HradHrad Dolná Mičiná

Krajina	Slovensko
Mesto	Dolná Mičiná

Hodnotenia

5

Zážitok

8

Dostupnosť

5

Sprievod

2

Cena

9

✎Poloha a opis

Opevnený renesančný kaštieľ, postavený v druhej polovici 16. storočia ako gotický. V roku 1667 renesančne prestavaný. Objekt má tri podlažia so štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami a blokovou vežou so schodiskom. Interiér nesie stopy po rekonštrukcii, ktorá tu prebiehala do roku 1990. Dnes je kaštieľ spustnutý.

🌄Galéria

Hodnotenia

vadis

31.1.2012

Pozoruhodná architektúra tohto kaštieľa je očarujúca. Týči sa nad Dolnou Mičinou majastátne a honosne, len škoda že ja v takom stave, v akom je.

5/10

HradHrad Dolná Mičiná

Skryť

Objekty v okolí

Dolná MičináCez Dolnú Mičinú vedie historická cesta spájajúca Banskú Bystricu s Podpoľaním. Obec za feudalizmu patrila bohatým príslušníkom rodov Beniczkovcov a Badínyovcov.

Chalupa u Potoka „Chalupa u potoka“ leží v centre Starých Hôr. Bola postavená pred vyše 150 rokmi. Pôvodne v nej bola stará dedinská krčma, starší obyvatelia si ju pamätajú ako dom, kde sa piekol chlieb. Dnes je po kompletnej rekonštrukcii a poskytuje možnosti nadštandardného bývania a rekreácie. Z chalupy mate všetko ako na „dlani“ reštaurácia je vo vzdialenosti cca 200m, autobusová zastávka cca 100m. Vlakom je to do Banskej Bystrice 17 km. Obcou vedie frekventovaná dopravná komunikácia smerom na Donovaly a ďalej na Ružomberok, takisto smerom na krajské mesto Banskú Bystricu. Keď sme už na cestách, tak zo Starých Hôr sa dostanete všade, do Turčianskych Teplíc, Martina, Kremnice, Zvolena, na Sliač a ďalej do Brezna, na Liptov, do Vysokých Tatier, či do ostatných kútov Slovenska. Pobyt detí do 6 rokov, pokiaľ nevyužívajú vlastné lôžko 35% Pobyt detí do 6 rokov s vlastným lôžkom 25% Pobyt na 14 a viac dní je s 15 % zľavou Pobyt na 30 a viac dní je s 25 % zľavou

AbsolutMenší podnik. Bývalé potraviny Boneta,TV-SAT, výherné automaty.

LHM - Pamätný dom J.G. TajovskéhoOtváracie hodiny pre verejnosť Expozícia je otvorená na požiadanie. Návštevy je potrebné vopred nahlásiť na tel.č.: Pamätná izba J.Murgaša: 048/ 419 73 02, lektor Jozef Šebo: 048/ 419 73 40, Obecný úrad Tajov: 048/ 419 72 13 alebo prostredníctvom LHM: 048/ 412 36 90, 415 50 23. Pamätný dom Jozefa Gregora - Tajovského bol postavený v roku 1799 a je kultúrnou pamiatkou. Vstupná miestnosť zachytáva históriu obce, druhá a tretia miestnosť sú venované životu a literárnemu dielu významného slovenského spisovateľa J.G. Tajovského. Štvrtá miestnosť má etnografický charakter, kde sa zachoval pôvodný interiér pitvora s ohniskom a udiarňou. Piata miestnosť dokumentuje život a dielo Tajovského manželky, spisovateľky Hany Gregorovej.

Nízke TatryÚzemie NAPANT-u tvoria horniny prvohôr a druhohôr. Vyskytujú sa tu viaceré krasové formy-závrty, škrapky, menšie jaskynné otvory a jaskynky. Nájdete tu najväčší jaskynný komplex na Slovensku vyvinutý v triasových vápencoch a dolomitoch. Okrem žuly sú tu horniny metamorfovanej rulovej série, ako ortoruly a migmatické ortoruly. Na severnej strane ďumbierskej skupiny nájdete ľadovcový reliéf. Menej výrazný je vo Vajskovej doline, na severnej strane Derešov, Poľany a Kráľovej hole. Národný park Nízke Tatry je najväčšie veľkoplošné chránené územie s typickými horskými a vysokohorskými karpatskými spoločenstvami, členitým reliéfom, výnimočnými krasovými javmi, bohatou a pestrou faunou i flórou. Súčasťou Napantu sú Nízke Tatry, ktoré sú druhým najväčším pohorím Západných Karpát. Pohorie Nízke Tatry sa rozprestiera medzi hornými tokmi riek Váhu a Hrona. Sú súčasťou pohoria Karpát. Na severe ohraničujú Liptovskú kotlinu a juhu Horehronie. Dĺžka pohoria je približne 80 km a priemerná šírka 30 km. Na západe ohraničuje Nízke Tatry riečka Revúca, sedlo Šturec (1010 m), kde susedia s pohorím Veľkej Fatry, a Starohorský potok, na východe sedlo Popová (1056 m) a cesta, spájajúca Spiš a Gemer. Vysokohorský ráz terénu prechádza do stredohorského a v predhorí je čiastočne i kopcovitý. Len niekoľko končiarov presahuje nadmorskú výšku 2000 metrov. Jemne modelovaný hlavný hrebeň si udržiava takmer stálu výšku medzi 1500 - 2000 m. Tri najznámejšie vrcholy oboch krídel a stredu rozdelili Nízke Tatry na západnú časť - masív Prašivej (1754 m), strednú časť - Ďumbierske Tatry s najvyšším vrcholom pohoria Ďumbierom (2043 m) a na východnú časť - Kráľovohoľské Tatry s dominujúcou Kráľovou hoľou (1948 m). Západná časť pohoria má väčšinou hôľnatý charakter, až na masív Ďumbiera. Dominuje jej masív Prašivej, ktorý sa rozprestiera od Hiadeľského sedla po Latiborskú horu s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa (1754 m). Významným vrcholom v západnej časti je Chabenec s výškou 1955 metrov, pod ktorým severozápadne leží najvyššie položená obec Slovenska - stará banícka osada Magurka (1050 m). Turisticky najzaujímavejšia (zrejme kvôli vysokohorskému ľadovcovému reliéfu) je stredná časť Nízkych Tatier. Tu sa nachádza najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier s výškou 2043 m. Najznámejšou dolinou je Demänovská. Jasná s masívom Chopku je najvýznamnejším zimným strediskom s ojedinelým prepojením sever-juh lanovkou cez hlavný hrebeň (pre lyžiarov je tu k dispozícii 5 sedačkových lanoviek, jedna kabínová lanovka a 7 lyžiarskych vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 11,000 osôb za hodinu, pri ktorých sa nachádza 22 km upravovaných lyžiarskych zjazdových tratí z ktorých je 7 km umelo zasnežovaných. Tri zjazdovky sú homologizované pre vrcholné športové podujatia). Skupina Ďumbiera končí v sedle Čertovica. Cez toto sedlo prebieha Bockou dolinou cesta spájajúca Liptov s Horehroním. Hrebeň tu klesá do výšky 1238 m. Od Čertovice smerom na východ pohorie stráca vysokohorský charakter a znova nadobúda hôľnatý ráz. Charakteristickými výškovými bodmi východnej časti pohoria sú Čertova svadba (1457 m), Homôľka (1661 m), Veľká Vápenica (1691 m), Andrejcová (1585 m), Orlová (1841 m) a legendárna Kráľova hoľa (1946 m). Z uvedených štítoch patria medzi najnavštevovanejšie : Chopok, Ďumbier a Kráľova hoľa. Z Ďumbiera, najvyššieho vrcholu pohoria, je prekrásny výhľad na ostatné časti Nízkych Tatier, Liptov, Západné Tatry, Vysoké Tatry, na Horehronie, Slovenské Rudohorie a ostatné pohoria Slovenska. Chopok je centrom lyžovania a turistiky najmä pre jeho ľahkú dostupnosť. Kráľova hoľa je majestátom Horehronia. Ospievali ju básnici ako symbol slobody a ľud vo svojich prekrásnych piesňach. Svojou rozlohou patrí medzi najmohutnejšie hory Slovenska. Je významným vodným predelom. Pramenia tu 4 významné slovenské rieky: na severných svahoch Čierny Váh a Hornád, na juhovýchode pramení Hron a Hnilec. Hranice NAPANT-u sa dotýkajú: na severe s Liptovskou kotlinou, na juhu s Horehronským podolím, na juhovýchode s Muránskou planinou, na východe so Slovenským rajom a na západe s Veľkou Fatrou. Národný park bol vyhlásený v roku 1978. Súčasná výmera parku a jeho ochranného pásma je 183 004 ha. Centrálna časť pohoria je tvorená kryštalickými horninami (granit, granodirit, rula, firit) a modelovaná pôsobením ľadovcov. Tam, kde ľadovce svojou činnosťou nezasiahli, vytvoril sa hladko modelovaný hôľny reliéf. Pestrá geologická stavba Nízkych Tatier podmienila aj vznik rozsiahlych krasových oblastí. Pôsobením vody na vápence a dolomity bol vytvorený Liptovský, Bystriansky a vysokohorský Ďumbiersky kras. Systém Demänovských jaskýň, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou, sa rozprestiera v deviatich úrovniach v celkovej dĺžke 24 km.Najvyšším vrchom NAPANT-u je Ďumbier (2043 m) a najnižšie miesto sa nachádza neďaleko Banskej Bystrice (asi 40 km). Celé pohorie v smere na západ meria asi 80 km a najväčšia šírka je zhruba 30 km. Z prvohôr sa tu vyskytujú žuly a z druhohôr tu ostali dolomity a vápence.Doliny v Nízkych Tatrách vynikajú svojou tichosťou, atraktívnou krajinou, bohatými lesmi, čistými potokmi, mnohými krasovými i ľadovcovými javmi, bohatou a pestrou flórou i faunou. Oplatí sa vidieť Malužinskú, Boce, Jánsku a Demänovskú dolinu. V okolí je vybudovaná vodná nádrž Čierny Váh a nádrž Liptovská Mara. Podstatnú časť územia zaberajú lesy a zastúpenie drevín je rozdelené podľa podložia, klímy a nadmorskej výšky. Vplyvom relatívne teplejších klimatických prúdov sa vyvinuli v okolí Hrona a Váhu dubiny a zachované sú dodnes pri Banskej Bystrici a Lopeji v okolí obce Malatíny na severnej strane. Zo živočíšstva tu majú návštevníci možnosť vidieť na vlastné oči, napr. z obojživelníkov salamandru škvrnitú, mloka karpatského, zo žiab ropuchu obyčajnú, skokana hnedého, z plazov jaštericu živorodú, vretenicu obyčajnú, z vtáctva murárika červenokrídleho, drozda kolohrivého, z dravcov orla skalného, orla krikľavého, myšiaka hôrneho, z drobných cicavcov piskora obyčajného, vrchovského, z hlodavcov vevericu obyčajnú, svišťa vrchovského, zo šeliem medveďa hnedého, rysa ostrovida, líšku obyčajnú, kunu skalnú, hôrnu, lasicu obyčajnú a iné a v jaskyniach tu nájdete zopár druhov netopierov. Dominujúcim rastlinným spoločenstvom na území NAPANT je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba) a smrekom obyčajným (Picea abies) prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Vo vyšších polohách na ne nadväzujú smrekové lesy. Na nevápenatých horninách v severnej a východnej časti dominujú smrečiny už od úpätia horstva. V zóne lesa sú floristicky najzaujímavejšie a najhodnotnejšie oblasti s vápenatým podložím, kde rastú napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii), astra alpínska (Aster alpinus) i plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Pestrú vegetáciu stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Na týchto stanovištiach nachádzame viaceré druhy zo skupiny vstavačovitých, nevädze, zvončeky i zákonom chránenú ľaliu cibuľkonosnú (Lilium bulbiferum), veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), alebo šafran spišský (Crocus scepusiensis). Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli tiež na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. V tejto zóne môžeme vidieť horec bodkovaný (Gentiana punctata), poniklec biely (Pulsatilla alba), dryádku osemlupienkovú (Dryas octopetala), alebo endemický klinček lesklý (Dianthus nitidus). Najvyššie polohy horstva zasahujú do alpínskeho pásma, kde na vhodných miestach v lete kvitne kamzičník chlpatý (Doronicum styriacum), prvosienka najmenšia (Primula minima), všivec praslenatý (Pedicularis verticillata) i zvonček alpínsky (Campanula alpina). Na území NAPANT možno nájsť aj také druhy rastlín, ktoré sa na Slovensku inde nevyskytujú, prípadne len veľmi vzácne. Patrí k nim kučeravec čiarkovitý (Cryptogramma crispa), lomikameň pozmenený (Saxifraga mutata), skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens), alebo jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica). V NAPANT-e sa nachádzajú ideálne východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy rôznych zameraní a to z jednotlivých osád, ako sú napr. Ďumbier, Liptovská Lužná, Kráľová Hoľa, Poľana, Boca, Ohnište, Siná, Demänovská dolina. Turistické ciele: Bystrá dolina (Tále) Čertovica Čierny Váh Dereše Chabenec Chopok Demänovská dolina (Jasná) Ďumbier Kráľova hoľa Ohnište Stanovanie V Národnom parku Nízke Tatry je dovolené stanovať len na vyznačených miestach; ak stanujete niekde inde, riskujete konflikt s ochranármi a pokutu. Ak už však nemáte inú možnosť, vyberte si miesto, kde najmenej poničíte lesný porast a kde vás neuvidia :) Jednorazové prenocovanie a postavenie stanov počas prechodu hrebeňom Nízkych Tatier je dovolené na nasledovných miestach (z východu na sever): sedlo Andrejcová pri útulni sedlo Priehyba sedlo Ramža sedlo Čertovica v priestore za motorestom v sedle Ďurková pri útulni Hiadeľské sedlo Horské chaty, útulne a iné prístrešky Ponúkame vám popis všetkých miest, kde môžete skloniť hlavu (popis z východu na západ). TV vysielač Kráľova hoľa, 1946 m.n.m - V priestoroch budovy telekomunikácií, presnejšie povedané v predsieni asi 3x3 metre, je vyhradený priestor pre núdzové (naozaj len v núdzi!) prespanie. Sú tu dve lavice a k dispozícii je kanister s pitnou vodou. Na Kráľovej holi nás vždy zastihlo nevľúdne počasie (vietor, hmla, dážď, krúpy...), a preto krátke prichýlenie do sucha, tepla a bezvetria padlo vždy vhod. Útulňa Andrejcová, 1420 m.n.m - Ide o zrubovú útulňu bez hospodára na južnej strane poľany Andrejcová; je celoročne "otvorená", vnútri sú prične na spanie (2 poschodia), potrebný je vlastný spacák a karimatka, dnu sa vojde cca 20-25 ľudí. Priamo pred útulňou je výdatný prameň "Zimná voda" (tečie aj v zime). Za útulňou je dokonca nádoba na odpadky (ktorú pravidelne vyprázdňuje Správa Národného parku). Vnútri je okrem priční na spanie aj stôl s lavicami, liatinová pec a ďalšia miestnosť/predsieň, v ktorej sa dá prespať. Útulňa funguje od roku 1968. Prístup: z Horehronskej obce Pohorelá po modrej značke a žltej značke; z obce Liptovská Teplička po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu do Ždiarskeho sedla alebo po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu po horáreň Staníkovo a od horárne po neznačenej lesnej ceste až k útulni. Na blízkych lúkách v okolí útulne Andrejcová nájdete niekoľko (2?) drevených objektov - krytých konštrukcií, kde sa tiež dá zložiť. Ide zrejme o sezónne salaše (ak o týchto objektoch viete niečo viac, napíšte nám!). Sedlo Priehyba - V tomto sedle je len turistický prístrešok (informácia z roku 2002: prístrešok je zdemolovaný) - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené proti vetru. Treba samozrejme vlastný spacák a karimatku, miesta je tu tak pre 5 osôb. V blízkosti je voda z potoka, ktorý steká z Veľkej Vápenice. Útulňa Ramža, 1290 m.n.m - Ramža je útulňa bez hospodára, tiež "celoročne otvorená"; nachádza sa na poľane Ramža asi 2 minúty po neznačenej ceste od hlavného hrebeňa (červenej značky): pri značke "Ramža" treba odbočiť (ak idete z východu od Kráľovej hole, tak doprava; ak idete zo západu od Čertovice, tak doľava) do lesa a ísť asi 70m po cestičke. Miesta na spanie je asi pre cca 15-20 osôb na poschodových pričniach, potrebný je vlastný spacák a karimatka. V zrube je murovaná pec. Pred útulňou nájdete nádobu na odpadky (vyprázdňuje Správa nár. parku), suché WC (klasická "kadibudka"). Voda - upravený prameň - je asi 5 minút od chaty po lesnej zvážnici. Prístup: Z liptovskej obce Vyšná Boca po modrej značke do Bacúšskeho sedla a odtiaľ po hlavnom hrebeni (červená), cca 2 1/3 hodiny. Z horehronskej obce Bacúch po modrej značke cez Bacúšsku dolinu a Jánov grúň do Bacúšskeho sedla, odtiaľto po hlavnom hrebeni; spolu za 3 2/3 hodiny. Ďalšou možnosťou je ísť cez Bacúšsku (modrá) a Ramžovú dolinu po lesných cestách bez značenia do sedla Ramža za cca 3 hodiny, potom zo sedla Ramža cca 10 minút k útulni. Prípadne z liptovskej obce Malužiná cez Malužinskú (modrá) a Chorupiansku dolinu, potom po lesných cestách bez značky do sedla Ramža za cca 3 hodiny. Sedlo Čertovica - Sedlo Čertovica je frekventovaný horský priechod a lyžiarske stredisko. Je tu motorest, niekoľko bufetov a penzión. V priestore za motorestom je vyhradený priestor na rozloženie stanov. Doporučujeme prespať buď na chate M. R. Štefánika alebo v útulni Ramža. Nad Čertovicou smerom na Chopok pred Lajštrochom za lyžiarskym vlekom sa vraj na pravej strane nachádza turistický prístrešok. Chata gen. M. R. Štefánika, 1740 m.n.m. - (tel. 048/6195120) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni, na južnej strane medzi Králičkou a Ďumbierom. Má 50 lôžok s prádlom vo vykurovanej časti a 20 lôžok v nevykurovanej časti. Ak je chata plne obsadená poskytuje sa núdzové prespanie (vlastný karimat, spacák). K dispozícii je voda (predáva sa len ak zamrzne zdroj), teplá sprcha, WC. Chata je celoročne otvorená. Prístup na chatu je z Trangošskej doliny horný úsek a v okolie Halašovej jamy sú v zime ohrozované lavínami pri 4. a 5. stupni lavínového nebezpečenstva) po zelenej značke za 1 3/4 hodiny; z dediny Mýto pod Ďumbierom po žltej značke za 3 1/4 hodiny; z mesta Liptovský Mikuláš po modrej značke 4 1/4 hodiny; zo sedla Čertovica po červenej značke 2 3/4 hodiny. Ceny (r. 2002): Chata poskytuje na danú výšku absolútny luxus - zrekonštruované WC, teplo, teplá voda, sprcha. Chata je veľmi príjemná, večer je v jedálni jedinečná útulná atmosféra (najmä v zime). Hrebeňovkárov poteší aj taká maličkosť akou je novo zriadené (r. 2002) elektrické vyhrievanie/sušenie mokrých topánok! Všetko jedlo a materiál na chatu vynášajú nosiči, vidieť ich pri "práci" je tiež zážitok.. Z chaty je nádherný výhľad na južnú časť Nízkych Tatier. Určite sa tu zastavte aspoň na jednu noc! Z jedál doporučujeme na raňajky krupicovú kašu a na pitie jedinečný vysokohorský bylinkový čaj. Po zelenej značke smerom na Trangošku je Jaskyňa mŕtvych netopierov. Kamenná chata pod Chopkom, 2000 m.n.m. - (tel. 048/6170039, www.kamennachata.sk) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni iba niekoľko metrov pod vrcholom Chopku. Chata bola postavená začiatkom 50-tych rokov pôvodne ako ubytovňa pre robotníkov, ktorí stavali lanovky. Prístup na chatu je z dolín alebo po hrebeni, zo severu je prístupná z Demänovskej doliny (Liptovský Mikuláš) cez stredisko Jasná, lanovkou alebo pešo po modrej značke. Z juhu (Brezno, Podbrezová, Tále) je prístup lanovkou zo stanice Srdiečko alebo pešo po žltej značke. V súčasnosti je však chata dostupná iba pešo, zo severu lanovka premáva iba po stanicu Luková, z juhu iba po Kosodrevinu. Zostup do Jasnej pešo 1,45 hod; na lyžiach min. Na chate nie je zdroj vody, takže si ju treba priniesť so sebou, alebo kúpiť na chate. Chata je otvorená celoročne. Ubytovanie: spoločná nocľaháreň pre 15 ľudí. Možnosť núdzového prenocovania v jedálni (potrebný vlastný spacák a karimatka). K dispozícii je suché WC. Ceny (z r. 2001): 120,- Sk/noc. Voda sa na chate kupuje - 1l studenej za 5,- a zovretej za 30,- Sk. Jedlá v dennej ponuke (polievky, párky, vyprážaný syr, praženica) od 30,- do 115,- Sk. Ubytovanie s polpenziou 300,-. Chata Ďurková pod Chabencom, 1739 m.n.m. - (kedysi útulňa v sedle Ďurkovej) Táto zrekonštruovaná útulňa, teraz už chata, sa nachádza asi 5 minút pod hrebeňom v sedle Ďurková; je celoročne otvorená. Ubytovacia kapacita cca 25 ľudí v spoločnej nocľahárni na zemi na poschodí (ďalšie miesta pre núdzové prespanie v jedálni). V ponuke sú niektoré základné jedlá a nápoje (polievka, guláš, pivo, čaj, malinovica...). K dispozícii je suché WC; voda je asi 2 minúty od chaty, je tu možnosť zanechať odpadky (materiál a jedlo sa vozí motorkou z doliny). Prístup: Z horehronskej obce Jasenie po modrej značke cez Jaseniansku dolinu za 4 3/4 h. Z obce Jasenie po zelenej značke cez Lomnistú dolinu za 4 h. Z horskej osady Magurka po zelenej značke za 2 1/4 hodiny. Kedysi na mieste terajšej chaty stála jedna z prvých chát v Nízkych Tatrách, mala 84 lôžok a dokonca splachovacie záchody (písal sa rok 1932!). Chata počas prvej ČSR vyhorela, neskôr ju definitívne vypálili fašisti. Na starých základoch bol postavený salaš (drevená koliba), po opustení salaša pastiermi bola z búdy s plechovou strechou v r. 2001 postavená súčasná chata - turistická útulňa. Hiadeľské sedlo V tomto sedle, ktoré je mimochodom hranicou Starohorských vrchov a Nízkych Tatier, nájdete turistický prístrešok - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené pred vetrom. Potrebujete spacák a karimatku, miesta je tu pre cca 5-10 osôb. Voda je neďaleko na južnej strane sedla alebo výdatný prameň po žltej značke na traverze Kozieho chrbta. Pre zaujímavosť: na celom Slovensku fašisti vypálili 56 turistických chát KST (Klub Slovenských Turistov) z celkového počtu 86 chát. Kempy Pod Nízkymi Tatrami nájdete nasledujúce kempy: ATC Bystrina - Pavčina Lehota, ATC Tále, ATC Kamzík - Donovaly, ATC Poľana - Malužiná, ATC Vavrišovo, ATC Pohorelská Maša, ATC Nemecká, ATC Borová Sihoť. Hotelmi, chatami a chatkami najlepšie vybavené strediská turistického ruchu sa nachádzajú uprostred Nízkych Tatier, v dvoch dolinách pod Chopkom, pod najkrajším úsekom hlavného hrebeňa. V severnej časti leží Demänovská dolina s rekreačnými osadami pri vstupe do doliny, na Lúčkach, na Záhradkách a v Jasnej. Na juhu sa rozprestiera Bystrá dolina so strediskami Tále, Srdiečko a Kosodrevina a rekreačnou obcou Mýto pod Ďumbierom. V strednej časti pohoria je lyžiarske stredisko v sedle Čertovica. Ďalšie možnosti ubytovania sú v Bocianskej doline, v malebne položených obciach Vyšná Boca a Nižná Boca. V západnej časti pohoria je hlavným východiskom na túry obec Donovaly, vo východnej časti Liptovská Teplička a Telgárt. Hlavným turistickým východiskom do oblastí Chopok-sever ( Demänovská dolina) je Liptovský Mikuláš, do oblastí Chopok-juh ( Bystrá dolina) zas Podbrezová a Brezno. V roku 1964 sa pre turistické strediská v Demänovskej doline vytvorila samostatná administratívna jednotka - obec Demänovská Dolina. (1)Základné práva a povinnosti návštevníkov národného parku ustanovujú osobitné predpisy.1) 2) Územie národného parku, chránených areálov, prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií, prírodných pamiatok a národných prírodných pamiatok je po obvode na prístupových komunikáciách a trasách turistických a náučných chodníkov označené tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky a nápisom s uvedením príslušnej kategórie chráneného územia a jeho ochranného pásma, prípadne doplňujúcou informačnou tabuľou. (3) Územie národného parku je prístupné návštevníkom, najmä za účelom poznania prírody a výchovy k nej. (4) V národnom parku sú návštevníci povinní sa správať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému poškodeniu, alebo k úhynu rastlín a živočíchov alebo k poškodzovaniu a ničeniu ich životného prostredia, vrátane jeho znečisťovania odpadkami a rušenia pokoja a ticha. Je zakázané poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať a zbierať chránené rastliny a rušiť chránené živočíchy, najmä ich usmrcovať, zraňovať, chytať, premiestňovať, ničiť a poškodzovat' ich biotopy a obydlia. Zakazuje sa poškodzovat' a ničit' dreviny. (5) Na území národného parku sa môžu návštevníci voľne pohybovať po turistických, náučných a cykloturistických chodníkoch a po verejných pozemných komunikáciách s výnimkou tých, na ktorých bol pohyb obmedzený alebo vylúčený orgánom ochrany prírody a krajiny, pričom sú povinní rešpektovať všetky obmedzenia pohybu vydané orgánom ochrany prírody a krajiny alebo Horskou službou. Sezónne uzávery turistických a náučných chodníkov sú uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky. Orgán ochrany prírody a krajiny môže podľa snehových podmienok upraviť rozsah sezónneho uzáveru turistických a náučných chodníkov. (6) Na vjazd a státie motorového vozidla v národnom parku s výnimkou verejných pozemných komunikácií s neobmedzenou automobilovou premávkou sa vyžaduje súhlas okresného úradu. V prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa na vjazd a státie dopravnými prostriedkami návštevníkov za účelom kultúrno-výchovného využívania národného parku vyžaduje výnimka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Nedotknuté, zostávajú osobitné právne predpisy, 2) podľa ktorých je vjazd a státie motorového vozidla vylúčený alebo viazaný na osobitný súhlas alebo povolenie. Parkovanie motorových vozidiel je dovolené na označených parkoviskách do výšky ich kapacity. (7) Na účely kultúrno-výchovného využívania sa na území národného parku určujú a vyhradzujú trasy a miesta, na ktorých sa súhlas alebo výnimka orgánu ochrany prírody a krajiny nevyžaduje na zjazdové lyžovanie, horolezectvo, skalolezectvo, skialpinizmus, cykloturistiku, vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými dopravnými prostriedkami (kĺzavé padáky a závesné klzáky), táborenie a stanovanie. Určené a vyhradené trasy a miesta sú uvedené v prílohe č. 3 tejto vyhlášky; miesta uvedené v tejto prílohe sa zároveň považujú za vyhradené športové a rekreačné areály. (8)Masové športové, rekreačné a iné spoločenské podujatia a výkon činností uvedených v odseku 7 mimo určených a vyhradených trás a miest možno vykonávat' len so súhlasom alebo výnimkou orgánu ochrany prírody a krajiny. (9) Návštevníkom národného parku sa zakazuje vodiť psy bez ochranného koša a vodiaceho remeňa. V chránených areáloch, v prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa návštevníkom zakazuje vodit' psy. (10) Vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými motorovými dopravnými prostriedkami a vetroňmi sú nad územím národného parku zakázané. (11) Plavba na člnoch vrátane splavovania horských potokov je na území národného parku zakázaná. (12) Zakladať oheň je povolené len vo vymedzených priestoroch rekreačných objektov a chát a na vyhradených táboriskách. (13) Na území prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií a národných prírodných pamiatok platí piaty stupeň ochrany a okrem dodržiavania vyššie uvedených podmienok ochrany je zakázané vykonávat' činnosti uvedené v § 17 zákona, najmä pohybovat' sa mimo označených miest a trás, zbierať rastliny a ich plody, zbierať nerasty a skameneliny, poškodzovat' vegetačný a pôdny kryt, vstupovat' do priepastí a nesprístupnených jaskýň, fajčiť, rušit' pokoj a ticho, znečisťovať územie odpadkami. (14) Vstup návštevníkov na územie s piatym stupňom ochrany je dovolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka. (15) Na území národného parku sa môžu lesné plody zbierať pre vlastnú potrebu. V územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany platí zákaz zberu lesných plodín. Výnimku zo zákazu zberu lesných plodín môže v odôvodnených prípadoch povolit' orgán ochrany prírody a krajiny.

Kultúrne PamiatkyHrady

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia