HotelBránica

Belá
KrajinaSlovenskoMobil+421 41 5693035
MestoBeláTelefón+421 41 5693036
Psč01305Fax+421 41 5693039
Emailinfo@hotelbranica.sk
Odkazwww.hotelbranica.sk
Dohovoríme sa:
Spôsob úhrady:
Hodnotenia
3
Služby
3
Čistota
3
Personál
3
Cena/Kvalita
3
Komfort
3
Prostredie
3

Poloha a opis

Hotel Bránica**** sa nachádza 22 km od krajského mesta Žilina, smerom na turisticky atraktívnu oblasť Slovenska – Terchovskú dolinu. Lokalitu obklopujú Kysucké vrchy a hrebene Malej Fatry. Táto oblasť poskytuje široké možnosti rekreácie, turistiky a športu. Turistické trasy vedú hlavne do Malej Fatry. Do hotela je dobré dopravné spojenie. Časté autobusové spojenie do Žiliny (17 km) a do Vrátnej doliny (10 km) robí z tejto lokality dostupnú a atraktívnu oblasť.



Hotel Bránica ponúka kvalitné služby v oblasti ubytovania, gastronómie, oddychu a športu. Štýlové zariadenie hotela, široká ponuka služieb, možnosť aktívneho odpočinku v interiéri ako aj v exteriéri hotela, určite zaujme a uspokojí aj náročného návštevníka tejto zaujímavej časti Slovenska.



Pri objednávkach cez internet poskytujeme zľavu 10%.

Hotel disponuje ubytovacou kapacitou 50 lôžok. Izby sú štrukturované nasledovne: 21 dvojlôžkových, 1 trojlôžková, 2 apartmány. V ponuke sú lôžka spoločné aj samostatné. Dokonalé pohodlie izieb a pohodu v nich zabezpečujú samostatné kúpeľne a WC. Časť izieb je vybavená vaňou, druhá časť sprchovacím kútom, podľa individuálnych požiadaviek hostí.



Izby hotela poskytujú komfort, ktorý je zárukou príjemne a pokojne stráveného pobytu. Každá izba je vybavená televíznym prijímačom so satelitným príjmom, rádiom, telefónnym prístrojom, elektronickým trezorom a minibarom. V izbách je možné pripojenie na internet pomocou vlastného prenosného počítača hotelového hosťa.



Na prvom poschodí sa nachádza apartmán a izba umožňujúca pobyt imobilným hosťom.



Check in - 14:00

Check out - 12:00



V celom hoteli poskytujeme pre našich hostí bezdrotové pripojenie na internet (predpokladom je vlastný notebook).

Raňajky sú v cene ubytovania.


Samozrejmosťou príjemného pobytu v našom hoteli je kvalitná strava a perfektná obsluha. S oboma sa naši hostia môžu stretnúť v hotelovej reštaurácii, kaviarni a tiež letnej terase, ktorá je ich súčasťou. Hotel Bránica ponúka možnosť príjemného posedenia a široký sortiment gastronomických špecialít domácej i medzinárodnej kuchyne. Jedinečnou ponukou kvalitných vín určite uspokojíme aj toho najnáročnejšieho gurmána. Kaviareň, okrem bežných alkoholických a nealkoholických nápojov i kvalitnej kávy, ponúka pestrú škálu zákuskov, ovocných a zmrzlinových pohárov.

Okrem relaxácie pohybom na čerstvom vzduchu v čistom horskom prostredí ponúka hotel ako doplnok aj možnosť regenerácie v relaxačnom centre s bazénom.


Každý hotelový hosť má možnosť využiť ponuku nasledujúcich zariadení:


  • fínska sauna (zariadená pre pobyt 8 osôb)

  • parná sauna (pre 2 osoby)

  • vírivkový bazén (pre 6 osôb)

  • hydromasážna vaňa určená pre podvodnú masáž

  • hydromasážny box

  • solárium




Pre tých, ktorým okolité hory poskytli málo priestoru na aktívny odpočinok, sú v priestoroch hotela i v jeho najbližšom okolí k dispozícii dva tenisové kurty s umelým povrchom. Milovníci fitnes centier si môžu zacvičiť priamo v hoteli. Všetko, čo je pri aktívnom oddychu potrebné, nájdu hostia v požičovni športových potrieb. Zavŕšením príjemne stráveného dňa môže byť aj klasická masáž, dostupná všetkým hosťom.



Relax centrum je otvorené od 14.00 do 22.00.

Hotel Bránica je situovaný do Bránickej doliny neďaleko obce Belá v prekrásnom prostredí Národného parku Malá Fatra. Krivánska Malá Fatra s čarovnou Vrátnou dolinou je vyhľadávaným strediskom zimnej i letnej turistiky. Jánošíkove diery, Malý i Veľký Rozsutec, Veľký Kriváň, Chleb, ale tiež mnohé z bližších vrchov Veľkej Bránice poskytnú nenáročné vychádzky i náročnejšie túry pre zdatnejších aj menej zdatných turistov.

🌄Galéria

HotelBránica
Skryť
Objekty v okolí
Slovenský Betlehem - Rajecká LesnáJozef Pekara a Slovenský betlehem Rezbár Jozef Pekara sa narodil 15.6.1920 v Borskom Petre, býval v osade Šuja pri Rajci a neskôr v Rajeckých Tepliciach, kde 5.1.2005 aj zomrel. Výber profesie nebol náhodný. Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva . Neboli to však len okolité lesy a rezbársky silný región, ktoré nasmerovali profesnú cestu tejto výraznej osobnosti. Jeho otec bol debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný... Do učenia sa dostal k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (*1879-†1956). Pod jeho vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinutie schopnosí kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomuto sa stal Jozef Pekara návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou (1950). Činnosť družstva bola zameraná na produkciu rebárskych výrobkov podľa požiadaviek architektov, výtvarníkov a v neposlednej miere i potrieb trhu. Sakrálna tvorba bola bývalým režimom síce tolerovaná, avšak s povestným ALE, a mnohými dodatkami… Po odchode na dôchodok si majster plní dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“ . Malo to byť dielo kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, ktoré bude jedinečné, reprezentatívne - SLOVENSKÉ. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Na rôznych internetových stránkach a v tlači sa objavujú mylné informácie o tom, že sa jedná o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami, že betlehem je najväšší na svete, že stvárnenie scény s kulisou reálií regiónov a použitie miestneho odevu nemá obdoby. Sú to tvrdenia nepresné a nadnesené. Úlohou nasledovných riadkov nie je degradácia významu diela, ale paralizácia neprávd a neodborných výkladov, ktoré v konečnom dôsledku spochybňujú (svojou jednostrannosťou a neodbornosťou) význam diela. Slovenský betlehem je skutočne jedinečný (je pravdepodobne najväčším dreveným pohyhlivým betlehemom na svete). Okrem toho, samotná téma stvárnenia Božieho narodenia, symbol rodiny, pokora a úcta v kontraste s blížiacim sa nebezpečenstvom a prenasledovaním kráľa Herodesa, robí z námetu jeden z najnáročnejších… Pokora a úcta ľudí prostrednícvom zobrazených, scén kde je vzdávaná vďaka svárneniu práce aj radostí života bežného (v tomto prípade slovenského) ľudu… Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr – to všetko je mimoriadne náročné. Právom patrí teda realizácia pohyhlivého betlehemu medzi absolútne vrcholy (najmä ľudového) rezbárstva. V súvislosti si Slovenským betlehemom a šírením nepravdivých údajov je treba uviesť v čom niesu pravdivé a to s použitím dostupnej (a ľahko overiteľnej) faktografie. Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a iného ošatenia svojej doby ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri svárnení architektúry, teda nie len blízkovýchodnej proveniencie. Ako príklady by sme mohli uviesť staršiu tvorbu ľudového prejavu rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v Talianskych dolomitoch, Českého podkrkonošia ale aj iných regiónov Čiech, Moravy Slovenska a vlastne celej Európy. Tu bývajú jasličky umiestnené v stavbách miestneho charakteru. Ak potrebujeme aspoň jeden príklad konkrétnej osobnosti, môžeme použiť tvorbu strážnického rezbára Františka Gajdu, pretože všetky postavy v jeho betlehemoch sú oblečené v ľudovom ošatení Slovácka a umiestnené v zodpovedajúcej scenérii (autor robil práce v tomto duchu skôr, ako začal majster Pekara pracovať na Slovenskom betleheme). Tých príkladov by však mohlo byť oveľa viac. Nám by to však mohlo stačiť na tvrdenie, že myšlienka takéhoto autorského prejavu nie je vlastná len Jozefovi Pekarovi. V Muzeu Jindřichohradecka (ČR) je tzv. Krýzov betlehem, ktorý je pravdepodobne s celkovou dĺžkou 17 metrov najväčším mechanickým betlehemom na svete (betlehem má tvar písmena U, avšak scéna a figúry na rozdiel od Slovenského nie su len z dreva). Pre majstra Pekaru bol však pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem (aj keď túto skutočnosť sám neudáva) . Tento drevený mechanický betlehem (v ČR) s rozmermi 7x3x2m, má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu. Sú tu pohybovo stvárnené rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti. Domienka, že majster Pekara ako profesionálny rezbár toto dielo nepoznal a nezapôsobilo naňho motivačne je veľmi nepravdepodobná. Tento betlehem totiž reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale.Taktiež malo toto dielo za sebou cestu po slovenských mestách a v oboch prípadoch boli udalosti sledované médiami. O Třebechovickom betleheme bol nakrútený aj dokument ČST. Zhotovenie Slovenského betlehemu s rozmermi 8,5x3x2,5 je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehemu. Majster Pekara však prekonal toto dielo len rozmerovo. Třebechovický betlehem má z dreva (na rozdiel od Slovenského), zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus, a aj kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na stranu Třebechovického Betlehemu. U odbornej výtvarnej kritiky sa môžeme stretnúť s názorom, že nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený z samostatných scenérií s perspektívou vlastnou. V tejto súvislosti je spomínané aj spracovanie fotografií do „rezbárskeho stavu“. Reprodukovanie obrazu (napríklad podľa fotografie) je na pomyselnej stupnici hodnotového výtvarného rebríčka na nižšej priečke ako vlastné autorské spracovanie. Ďalšou diskutovanou vecou je pomerové meradlo. U Slovenského betlehemu totiž niesu dodržané pomery budov v jednej úrovni. Scéna tým stráca na dojme perspektívy aj v tomto smere. Vzniká tak podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre umiestnenie. Celkový dojem potom pôsobí „nástenkovo“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) tu predsa len sú. Pri pozorovaní jednotlivých scenérií je vidieť, že na reálnom stvárnení pohybu si dal majster skutočne záležať. Aj tu sú však slabšie miesta v stvárnení kopáčok, ktoré držia motyky v napriahnutých rukách, zatiaľ čo v skutočnosti sa motyka drží v rukách ohnutých v ľakti. Figúry darovníkov sú v pomerne statických postojoch a v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe, pôsobia strnuto. To však nemusí nikoho mrzieť, pretože aj tak je Slovenský Betlehem špičkovým dielom svojho druhu a stvárnením jednotlivých regiónov Slovenska aj jedinečný. Čo nás však môže mrzieť, je publikácia ktorú si môžete zakúpiť v Dome Božieho milosrdenstva (alebo tiež Dome Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej kde je dielo inštalované. Slovenský betlehem vznikal pätnásť rokov. Počas tejto doby majster z veľkej časti venoval čas výrobe betlehemu. Samozrejme, to rodina pocítila nielen časovo, ale aj finančne. Napriek tomu, že dielo bolo darované obci (presnejšie farskému úradu v obci), nie je v uvedenej publikácii poďakovanie rodine, ktorá tvorbu diela prežívala spolu s autorom. Nie je tam vlastne uvedené ani celé meno autora a životopisné údaje ktoré nás návštevníkov zaujímajú viac ako mená ľudí majúcich zásluhu na stavbe, v ktorej je dielo uložené. Na tieto mená sa miesto našlo, tak ako aj na číslo účtu kde môžete finančne prispieť… Mnoho ľudí možno zareaguje na tieto posledné slová, pretože sa dotýkajú osobných zásluh tých, ktorí urobili veľa preto, aby bolo dielo dôstojne prezentované. Ale nemalo by sa pritom zabudnúť na samotného autora a aj jeho rodinu. Návšteva betlehemu nie je spoplatnená a dobrovoľný príspevok je prijateľný pre každého. Slovenský Betlehem bol otvorený a požehnaný 26.11.1995 na nedeľu Krista Pána, nitrianskym diecéznym biskupom, J. E. Jánom Cryzostomom kardinálom Korcom. Prevzaté z www.rezbarstvo.sk . 9.00 do 12.00 a od 13.00 do 18.00 hod. Rajecká Lesná
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia