HradHrad Budimír

KrajinaSlovensko
MestoBudimír
Hodnotenia
3
Zážitok
3
Dostupnosť
3
Sprievod
3
Cena
3

Poloha a opis

Hrádok, dnes tzv. Starší kaštieľ. Pamiatkový prieskum kaštieľa odhalil zvyšky gotickej stavby zo 14.storočia, ktorá bola sídlom budimírskej línie drieňovskej vetvy Abovcov. Je možné, že ide o analogickú stavbu stredovekej kúrii vo Vajkovciach (Olexa – AVANS 1977).

🌄Galéria

HradHrad Budimír
Skryť
Objekty v okolí
BudimírObec Budimír leží v Košickej kotline na pravostrannej terase rieky Torysy. Táto terasovitá vyvýšenina je vytvorená naplaveninami a usadeninami rieky Torysy a jej prítokov z obdobia treťohôr a štvrtohôr. Má pomerne výhodnú geografickú a strategickú polohu. Z geografického hľadiska obec leží v miernom podnebnom pásme, v ktorom prevláda severojužné prúdenie. Je to dané orientáciou celej Košickej kotliny a Toryskej doliny v severojužnom smere. Z pohľadu nadmorskej výšky, ktorá je na úrovni 200 až 250 m nad morom, môžeme hovoriť o priaznivých klimatických podmienkach - pomerne horúce, ale na zrážky bohaté letné obdobie a mierne, premenlivé zimy. Nad obcou sa vypína kopec Viničná, ktorá je s nadmorskou výškou 408 m najvyšším bodom v celom okolí. Viničná spolu so susedným kopcom Chválabohu tvorí masív sopečného pôvodu a zároveň vytvára prirodzený predel medzi úzkym drsným hornádskym a širokým miernym toryským údolím. Takýto pomerne členitý krajinný reliéf spôsobuje to, že tu často dochádza k náhlym poveternostným zmenám, sprevádzaným prudkými búrkami v lete a snehovými víchricami v zimnom období. Zo strategického pohľadu bola obec založená na historicky dôležitej obchodnej ceste (sever – juh / medzi Baltom a Balkánom) 10 km na sever od Košíc a 20 km na juh od mesta Prešov. Táto, z celoeurópskeho hľadiska významná komunikácia sa historický nazýva aj Jantárovou cestou a v stredoveku bola dôležitou spojnicou medzi dvoma významnými kráľovskými mestami - Krakovom v Poľskom kráľovstve a Košicami v kráľovstve Uhorskom. Chotár obce je na rozhraní Šarišskej a Abovskej župy. Je pomerne kuriózne začlenený do dvoch krajov - Prešovského a Košického a zároveň troch okresov (Prešov, Košice – okolie a Košice - mesto). Z historického pohľadu sa Budimír viackrát ocitol v pozícií pohraničnej obce na hraniciach s Maďarskom - počas druhej svetovej vojny - za prvého Slovenského štátu tu bola posádka pohraničnej stráže. Slovensko
DamHOTEL DAM je nadštandardný komplex, ktorý nájdete 18 km od Košíc - metropoly východného Slovenska, druhého najväčšieho mesta na Slovensku a len 20 minút cesty autom od medzinárodného letiska Košice. Nachádza sa na úpätí Košického lesa vo východnej časti Slovenského Rudohoria na trase cesty vedúcej z Košíc do Margecian s pokračovaním do Spišského regiónu a Vysokých Tatier. Hotel ponúka široké spektrum možností pre firmy aj rodiny. Príjemný personál a nadštandardné služby Vás určite uspokoja. Komplex hotel DAM pozostáva z hotela a dvoch bungalovov. Celková kapacita strediska je 110 lôžok, z toho 70 lôžok tvorí hotel a 40 lôžok bungalovy. Väčšina izieb sú dvojposteľových, ale poskytujeme aj jednoposteľové a trojposťelové izby.V ponuke je aj rodinný apartmán. Izby sú vkusne a moderne zariadené, v ktorých nechýba: Kúpeľňa so sociálnym zariadením Televízor Minibar Balkón Príďte ochutnať výborné jedlá slovenskej a medzinárodnej kuchyne korunované značkovými vínami, ktoré uspokoja aj náročného gurmána. Útulná reštaurácia a letný rošt prispievajú svojimi kvalitami ku spokojnosti návštevníkov. Okrem toho je hosťom k dispozícii kaviareň, bar a poľovnícky salónik s krbom vhodný pre uzavretú spoločnosť. Celková kapacita strediska na spoločenské akcie je 350 osôb. Ďalej môžeme ponúknuť ďalšie rokovacie priestory ako kaviareň s kapacitou 80 osôb, salónik 14 osôb a ďalšie dva salóniky na jednotlivých poschodiach s kapacitou 10 osôb každý. Počas rokovania Vám podľa Vášho želania zabezpečíme coffeebreak – káva, čaj, minerálka, nealkoholické nápoje, domáce koláče, slané pečivo, obložené chlebíčky, ovocie... Ďalej poskytujeme kopírovacie a faxové služby. Sme pripravení prevziať za Vás všetky starosti, ktoré súvisia s prípravou a organizáciou kultúrnych, súkromných a firemných podujatí v mieste vašej spoločnosti ( administratíva, predajňa, športové komplexy, parkoviská a pod.) v reprezentačných priestoroch ( divadlá, kiná, galérie, radnice a pod.) v domácnosti ( rodinné sídla, záhrady) ale aj u nás v našom hoteli DAM. Druhy podujatí ktoré môžeme zabezpečiť: rauty picknicky gril párty plesy, bály konferencie, rokovania, prezentácie pracovné posedenia recepcie garden párty koktail párty iné... Okolie strediska vytvára počas celého roka príjemné podmienky pre rekreačný beh a cykloturistiku. Mimoriadne zazverený revír v okolitých lesoch umožňuje poľovačky pre náročnú domácu i zahraničnú klientelu. Vo vzdialenosti 5 km je vodná nádrž Ružín, raj milovníkov rybolovu a vodných športov.V blízkom okolí hotela sú lesy, kde hubárska sezóna trvá až 7 mesiacov. Pre nadšencov vodného lyžovania sa v Košiciach nachádza najlacnejší vodný vlek v strednej Európe. Košická Belá
Jasovská jaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa v najvýchodnejšom výbežku Slovenského krasu, v Medzevskej pahorkatine neďaleko východného okraja Jasovskej planiny, na západnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras. Prístup k jaskyni Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine na západnom okraji obce Jasov. K jaskyni je možné sa dostať odbočkou zo štátnej cesty č.E571 Košice – Rožňava, pri čerpacej stanici v Moldave nad Bodvou, cestou č.550 (10 km) alebo zo smeru Spišská Nová Ves – Smolník - Štós. Vchod je od parkoviska vzdialený asi 100 m bez prevýšenia. Prírodné pomery Vytvorená je v druhohorných strednotriasových sivých gutensteinských dolomitoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch. Jasovská skala je výrazne porušená zlomovými poruchami a početnými puklinami, čo podmieňuje prevládajúci smer chodieb a do značnej miery aj množstvo chodieb v jaskyni. Jasovská jaskyňa dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m. Podzemné priestory sa vytvárali postupne vo viacerých vývojových fázach od najvyšších chodieb po najnižšie časti jaskyne v závislosti od vývoja doliny rieky Bodva. Vysoké meandrovité chodby so stropným korytom v hornej a strednej časti jaskyne vznikli koróznou a eróznou činnosťou bývalých ponorných vôd Bodvy. V nižších častiach sú dómy, siene a chodby so stenovými zárezmi a zarovnanými stropmi, ktoré zodpovedajú fázam stagnácie bývalej úrovne vodnej hladiny. Najnižšie časti jaskyne so zarovnanými stropmi vznikli rozpúšťaním vápenca v podmienkach pomaly prúdiacej až stagnujúcej vody. Kolísanie hladiny podzemných vôd má za následok zaplavovanie najnižších častí jaskyne vrátane časti prehliadkovej trasy. Najnižšia úroveň hladiny jazera v jaskyni je 7 m pod úrovňou povrchového toku Bodvy, ktorej vody jaskyňou už nepretekajú. Občasné zaplavovanie dolných častí jaskyne v súčasnosti nezodpovedá kolísaniu hladiny Bodvy. Viaceré časti jaskyne dekoruje bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné formy. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 8,8 až 9,4 °C, relatívna vlhkosť 90 až 98 %. Z pozostatkov niekdajších živočíchov sa v jaskyni našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea). Jasovská jaskyňa je veľmi významnou chiropterologickou lokalitou. Doteraz sa zistilo až 19 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zdržujú najmä v zimnom období. Najpočetnejší je podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk podkovárov veľkých na Slovensku. Z drobných bezstavovcov je vzácna šťúrovka Eukoenenia spelaea. História a sučasnosť Jasovská jaskyňa bola osídlená v neolite (bukovohorská kultúra), bronzovej dobe, halštatskej dobe (staršej železnej dobe) a rímskej dobe. Ojedinelé archeologické nálezy poukazujú aj na možné krátkodobé paleolitické osídlenie. Traduje sa, že jaskyňu (jej horné časti) objavil niektorý z mníchov rádu premonštrátov v Jasove. Prvé zmienky o existencii rádu sa viažu na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako útulok. V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá asi pochádza z čias tureckej expanzie. Jaskyňu sprístupnili zásluhou predstaveného rádu premonštrátnych kanonikov v Jasove Alojza Richtera v roku 1846. V roku 1923 objavili Tigriu chodbu (J. Tenjak, J. Koval), priestory nad Tigrou chodbou (V. Bluma za pomoci A. Štanglera a S. Práta), priestory za Veľkým dómom (J. Zikmund so spolupracovníkmi) a horné poschodie s nápisom z roku 1452 (J. Zikmund). Sekcia pre výskum východoslovenského krasu po úpravách nanovo otvorila jaskyňu pre verejnosť v roku 1924. Jaskyňa je elektricky osvetlená od roku 1926. Klub československých turistov sprístupnil úsek Bludiska v roku 1931 a vyrazil dolný vchod. V roku 1935 sa sprístupnilo horné poschodie s nápisom z roku 1452, vyrazenou štôlňou z Veľkého dómu aj okolie Bieleho dómu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 550 m. Jasovská jaskyňa sa nachádza v Medzevskej pahorkatine v západnej časti Košickej kotliny. V roku 1846 sa stala prvou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, horné časti jaskyne však boli známe už v 13. storočí a nápis z roku 1452, ktorý zaznamenáva víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa, predstavuje najstaršiu písomnú zmienku v jaskyniach na Slovensku. Mapa Jasov
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia