História
Najstaršia písomná pamiatka hradu Muráň (castrum Mowran) je z roku 1271, keď ho kráľ Štefan V. daroval dvornému sudcovi Mikulášovi Gunicovi. Hrad teda vznikol pravdepodobne v 2. polovici 13. storočia. Okrem strážnej funkcie na ceste smerom do Horehronia slúžil prechodne ako poľovnické sídlo královskej družiny. Od r. 1321 vlastní hrad rod Rátol.
Okolo r. 1430 boli na hrade Jiskrove vojská.
Okolo roku 1500 kráľ daroval Muránsky hrad Štefanovi Zápoľskému. Ten ho prepustil Jurajovi Tornalimu. Po jeho
smrti zdedil majetok jeho štvorročný syn Ján a správcom sa stáva Matej Bašo. Toto obdobie tvorí v dejinách hradu zvláštnu kapitolu.
Matej bašo sa smutne preslávil ako lúpežný rytier. Hneď ako sa dostal ku správcovstvu snažil sa získať hrad pre seba. Mladého Jána poslal do Poľska, odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Hrad potom obsadil a
vyhlásil sa za jeho pána. Odtiaľ podnikal lúpežné výpravy do širokého okolia, drancoval a zabíjal. Vykradol
kostol v Rimavskej Sobote, vyraboval kláštor v Hrabušiciach. Na hrade razil falošné mince. Kráľ Ferdinand v roku 1548 vydal rozkaz na jeho chytenie a uväznenie. Touto úlohou poveril krajinský snem pána Krásnej Hôrky – Františka Bebeka. Cisárske vojsko pod vedením Mikuláša zo Salmu hrad niekoľko mesiacov obliehalo. Na pomoc prišlo aj vojsko zo Španielska. V roku 1549 hrad po dlhom dobýjaní obrancovia napokon dobrovoľne vydali, ale Matejovi Bašovi sa podarilo utiecť. V Telgárte ho však chytili pastieri, spozňajúc v ňom presláveného lúpežného rytiera.
Spútaného ho priviedli späť na hrad, tu bol odsúdený na smrť a rozsudok aj hneď vykonali. Spolu s ním bolo popravených 16 najvernejších spolubojovníkov. Po dobytí hradu tam zostalo kráľovské vojsko.