Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
HradČierny hrad
| Krajina | Slovensko | ||
| Mesto | Zlatno | ||
| Ulica | Zlatno | ||
| Psč | 98504 | ||
✎Poloha a opis
Čierny hrad sa nachádza na západnom Slovensku v pohorí Tríbeč približne 13 km severozápadne od Zlatých Moraviec. Hrad bol postaveny na kremencovom vrchu Čierny hrad 573 m n.m. Približne 2 km severozápadne od obce Zlatno.
Hrad leží mimo hlavného hrebeňa a dostať sa dá naňho po žltej turistickej značke priamo zo Zlatna, alebo z Javorového vrchu, kde sa žltá značka križuje so zelenou, ktorá vedie po hlavnom hrebeni Tríbeča.
V minulosti patril hrad do Tekovskej stolice, pričom sa nachádzal na jej západnej hranici. Blízky Gýmeš či Oponice už patrili do Nitrianskej stolice. Hrad nestrážil žiadnu významnú stredovekú komunikáciu a pravdepodobne slúžil na obranu nálezísk zlata v okolitých potokoch.
Areál hradu predstavuje ovál ohraničený obvodovým valom a vnútornou priekopou orientovaný približne severo južným smerom s rozmermi priblizne 95 m a 55 m. V súčasnosti sa na vale nezachovali žiadne zvyšky obranného múru, avšak vo viacerých zdrojoch sa uvádza že v prvej polovici 20. storočia ešte viditeľné boli. Vstup do hradného areálu sa predpokladá od severo západu, kde je val prerušený.
V centrálnej časti areálu sa nachádza obdĺžnikové kamenné jadro hradu o rozmeroch cca. 40 a 16 m, ktoré bolo taktiež orientované severojužne a tvorilo akúsi citadelu celého hradu. Podľa zvyškov murív, terénnychg stôp a vykonaného čiastočného archeologického výskumu z roku 2005 možno predpokladať, že v južnej časti sa nachádzala hranolová útočištná veža, ktorej rozmery možno len odhadovať na 8x8m, pričom hrúbka muriva bola minimálne 180cm.
Na severnom konci nádvoria sa pravdepodobne nachádzal palác s rozmermi cca. 16x8 m. Na základe terénnych stôp a odkrytých zvyškov murív možno predpokladať jeho vnútorné členenie. Medzi týmito objektami sa nachádzalo návorie z východu a západu ohradené kamennou hradbou hrubou 90cm.
Východný múr bol neskôr zhrubený na 180cm. Archeologickým výskumom sa zistilo, že k jeho vnútornému lícu boli pristavané drevené objekty, najskôr hospodárskej funkcie. Približne v strede nádvoria sa nachádza kráter krorý naznačuje že sa tam mohla nachádzať cisterna. Vstup do horného hradu, vzhľadom na prítomnosť menšieho predbránia o rozmeroch približne 15x15 m nachádzajúceho sa južne od veže, možno predpokladať niekde v jej blízkosti.
Keďže archeologický výskum uskutočnený v roku 2007 potvrdil, že samotná veža s najväčšiou pravdepodobnosťou nebola prechodná, sa ako najpravdepodobnejšia javí možnosť, že vstup do horného hradu sa nachádzal pri západnom okraji veže. Túto hypotézu však môže potvrdiť len ďaľší výskum.
O histórii Čierneho hradu toho vieme zatiaľ len veľmi málo, keďže v písomných prameňoch sa takmer nespomína a z nadzemných murív sa zachovalo len minimum. Viac informácii o hrade priniesol až archeologický výskum vedený pod vedením M. Slivku v roku 2005.
Hrad bol postavený na homoľovitom výbežku Tribečského pohoria (573 m n. m.) s vizuálnym kontaktom na Gýmeš, Hrušov ako aj neďaleký Velčický hrádok. Stavba Čierneho hradu pravdepodobne súvisela s ochranou ryžovýsk zlata v okolitých potokoch a kontrolou lokálnej horskej cesty cez horské sedlo z nedalekých Velčíc do Soľčian na Ponitrí.
Obec Zlatno je písomne doložená už v roku 1156, avšak výstavbu samotného kamenného hradu možno zatiaľ na základe výsledkov doterajšieho archeologického výskumu klásť až niekde na prelom 13. a 14. storočia. Šľachtickú fundáciu napovedá donácia susednej obce Zlatno pre Marka a Jána, synov Báša z r. 1328.
Výraznejšie prestavby a modernizácia hradu zatiaľ nie su doložené (aj keď minimálne východný hradbový múr bol dodatočne zhubený na 180cm). Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe datovania nálezového materiálu z archeologického výskumu možno predpokladať jeho relatívne krátku existnenciu a zánik niekde na prelome 14. a 15. storočia.
Ten mohol súvisieť s majetkovou expanziou Forgáčovcov koncom 14. storočia, ktorým patrilo od r. 1250 Gýmešské panstvo a v r. 1386 Blažej Forgáč získal aj Zlatno.
Doteraz jedinou písomnou zmienkou o hrade je listina z roku 1516 v ktorej kráľ Ludovít II. udelil Petrovi a Mikulášovi Forgáčovcom právo ťažiť zlato na ich panstve Fekethewar.
Pravdepodobne však označuje už len majetky, ktoré mohli pôvodne patriť k čiernohradskému panstvu a nie samotný hrad, ktorý v tej dobe už najskôr svoju funkciu neplnil.
Hrad leží mimo hlavného hrebeňa a dostať sa dá naňho po žltej turistickej značke priamo zo Zlatna, alebo z Javorového vrchu, kde sa žltá značka križuje so zelenou, ktorá vedie po hlavnom hrebeni Tríbeča.
V minulosti patril hrad do Tekovskej stolice, pričom sa nachádzal na jej západnej hranici. Blízky Gýmeš či Oponice už patrili do Nitrianskej stolice. Hrad nestrážil žiadnu významnú stredovekú komunikáciu a pravdepodobne slúžil na obranu nálezísk zlata v okolitých potokoch.
Areál hradu predstavuje ovál ohraničený obvodovým valom a vnútornou priekopou orientovaný približne severo južným smerom s rozmermi priblizne 95 m a 55 m. V súčasnosti sa na vale nezachovali žiadne zvyšky obranného múru, avšak vo viacerých zdrojoch sa uvádza že v prvej polovici 20. storočia ešte viditeľné boli. Vstup do hradného areálu sa predpokladá od severo západu, kde je val prerušený.
V centrálnej časti areálu sa nachádza obdĺžnikové kamenné jadro hradu o rozmeroch cca. 40 a 16 m, ktoré bolo taktiež orientované severojužne a tvorilo akúsi citadelu celého hradu. Podľa zvyškov murív, terénnychg stôp a vykonaného čiastočného archeologického výskumu z roku 2005 možno predpokladať, že v južnej časti sa nachádzala hranolová útočištná veža, ktorej rozmery možno len odhadovať na 8x8m, pričom hrúbka muriva bola minimálne 180cm.
Na severnom konci nádvoria sa pravdepodobne nachádzal palác s rozmermi cca. 16x8 m. Na základe terénnych stôp a odkrytých zvyškov murív možno predpokladať jeho vnútorné členenie. Medzi týmito objektami sa nachádzalo návorie z východu a západu ohradené kamennou hradbou hrubou 90cm.
Východný múr bol neskôr zhrubený na 180cm. Archeologickým výskumom sa zistilo, že k jeho vnútornému lícu boli pristavané drevené objekty, najskôr hospodárskej funkcie. Približne v strede nádvoria sa nachádza kráter krorý naznačuje že sa tam mohla nachádzať cisterna. Vstup do horného hradu, vzhľadom na prítomnosť menšieho predbránia o rozmeroch približne 15x15 m nachádzajúceho sa južne od veže, možno predpokladať niekde v jej blízkosti.
Keďže archeologický výskum uskutočnený v roku 2007 potvrdil, že samotná veža s najväčšiou pravdepodobnosťou nebola prechodná, sa ako najpravdepodobnejšia javí možnosť, že vstup do horného hradu sa nachádzal pri západnom okraji veže. Túto hypotézu však môže potvrdiť len ďaľší výskum.
O histórii Čierneho hradu toho vieme zatiaľ len veľmi málo, keďže v písomných prameňoch sa takmer nespomína a z nadzemných murív sa zachovalo len minimum. Viac informácii o hrade priniesol až archeologický výskum vedený pod vedením M. Slivku v roku 2005.
Hrad bol postavený na homoľovitom výbežku Tribečského pohoria (573 m n. m.) s vizuálnym kontaktom na Gýmeš, Hrušov ako aj neďaleký Velčický hrádok. Stavba Čierneho hradu pravdepodobne súvisela s ochranou ryžovýsk zlata v okolitých potokoch a kontrolou lokálnej horskej cesty cez horské sedlo z nedalekých Velčíc do Soľčian na Ponitrí.
Obec Zlatno je písomne doložená už v roku 1156, avšak výstavbu samotného kamenného hradu možno zatiaľ na základe výsledkov doterajšieho archeologického výskumu klásť až niekde na prelom 13. a 14. storočia. Šľachtickú fundáciu napovedá donácia susednej obce Zlatno pre Marka a Jána, synov Báša z r. 1328.
Výraznejšie prestavby a modernizácia hradu zatiaľ nie su doložené (aj keď minimálne východný hradbový múr bol dodatočne zhubený na 180cm). Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe datovania nálezového materiálu z archeologického výskumu možno predpokladať jeho relatívne krátku existnenciu a zánik niekde na prelome 14. a 15. storočia.
Ten mohol súvisieť s majetkovou expanziou Forgáčovcov koncom 14. storočia, ktorým patrilo od r. 1250 Gýmešské panstvo a v r. 1386 Blažej Forgáč získal aj Zlatno.
Doteraz jedinou písomnou zmienkou o hrade je listina z roku 1516 v ktorej kráľ Ludovít II. udelil Petrovi a Mikulášovi Forgáčovcom právo ťažiť zlato na ich panstve Fekethewar.
Pravdepodobne však označuje už len majetky, ktoré mohli pôvodne patriť k čiernohradskému panstvu a nie samotný hrad, ktorý v tej dobe už najskôr svoju funkciu neplnil.
🌄Galéria
HradČierny hrad
Skryť
Objekty v okolí
