvojpodlažná chata v oblasti Malá Fatra, v blízkosti centier Martinské hole a Jasenská dolina. Chata sa nacháza v rekreačnej oblasti Piatrová vo Vrútkach(3km z hlavného tahu Žilina-Tatry). Na prizemí je kompletne vybavená kuchyňa, obyvacka s krbom a sedacou súpravou, kúpelňa a WC. Na poschodí sú jedna prechodná(4 lôžka) a jedna samostatna spálňa (5 + 1 lôžok). V lete je hostom k dispozícii ohnisko a plastové lehátka. Chata poskytuje ubytovanie pre 1-2 rodiny. Minimálny počet je 6 osôb, alebo cena 66 EUR/objekt/noc. Vrútky
Harley Steak PubPodnik s jedným z najprepracovanejších a najzaujímavejších interiérov na celom Slovensku a blízkom okolí. Výborné steaky, dobré pivo správne vychladené, profesionálna a ochotná obsluha. Harley ma veľmi milo prekvapil a ako editor knp.sk som žiadne výhrady stojace za zmienku nenašiel. Vrútky
Veľká FatraVeľká Fatra je bohatá na povrchové aj podzemné vody, čisté bystrinky, vodné nádrže, minerálne pramene a nepochybne aj na krásne lesy. Rozmanitý povrch s rozdielnymi poveternostnými a pôvodnými pomermi podporuje rošzírenie viacerých druhov rastlinstva. Veľká Fatra je jedným z najväčších jadrových pohorí kryštalicko-druhohorného pásma vnútorných Západných Karpát vo Fatransko-tatranskej oblasti. Kryštalické jadro, budované prevažne granitoidnými horninami (žuly, miestami kryštalické bridlice), vystupuje na povrch len na malej ploche v severnej časti pohoria. Druhohorné súvrstvia vytvárajú sedimentárny obal kryštalického jadra a majú zložitú stavbu. Veľká Fatra je klasickou ukážkou príkrovovej stavby pohoria a na jej geologickej stavbe sa podieľajú základné tektonické jednotky ako sú tatricum, krížňanský príkrov, chočský príkrov, gemericum – príkrov Tlstej. Okrem prevažujúcich vápnitých honín (dolomity a vápence) sa uplatňujú i sliene, slienité vápence, bridlice, kremence, zlepence, pieskovce a iné horniny. Priľahlá Turčianska kotlina leží na neogénnych horninách. Horniny krížňanského príkrovu tvoria hlavne Hôľnu Fatru s hladkými, mäkko modelovanými svahmi na menej odolných slieňovcoch, slienitých vápencoch, zlepencoch a bridliciach, ktoré budujú aj hlavný chrbát (oblasť Krížnej 1574 m n.m., Ploskej 1532 m n.m. a Ostredka 1592 m n.m.). Medzi nimi vystupujú aj odolné dolomity a vápence. Z masívneho hôľneho reliéfu takto vystupujú príkrovové trosky triasových vápencov chočského príkrovu (napr. Suchý vrch). Veľká časť týchto hrebeňov je odlesnená a horské lúky a pasienky vytvárajú typický charakter územia, podľa ktorého bol i pomenovaný tento oddiel Veľkej Fatry. Strmé hladké trávnaté svahy a žľaby Hôľnej Fatry sú silne lavinózne. Krížňanský príkrov buduje aj prevažnú časť oddielu Lysca. S hôľnym reliéfom ostro kontrastuje Bralná Fatra, ktorú tvoria mohutné komplexy tvrdých hornín chočského príkrovu (najmä vápence a dolomity) s prevahou bralného reliéfu so skalnými stenami, stupňami, bralnatými stráňami, vežami, skalnými oknami, tiesňavami a kaňonovitými dolinami. V západnej časti Veľkej Fatry sa zvetrávaním a eróziou vytvorili vyhľadávané pôsobivé scenérie na svahoch Gaderskej, Blatnickej či Belianskej doliny spolu s ich krasovými javmi, puklinovými, puklinovo-eróznymi alebo horizontálnymi riečnymi jaskyňami, previsovými jaskyňami alebo skalnými prevismi. Nachádza sa tu niekoľko desiatok jaskynných sústav a najvýznamnejšie jaskyne sú Mažarná, Piesková, Hubná, Guľôčková a v Belianskom krase najdlhšia jaskyňa Suchá. V niektorých kaňonovitých dolinách sa vyskytujú aj menšie či väčšie vodopády, prevažne občasného, sezónneho charakteru.Patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, Fatransko-tatranská oblasť, celok Veľká Fatra. Pásmo v západnej časti zasahuje do Turčianskej kotliny. Hranice Veľkej Fatry sa dotýkajú na severe so Spišskou Fatrou a Krivánskou Fatrou, na východe s Nízkymi Tatrami a na juhu s Kremnickými a Starohorskými vrchmi.Najvyššim vrchom vo Veľkej Fatre je Ostredok (1592 m) a najnižším miestom je hladina Váhu pri Vrútkach (asi 400 m). Územie je dlhé približne 40 km, a to od údolia Váhu pri Kraľovanoch až po dolinu Bielej vody Bystrice.Zo všetkých krasových dolín vo Veľkej Fatre patria medzi najvýznamnejšie Gaderská, Blatnická, Necpalská, Žarnovická a Harmanecká. Nájdete tu aj doliny, ktoré vznikli eróziou žulového, slienitého, bridlicového a kremencového podložia, napr. Ľubochnianská, Kantorská, Bystrá, Revúcka a iné doliny. Čo sa týka potokov, tak k najväčším bystrinám patria Žarnovický, Blatnícky, Necpalský a Čukotský potok. Rastlinstvo a flóra Geologický podklad, tvar reliéfu, pôdne a klimatické pomery sa spolu s ďalšími činiteľmi podieľali na vzniku rozmanitých stanovíšť Veľkej Fatry. Na nich sa vyvinuli pozoruhodné spoločentsvá a druhy rastlín (len vyšších rastlín tu bolo zistených vyše 1000 druhov) a živočíchov s nadregionálnou významnosťou. Prírodný charakter si zachovali najmä lesné spoločenstvá (približne 90 % územia Veľkej Fatry pokrývajú lesy). Mnohé z nich sú cenným dokladom vývoja lesných spoločenstiev karpatského typu s výskytom početných vzácnych a ohrozených druhov. Najmä v extrémnejších polohách, kde neboli výrazne dotknuté lesohospodárskou činnosťou, si zachovávajú prirodzené zastúpenie lesných drevín a prirodzený spôsob obnovy cestou rozpadu pralesovitých formácií. Z lesov najväčšiu rozlohu zaberajú bukové lesy, ktoré miestami zasahujú až k súčasnej, v dôsledku intenzívneho pastierstva v minulosti značne zníženej, hornej hranici lesa. Na nej nachádzame aj prírodné smrečiny. Na vápencoch a dolomitoch pretrvali reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris), menšie porasty dúbrav, v najvyšších polohách alebo inverzných roklinách kosodrevina. Veľkú Fatru charakterizuje aj veľký koncentrovaný výskyt tisu (Taxus baccata), ktorý sa ako typická drevina a doklad vývoja flóry - relikt skorého poľadového obdobia dostal v štylizovanej podobe aj do znaku nového národného parku. Reliktný charakter majú aj rastlinné spoločenstvá skalných biotopov so vzácnymi taxónmi. Orientácia pohoria a vápencové podložie v prevažnej časti územia spôsobujú, že medzi charakteristické prvky flóry a fauny nepatria len typické karpatské horské druhy, ale v porovnaní s inými vysokými pohoriami Slovenska má Veľká Fatra viac teplomilovných prvkov. Hodnotné sú aj trávobylinné spoločenstvá s prirodzeným alebo prírode blízkym zložením, ktoré sa vyvinuli a do súčasnosti zachovali najmä v oblasti hrebeňa Veľkej Fatry. Vyznačujú sa veľkou pestrosťou druhového zloženia, v ktorom sú zastúpené aj niektoré alpínske a subalpínske druhy. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický početný výskyt veternice narcisokvetej (Anemone narcissiflora), žltohlavu najvyššieho (Trollius altissimus), fialky žltej (Viola lutea), chlpánika oranžového (Pilosella aurantiaca) a i. K najzaujímavejším a nielen oku odborníka lahodiacim biotopom patria skalné steny, previsy, sute na vápencoch a dolomitoch, extrémne polohy najvyšších vrcholov, lavínové žľaby na hlavnom hrebeni, inverzné rokliny, výhrevné stráne atď., kde sa vyskytujú mnohé aj laickej verejnosti pomerne známe rastliny – horce (Gentiana sp.), prvosienky (Primula sp.), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), fialka alpínska (Viola alpina), horčičníky (Erysimum sp.) a iné. Vo Veľkej Fatre alebo v jej podhorí nájdeme veľkú skupinu endemických druhov, ktoré sa v dôsledku predchádzajúceho vývoja vyskytujú len na určitom obmedzenom území, ako je napr. klinček lesklý (Dianthus nitidus), klinček včasný (Dianthus hungaricus), ostrica vždyzelená tatranská (Carex sempervirens subsp. tatrorum), na vápencové bučiny viazaný cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), kostrava tatranská (Festuca tatrae), mak tatranský (Papaver tatricum), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) alebo nedávno opísané nové druhy jarabina pekárovská (Sorbus pekarovae) a lipnica slieňomilná (Poa margilicola). K ojedinelým druhom patria aj relikty s izolovaným výskytom v Západných Karpatoch, alebo nové taxóny ako je pochybok huňatý (Androsace villosa), arábka nová (Arabis nova), huľavník rakúsky (Sisymbrium austriacum) a mrlík listnatý (Chenopodium foliosum). Centrum rozšírenia a výskyt obmedzený prevažne na územie Veľkej Fatry majú druhy guľôčka srdcovitolistá (Globularia cordifolia), starček tôňomilný (Senecio umbrosus), či volovec vŕbolistý (Buphtalmum salicifolium), naopak, na hranici svojho rozšírenia tu rastie napr. škumpa vlasatá (Cotinus coggygria). Medzi botanické skvosty Slovenska a priam európske unikáty patrí najmä oblasť Gadera, kde pôsobila už prvá slovenská botanička Izabela Textorisová z Blatnice. Vzhľadom na špecifické nároky na hydrologický režim a veľkú zraniteľnosť zmenou vonkajších podmienok sa stávajú čoraz zriedkavejšími mokraďové spoločenstvá. Patria k im napríklad aj lemy lužných drevín a vlhkomilných bylín pri vodných tokoch a plochách, ale najvzácnejšie a najohrozenejšie sú fragmenty slatín s typickými rašeliniskovými spoločenstvami, v ktorých majú svoj domov mnohé machorasty, spoločenstvá nízkych a vysokých ostríc a na ne nadväzujúce vyššie sukcesné štádiá s porastami krov a stromov. K najzaujímavejším druhom rašelinísk patria mäsožravé rastliny, ako sú napr. rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), ohrozená rosička anglická (Drosera anglica), alebo tučnice (Pinguicula sp.), k najvzácnejším zasa spoločenstvá nízkych ostríc s druhmi ako ostrevka slatinná (Sesleria caerulea), ktorá tu má posledné lokality v celých Západných Karpatoch, alebo šašina hrdzavá (Schoenus ferrugineus). Údolná časť Turčianskej kotliny je prevažne intenzívne poľnohospodársky využívaná a urbanizovaná, čo sa odrazilo aj na zložení jej rastlinného pokryvu. Tvoria ho väčšinou poľnohospodárske kultúry pestované na ornej pôde a intenzifikované trvalé trávne porasty lúk a pasienkov. Medzi nimi sa zachovali fragmenty prírode blízkych bylinných spoločenstiev a porastov drevín rastúcich mimo lesa, prípadne menších lesíkov. Dotvárajú charakteristický malebný obraz krajiny, ale najmä plnia nezastupiteľnú funkciu genofondovo významných lokalít (napr. fragmentov teplomilovnej alebo mokraďovej vegetácie) a interakčných prvkov systému ekologickej stability, ktoré umožňujú prežívanie a rozmnožovanie mnohých nielen rastlinných, ale aj živočíšnych druhov a sú potenciálnym zdrojom ich šírenia do okolitého prostredia. Vydareným príkladom ľudskej snahy o navrátenej vzrastlej zelene do prostredia, z ktorého ju najprv odstránil, aby získal poľnohospodársku pôdu, sú Mošovské aleje. K dendrologickým skvostom Turčianskej kotliny patria napríklad aj chránené stromy Lipy v Doline v k.ú. Necpaly. Veľmi významnou zložkou bioty Veľkej Fatry sú huby. Makromycéty sú tu zastúpené vreckatými aj bazídiovýtrusnými druhmi. Z chránených druhov treba spomenúť hlavne náramkovku cisársku (Catathelasma imperiale), ktorá v pohorí rastie na niekoľkých lokalitách, tiež hríb horký (Boletus radicans) a hríb purpurový (B. rhodoxanthus). Zo vzácnych druhov stojí za zmienku najsevernejšie rozšírenie hríba satanského (B. satanas) na Slovensku práve vo Veľkej Fatre. Živočíšstvo Vo faune Veľkej Fatry prevládajú horské živočíchy, ale vďaka špecifikám klímy sa aj v živočíšstve vyskytujú určité zvláštnosti, pričom cenné sú aj podhorské biotopy pahorkatín, lesíkov a mokradí. Faunu stavovcov reprezentujú charakteristickí zástupcovia západokarpatských spoločenstiev centrálneho okrsku fatranského. V celom území nachádzajú dobré podmienky pre svoj život cicavce. Spomeňme naše veľké šelmy – medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis lupus) i vzácneho rysa ostrovida (Lynx lynx) či mačku divú (Felis silvestris). K nim sa radia aj ďalšie mäsožravce hôr a podhoria ako je jazvec lesný (Meles meles), kuny (Martes martes, Martes foina), vzácne aj vydra riečna (Lutra lutra). Z poľovnej zveri tu môžeme stretnúť početné skupinky jelenej (Cervus elaphus), srnčej (Capreolus capreolus) či diviačej (Sus scrofa) zveri, zajaca poľného (Lepus europaeus) či líšku (Vulpes vulpes). Kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra) bol vysadený do oblasti Gaderskej doliny v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, je pôvodom z Álp a vo Veľkej Fatre je nepôvodným a príležitostne loveným druhom. Z hlodavcov môžeme spomenúť typických, ale nie početných obyvateľov lesov a ich okrajov ako je plch lieskový (Muscardinus avellanarius), plch lesný (Dryomys nitedula) alebo plch sivý (Glis glis), v zachovaných porastoch v záveroch dolín žije aj vzácny hraboš tatranský (Microtus tatricus) alebo myšovka horská (Sicista betulina). K nim sa pridružuje ďalší vzácny druh zo skupiny hmyzožravcov piskor vrchovský (Sorex alpinus) alebo popri potokoch a v mokradiach žijúce dulovnice (Neomys fodiens, Neomys anomalus). Početné jaskyne tejto časti pohoria sú domovom a zimoviskom viacerých druhov netopierov, vrátane tých vzácnejších ako sú podkováre (Rhinolophus hipposideros, Rhinolophus ferrumequinum), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), netopier pestrý (Vespertilio murinus). Letné kolónie netopierov však nachádzame i na povalách budov a kostolov, predovšetkým netopiera obyčajného (Myotis myotis). Juhozápadná časť Veľkej Fatry patrí k najcennejším územiam aj pokiaľ ide o hniezdiace druhy vtákov, vrátane tých najohrozenejších ako je orol skalný (Aquila chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina), včelár lesný (Pernis apivorus), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), bocian čierny (Ciconia nigra), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), skaliar pestrý (Monticola saxatilis) alebo vrchárka červenkavá (Prunella collaris). Nachádzajú sa tu aj tokaniská a hniezdiská lesných kurovitých vtákov tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix) a jariabka hôrneho (Bonasa bonasia). Hniezdi tu pestrá škála dravcov, viaceré druhy sov od výra skalného (Bubo bubo), sovy lesnej (Strix aluco), sovy dlhochvostej (Strix uralensis) po malé lesné druhy kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum) a kuvik kapcavý (Aegolius funereus). Pozorovať tu môžeme aj viaceré druhy ďatľov, napr. ďatľa trojprstého (Picoides tridactylus), ďatľa čierneho (Dryocopus martius), ďatla bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), žlnu sivú (Picus canus), krutohlava hnedého (Jynx torquilla), alebo aj vzácneho lelka lesného (Caprimulgus europaeus). Zo spevavcov tu môžeme spomenúť ďalšie významné hniezdiče škovránika stromového (Lullula arborea), muchára sivého (Muscicapa striata), muchárika červenohrdlého (Ficedula parva), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), žltochvosta lesného (Phoenicurus phoenicurus), drozda kolohrivého (Turdus torquatus), strakoša červenochrbtého (Lanius collurio), krkavca čierneho (Corvus corax), či orešnicu perlavú (Nucifraga caryocatactes). Na horských lúkach vidno ľabtušku vrchovskú (Anthus spinoletta), popri potokoch vodnára potočného (Cinclus cinclus), trasochvosta horského (Motacilla cinerea) alebo pestrého rybárika riečneho (Alcedo atthis). Ako významné hniezdne teritórium ohrozených druhov vtákov bola Veľká Fatra zaradená nielen medzi 32 významných vtáčích území Európy na Slovensku, ale bola aj navrhnutá medzi chránené vtáčie územia v rámci Európskeho spoločenstva. V niektorých obciach Turčianskej kotliny pravidelne hniezdi bocian biely (Ciconia ciconia), zo sov plamienky driemavé (Tyto alba) alebo kuvik plačlivý (Athene noctua), či čoraz vzácnejšie lastovičky (Hirundo rustica) a belorítky (Delichon urbica), v ich okolí na poliach jarabica poľná (Perdix perdix), prepelica poľná (Coturnix coturnix), škovránok poľný (Alauda arvensis), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), chrapkáč poľný (Crex crex), či cíbik chochlatý (Vanellus vanellus). Zistených tu bolo 7 druhov plazov, z ktorých môžeme stretnúť nielen bežnejšiu jaštericu živorodú (Lacerta vivipara), slepúcha lámavého (Anguis fragilis) či vretenicu severnú (Vipera berus), ale aj vzácnejšiu jaštericu múrovú (Podarcis muralis) alebo užovku hladkú (Coronella austriaca). Mokrade a pramene Veľkej Fatry sú mimoriadne významnými stanovišťami všeobecne ohrozených obojživelníkov, najmä salamandry škvrnitej (Salamandra salamandra), mloka karpatského (Triturus montandoni), mloka horského (Triturus alpestris), kunky žltobruchej (Bombina variegata), v podhorí i mloka bodkovaného (Triturus vulgaris), ropúch (Bufo bufo, Bufo viridis) a rosničky zelenej (Hyla arborea). Potoky Veľkej Fatry a Turčianskej kotliny sú typickými pstruhovými a lipňovými tokmi s najvýznamnejšími druhmi rýb hlavátka podunajská (Hucho hucho), pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) a hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus). Pestré biotopy pohoria poskytujú rozmanité podmienky aj pre rôzne skupiny bezstavovcov, medzi ktorými boli nájdené mnohé vzácne a ojedinelé druhy našej fauny. Z nich môžeme spomenúť mäkkýše (napr. Argna bielzi, Chondrina tatrica, Truncatelina claustralis), viaceré pavúky a kosce, mnohonôžky (Tatrasoma carpaticum, Julus curvirostris, Polydesmus tatranus), zaujímavý výskyt teplomilného druhu modlivka zelená (Mantis religiosa), motýle (Depresaria hofmani, Catoptria osthelderi, Erebia pronoe, Papilio machaon, Iphiclides podalirius, Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne), chrobáky (Carabus obsoletus, Trechus pulchellus, Nebria rufescens, Gaurotes excellens, Rosalia alpina) a v neposlednom rade pestré a bohaté spoločenstvá makrozoobentosu tokov. Vo Veľkej Fatre sa nachádzajú ideálne východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy rôznych zameraní. Nové informácie sa môžete dozvedieť a zaujímavé prírodné hodnoty uvidieť na našich náučných chodníkoch. Chodník Hrebeňom Veľkej Fatry vedie z Krížnej cez Ostredok, Suchý vrch, Kýšky a Ploskú na Borišov. Podáva informácie o vývoji územia, rastlinstve, živočíšstve a ochrane prírody. Informácie o prírodných pomeroch Veľkej Fatry dostanete aj na náučnom chodníku Gaderskou dolinou. Naň nadväzuje chodník k zrúcanine Blatnického hradu. K mokradiam Turca vedú 3 cyklotrasy. Národná prírodná rezervácia Borišov, vyhlásená v r. 1981 na ploche 430 ha. Predmetom ochrany sú spoločenstvá až štyroch lesných vegetačných stupňov (bukového, jedľovo-bukového, smrekovo-jedľovo-bukového a smrekového až kosodrevinového) s bohatou flórou a faunou reprezentovanou napríklad veľkými šelmami. Súčasťou rezervácie je aj prirodzene sa vyvíjajúci horský vodný tok a jaskyne. Národná prírodná rezervácia Čierny kameň, vyhlásená v r. 1964 na ploche 34 ha. Troska Chočského príkrovu predstavujúca jediný priestor vo Veľkej Fatre, kde sa zachovala prirodzená vrstevnatosť lesných vegetačných stupňov od 5. po 8. s pestrým zložením fytocenóz s bohatým zastúpením vzácnych a ohrozených druhov vrátane nových endemických taxónov a spoločenstiev. Na mape č. 238. Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina, vyhlásená v r. 1949 na ploche 20 ha. Lesné spoločenstvá jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa s výskytom treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý v tejto oblasti dosahuje najväčší prirodzený výskyt v Európe. Najstaršie maloplošné chránené územie vo Veľkej Fatre. Národná prírodná rezervácia Jánošíkova kolkáreň, vyhlásená v r. 1964 na ploche 243 ha. Komplex horských smrečín 6. a 7. lesného vegetačného stupňa na kryštalinickom podloží, veľmi diferencovaných, miestami až 250-ročných, pomiestne pralesovitého charakteru. Národná prírodná rezervácia Kornietová, vyhlásená v r. 1973 na ploche 84 ha. Pralesovité lesné porasty smrekovo-bukovo-jedľového vegetačného stupňa na vápencovom aj kryštalinickom podloží. Národná prírodná rezervácia Kundračka, vyhlásená v r. 1973 na ploche 115 ha. Územie reprezentuje pestré striedanie spoločenstiev rôznych skupín lesných typov s pozoruhodným rozšírením dealpínskych borín v nadmorskej výške 950 až 1050 m. Národná prírodná rezervácia Lysec, vyhlásená v r. 1984, s rozlohou 70 ha. Územie je výnimočné zachovalými porastami jedľových bučín, bukových javorín, jaseňových javorín a smrečín rastúcich na relatívne malej ploche a výškovom prevýšení troch vegetačných stupňov. Na strmých bralných svahoch sa vyskytujú mnohé chránené živočíchy horského pásma západokarpatského lesa. V okolí NPR sa možno stretnúť s tradičným spôsobom využívania územia pastvou oviec. Národná prírodná rezervácia Madačov, vyhlásená v r. 1984 (výmera 331 ha). V popredí záujmu ochrany prírody sú ohrozené druhy živočíchov, ktoré našli svoje útočisko v prirodzených bukovo-jedľových a jedľovo-bukových lesoch. Bohatstvo krasových javov a najsevernejší koncentrovaný výskyt tisu v národnom parku len dotvára výnimočné hodnoty Madačova. Národná prírodná rezervácia Padva, vyhlásená v r. 1972 na rozlohe 325 ha. Je typická krasovými scenériami tvorenými vápencovými tiesňavami s dvoma vodopádmi vymodelovanými jedným z prítokov Gaderského potoka. Padva vyniká vysokou biodiverzitou typickou pre karpatský prales. Z ochranárskeho a estetického hľadiska ju možno zaradiť medzi najvzácnejšie časti Národného parku Veľká Fatra. Národná prírodná rezervácia Rakšianske rašelinisko, vyhlásená v r. 1984 na rozlohe 6 ha. Plytká vápnitá slatina s mozaikou mokraďových spoločenstiev s bohatým výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Národná prírodná rezervácia Rumbáre, vyhlásená v r. 1973 na rozlohe 52 ha. Zachované porasty smreka, jedle, buka s prímesou javora a smrekovca. Príklad dynamiky vývoja prírodných lesov v rovnakých nadmorských výškach s rôznou expozíciou a geologickým podkladom. Národná prírodná rezervácia Skalná Alpa, vyhlásená v r. 1964 na rozlohe 525 ha. Zachovalý komplex horských lesov 3. až 8. lesného vegetačného stupňa s ukážkami lesných, hôľnych, mačinových a skalných spoločenstiev pohoria. Národná prírodná rezervácia Suchý vrch, vyhlásená v r. 1988 na rozlohe 71 ha. Bohaté a pestré zoskupenie vzácnych rastlinných spoločenstiev so zastúpením endemických a reliktných druhov Karpát. Národná prírodná rezervácia Tlstá, vyhlásená v roku 1981, s výmerou 3 066 ha. Najväčšia rezervácia národného parku (a jedna z najväčších na Slovensku) slúžiaca k ochrane výrazných bralnatých, často skrasovatených vápencovo-dolomitových komplexov Gaderskej a Blatnickej doliny s výnimočnou flórou, faunou a unikátnymi spoločenstvami. Územie je významné zachovalými porastami dubovo-bukového až smrekového lesného vegetačného stupňa s bohatstvom vysokohorskej, horskej, teplomilnej i slatinnej kveteny, ktorá v kombinácii s rôznorodosťou ekologických faktorov a početnými jaskyňami radí Tlstú medzi unikátne nielen v slovenskom, ale aj v európskom priestore. Národná prírodná rezervácia Veľká Skalná, vyhlásená v r. 1988, rozloha 645 ha. Záujmom ochrany sú vzácne krasové formy prezentované ostrými bočnými hrebeňmi, kamennými vežičkami a stĺpmi porastenými vápnomilnou horskou vegetáciou a zachovalé lesné porasty s hojne zastúpeným tisom prirodzene spájajúce gaderskú a harmaneckú oblasť najväčšej koncentrácie tisu vo Veľkej Fatre. Prírodná rezervácia Biela Skala, vyhlásená v roku 1993 na ploche 185 ha. Je ukážkou prirodzených lesných porastov 5. až 7. vegetačného stupňa a viacerých typov skalných a sutinových spoločenstiev s vysokou prírodovednou a ochranárskou hodnotou. Nachádza sa na rozhraní Hôľnej a Bralnej Fatry s charakteristickou širokou dolinou vyúsťujúcou do úzkej riečno-krasovej tiesňavy. Na mape Prírodná rezervácia Katova skala, vyhlásená v roku 1982 na ploche 47 ha. Zvyšky prirodzených lesných i nelesných spoločenstiev s výskytom vzácnej teplomilnej vegetácie a živočíšnych druhov montánneho pásma západokarpatského lesa. Prírodná rezervácia Korbeľka, vyhlásená v roku 1973 na ploche 86 ha. Ojedinelý lesný komplex Veľkej Fatry so zachovalými spoločenstvami bukového a jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa s výskytom tisu na severnom okraji Veľkej Fatry. Prírodná rezervácia Rojkovské rašelinisko, vyhlásená 1950 v roku na ploche 3 ha. Prelínanie slatinných rašelinných a vrchoviskových spoločenstiev podmienené hydrologickou situáciou - prítomnosťou uhličitých prameňov a kráterov. Národná prírodná pamiatka Perlová jaskyňa, rok vyhlásenia 2001, dĺžka 450 m. Erozívno - rútená jaskyňa s unikátnou sintrovou výplňou, dokumentujúca krasové procesy. Na mape č. 1645. Prírodná pamiatka Dogerské skaly, vyhlásená v roku 1952 na ploche 0,2 ha. Vzácna ukážka hornín jurskej doby umožňujúca štúdium profilu, zloženia a zafarbenia doggerských vrstiev na prístupnom mieste. Prírodná pamiatka Hradené jazero Blatné, vyhlásená v roku 1990 na ploche 4 ha. Jazero vytvorené skalným rútením a následným prehradením vodného toku, čo predstavuje ojedinelý genetický vývoj jazera v Karpatoch. Prírodná pamiatka Jazierske travertíny, vyhlásená v roku 1952 na ploche 2 ha. Zriedkavá geomorfologická forma travertínovej terasy so vzácnymi dokladmi o vývoji živej prírody v poslednom období štvrtohôr. Prírodná pamiatka Krkavá skala, vyhlásená v roku 1952 na ploche 0,3 ha. Dominantná vápencová skala v krajine, vytvorená procesmi erózie za prispenia tektonického porušenia horninového masívu. Prírodná pamiatka Majerova skala, vyhlásená v roku 1992 na ploche 9 ha. Geomorfologicky a geologicky hodnotný prírodný výtvor s výskytom vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Prírodná pamiatka Matejkovský kamenný prúd, vyhlásená v roku 1986 na ploche 9 ha. Príklad prirodzeného vývoja kvádrovitej odlučnosti granitov s ukážkami recentného mrazového zvetrávania so zachovaným prúdom blokov i vývoja lesných pôd. Prírodná pamiatka Prielom Teplého potoka, vyhlásená v roku 1984 na ploche 21 ha. Kaňonovitý úsek Teplého potoka s priľahlými lesnými komplexami a ukážkami krasového reliéfu, travertínov i eróznych foriem riečneho toku. Prírodná pamiatka Rojkovská travertínová kopa, vyhlásená v r. 1971, plocha 0,1 ha. Pozoruhodný travertínový útvar s kráterovým prameňom minerálnej vody a kruhovým jazierkom na vrchole. Prírodná pamiatka Travertínové terasy Bukovinka, vyhlásená v roku 1980 na ploche 2 ha. Morfologicky významný travertínový útvar nad dolinou Revúcej oživovaný pretekajúcou vodou a priľahlé mokraďové biocenózy. Nálezisko fosilných slimákov dokumentujúcich vývoj prírody v štvrtohorách. Prírodná pamiatka Vlčia skala, vyhlásená v roku 1952 na ploche 1 ha. Travertínový útvar dokumentujúci vznik a postupnosť tvorby travertínových terás v údolí Revúcej. Chránený areál Dekretov porast, vyhlásený v r. 1999, rozloha 6 ha. Vekovo a štrukturálne diferencovaný porast, založený Jozefom Dekretom - Matejovie v 19. storočí. V poraste nájdeme staré smreky, buky, jedle a smrekovce. Chránený areál Háj pred dolinou Teplô, vyhlásený v roku 1975 na ploche 0,2 ha. Háj vysadený na počesť 10. výročia vzniku prvej Československej republiky. Chránený areál Krásno, vyhlásený v roku 1997 na ploche 125 ha. Charakteristické lesné spoločenstvá prestárlych porastov s výskytom vzácnych druhov fauny a flóry. Generačná lokalita hlucháňa. Chránený areál Mošovské aleje, vyhlásený v roku 1969. Krajinotvorne významný a esteticky pútavý systém stromových alejí v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine, v ktorom nachádza svoje útočisko množstvo chránených druhov živočíchov. Aleje vytvárajú až 12,5 kilometra dlhý komplex zelene, v ktorom dominujú jaseň štíhly a javory v kombinácii s jedincami lipy malolistej a orecha čierneho. Chránený areál Revúca, vyhlásený 2002, plocha 39 ha. Zabezpečuje ochranu podhorskej riečky s aluviálnymi močiarmi, slatinnými lúkami a brehovými porastmi. Vrútky
SLSPOtváracie hodiny Po: 08:00 - 17:00 Ut: 08:00 - 17:00 St: 08:00 - 17:00 Št: 08:00 - 17:00 Pi: 08:00 - 17:00 Vrútky
STAMA plus, s.r.o.Stavebná firma STAMA plus s.r.o. začala svoju činnosť v roku 1992. Ako fyzická osoba s dvoma brigádnikmi sme stavebné práce vykonávali v menšom rozsahu - ako vedľajšiu činnosť. Od roku 1995 sa stavebné práce stali našou hlavnou náplňou práce a s tým sa ruka v ruke rozširovala aj ponuka našich služieb. Zameriavali sme sa na prestavby bytových jadier a maliarske práce. V roku 1998 sme sa s rozvíjaním ponuky stavebných prác pretransformovali na spoločnosť STAMA plus s.r.o.. Náš profesionálny prístup a kvalitne zrealizované stavebné projekty nás viedli v nasledujúcom desaťročí k rozvíjaniu pôsobnosti firmy. Dnešnú štruktúru spoločností s názvom STAMA plus s.r.o. sme nadobudli v roku 2005. V súčasnosti stále pribúdajú odborníci v jednotlivých stavebných oblastiach a tým sa aj skvalitňuje ponuka našich služieb. Výborné zázemie, skúsenosti našich pracovníkov a rozširujúci sa strojový park nám umožnili aj realizáciu stavieb na kľúč. Nášmu zákazníkovi ponúkame stavebný projekt od návrhu cez realizáciu až po finálne úpravy v interiéri hotovej stavby. Dobré referencie našej firmy a dodržiavanie zmluvných termínov nám otvorili cestu aj k zákazkám zo strán firiem a organizácií v Turci a aj v rámci Slovenska. Trendom tohto obdobia s ktorým sa stretávajú slovenské firmy je odliv kvalifikovaných pracovných síl do zahraničia. Firma STAMA plus s.r.o. sa snaží vytvárať pracovné podmienky , ktoré motivujú našich ľudí pracovať doma na Slovensku. Zamestnávame pracovníkov, ktorým sa snažíme poskytovať kvalitné zázemie, zároveň priestor pre realizáciu a nadobúdanie ďalších vedomostí a praktických skúseností v oblasti stavebníctva. Vážime si svojich zamestnancov, pretože ich dobrá práca nám pomáha presadzovať sa v silnom konkurenčnom prostredí stavebných firiem v regióne, ako aj na celom území Slovenska. Spoločnosť STAMA plus s.r.o. Vám ponúka široké spektrum stavebných prác, ktoré realizujeme podľa motta: Vaše plány premeníme na skutočnosť... Naša spoločnosť Vám ponúka: stavby rodinných domov a polyfunkčných objektov na kľúč, rekonštrukcie a opravy bytov a budov vrátane PSV (voda, kúrenie, plyn, elektroinštalácie), maliarske a natieračske práce, búracie práce a práce v oblasti stavebnej chémie, prestavby bytových jadier, realizácie zámkových dlažieb na kľúč. Vrútky
Šport TuristikaJazerá
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia