ElektroLED a SMD LED žiarovky - eShop

Čavoj
KrajinaSlovenskoMobil0904 002 895
MestoČavojEmailinfo@e-led.sk
UlicaBiela VodaOdkazwww.e-led.sk
Psč97229
Hodnotenia
3
Cena
3
Kvalita
3
Ponuka
3
Akcie
3
Zľavy
3
Prístup s zákazníkom
3

Poloha a opis

LED žiarovky novej technológie s dobrou svietivosťou a príjemným svetlom. Nízka spotreba energie, životnosť 50.000 hodín, neničia sa častým zapínaním, ekologické a za dobrú cenu! Návratnosť investície do jedného roka. E27, E14, GU10, MR16, SMD LED pásiky.

🌄Galéria

ElektroLED a SMD LED žiarovky - eShop
Skryť
Objekty v okolí
ČavojObec Čavoj sa nachádza v Trenčianskom kraji. Leží asi 35 km severozápadne od okresného mesta Prievidza v Strážovskej hornatine na nive Nitrice v nadmorskej výške 550 m. Rozloha obce je 1524 ha. Chotárnou dominantou je Malá Magura (1140 m), ktorá leží na východ od obce. Východne položený odlesnený vrch sa nazýva Obšiar, čo v poľštine znamená obzor. Na severovýchod od obce sa rozkladá zalesnený vrch Končiná (912 m), ktorý pokračuje horským hrebeňom nad Šluchtou, Žiarom a Čiernou skalkou (s nadmorskou výškou 700 m). Severozápadne od nej sa nachádza odlesnený terén s osadou Biela Voda (Horná a Dolná), odkiaľ možno prejsť na vrch Gápel (725 m) a na Zadné lazy. Na sever od obce sa rozkladá odlesnený vrch Ruzin Gat. Hranice obce sú tie isté, ako boli určené po jej založení. Po 1. svetovej vojne bol z chotára obce vyňatý lesný komplex Magura, jedlina Svibiny, Čavojec a Šindláč od potoka Belanka na Kline. Lokalita Úbočky, vpravo od Obšiara, je dlhodobým predmetom sporu, ako aj malá močiarová lúka nad Gáplom, nazývaná Cigánka.Obec sa vyznačuje roztiahlou prípotočnou zástavbou a niekoľkými lazmi. Členenie má pôvod v časoch nemeckej kolonizácie, kedy bola obec rozdelená jednotlivým osadníkom podľa „gruntov“, od ktorých platili finančné alebo naturálne dávky. Názvy gruntov sú pravdepodobne odvodené od mien bývalých gruntovníkov. Od kostola po horný koniec obce to boli Pétrovci, Hanzlíkovci, Belákovci, Friškovci, Smoliarovci, Súdrovci a Horný koniec. Na pravej strane potoka má Horný koniec ešte dielčie názvy podľa vetiev rodu Čičmanec. Poniže na ceste je Súdrov grunt, vpravo od cesty päť domov tvorí Klinček. Oproti cintorínu sa nachádza Belákov grunt, nižšie Hanzlíkov grunt, Prostredný mlyn a napokon na južnom okraji obce Dolný mlyn. Na severe obce je dvojosada Biela Voda (Horná a Dolná), za ňou osada Šindliarska, ďalej Koškárovci. Severnejšie situovaná je osada Cobrial. O kúsok ďalej Pétrov laz, Zadné lazy, Špiľajovci, Kučerovci, Petriskovci a Sunegovci. Medzi nimi sa nachádza samota Kohútovo a Konček-Zubček. Nad cestou do Čavoja sú Krpelanci, Strieborná, na hranici s obcou Temeš je osada Podlán a Za hájom. Po komasácií roku 1933 boli postavené aj ďalšie samoty. Vpravo od Obšiara je Svítkova dolina, pod horou Žiar sú to Šľuchta a Skotňa. Smerom k Bielej Vode sa nachádza Slivina. V súčasnej dobe je väčšina domov na samotách a lazoch neobývaných, príp. sú obývané majiteľmi z iných obcí a miest, ktorí ich prerábajú a využívajú na rekreačné účely.Počet obyvateľov v obci postupne klesá. Tento vývoj je zapríčinený najmä vzdialenosťou obce od okresného mesta, nedostatkom pracovných príležitostí a v neposlednej miere aj vekovou skladbou obyvateľstva. Prevažujú starší občania, dôchodcovia. Najviac obyvateľov žilo v obci v roku 1940 a to 1712. Vyľudňovanie obce nastalo najmä po 2. svetovej vojne. V roku 1948 mala obec 1230 obyvateľov, do roku 1961 tento vzrástol na 1590. V roku 1980 počet opäť klesol na 1059. V roku 1991 bol počet obyvateľov už len 711. V roku 1998 v obci žilo 692 obyvateľov. V roku 2002 počet klesol na 654 a v roku 2005 na 615. K 1. januáru 2008 mala obec 562 obyvateľov, z toho 298 mužov a 264 žien. Mená a priezviská v obci Mená (podľa súpisu daňových poplatníkov Čavoja z roku 1753) boli zapísané v dnešnej podobe (najskôr krstné meno potom priezvisko), iné opačne – podľa maďarského systému. Niektoré priezviská sa zachovali dodnes, iné zostali ako prezývky. Obec má však jednu raritu – zhodné krstné mená žijúcich súrodencov. Napr. v obci sa vyskytli dvaja súrodenci Pavlovia Adamčekovci, dvaja Jánovia Čičmanci a dvaja Jánovia Petriskovci (staršieho prezývali Január). Najčastejšie sa vyskytujúce priezvisko v obci je Čičmanec. Z krstných mien sa najviac vyskytovali Ján a Pavol. Preto sa v obci Ján alebo Pavol Čičmanec ťažko hľadajú, ak nemáme k dispozícií ich číslo domu, prípadne nepoznáme ich prezývku (napr. Polovičiak – matka z Valaskej Belej, Joštíčko, Greguš, Števčík, Hanzelov, Friškov, Pristaš a iné).Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala dňa 22. septembra 2005 návrh erbu obce Čavoj a doporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky. Návrh bol schválený Obecným zastupiteľstvom v Čavoji v tejto podobe: Erb Heraldicky správny erb obce Čavoj má túto podobu – v modrom štíte strieborný obrátený býk v zlatej zbroji, prevýšený striebornými skríženými baníckymi kladivkami so zlatými rukoväťami. Vlajka Vlajka obce Čavoj pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (4/8), žltej (1/8), bielej (1/8), žltej (1/8) a bielej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Pečať Je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC ČAVOJ. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi. Slovensko
Bojnický zámok    Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea. Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku a vyhľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom.     Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. V tomto latinsky písanom dokumente potvrdzuje kráľ Koloman majetky benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na území Hornej Nitry.    Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením.     Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia nasledujúce šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. Výsledkom vtedajších stavebných aktivít je dodnes zachovaný pôdorys v tvare pretiahnutého oválu strednej obytnej časti hradu postavenej okolo malého nádvoria so studňou.    Bojnický hrad i panstvo vždy boli kráľovským majetkom. Kráľ ich prideľoval do zálohy alebo dedičného vlastníctva oddaným veľmožom. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Podľa povestí sám kráľ Matej rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny, ktoré začínajú : \"Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus\". Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. Vtedy bolo vybudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v murive aj s vežami dodnes. K vstupnej bráne s padacím mostom, sa pripájali vnútorné hradné múry prerušované v pravidelných odstupoch štyrmi vežami. Zároveň bolo budované aj vonkajšie parkanové opevnenie.    V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Thurzovi. Thurzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria. Túto podobu hradu máme zachovanú na kresbách mestečka a hradu od J. Ledentua.    Po vymretí rodu Thurzovcov hrad opäť pripadol korune a kráľ Ferdinand III. ho v roku 1643 daroval Pavlovi Pálffymu za pomoc v boji proti Turkom a odbojnej uhorskej šľachte. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. V tejto stavebnej etape so starým jadrom hradu príliš nepočítali. Obytné a reprezentačné priestory sa presunuli do predhradia. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. A jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.    Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný majiteľ - gróf Ján František Pálffy. Bol významným súkromným zberateľom a svojim zberateľským úsilím presiahol miestne pomery. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov.     Najlepšie o tom podáva vysvetlenie sám vo svojom závete: \"Motívom a cieľom mojich ciest po cudzine a dlhších zahraničných pobytov za môjho dlhého života nebolo iba to, aby som urobil zadosť svojim umeleckým chúťkam, ale aby som z pokladnice cudziny, tak bohatej na výtvarnoumelecké pamiatky, získal toľko, koľko za daných okolností a pri mojich finančných možnostiach bolo len možné. Aby som priviezol do vlasti výtvarnoumelecké diela, a tým aby som prispel k zušľachteniu umeleckého vkusu doma a súčasne vzbudil záujem o umenie.\" Že sa mu tento cieľ, ktorý opisuje v testamente podarilo naplniť, o tom svedčí skutočnosť, že po jeho smrti, v roku 1910 odborníci odhadli jeho majetok na 90 miliónov korún.     Okrem viedenského a budapeštianskeho paláca mal na Slovensku šesť sídiel: palác v Bratislave, kaštieľ v Kráľovej, kaštieľ v Pezinku, zámok v Bojniciach, kaštieľ v Suchej nad Parnou a kaštieľ v Trstenej na Ostrove.     Východiskovým bodom pri zariaďovaní jednotlivých objektov kaštieľov i palácov bola snaha grófa Pálffyho vytvoriť jednotný slohový celok exteriéru i interiéru. Z toho pohľadu patrí prvenstvo zámku v Bojniciach, ktorý dal gróf prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Hlavným architektom prestavby bol bratislavský architekt Jozef Hubert. Realizáciou interiérových prác v duchu tirolskej gotiky poveril gróf Pálffy innsbruckú firmu Gebrüder Colli.     Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v priebehu rokov 1889 - 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok. Gróf Pálffy sa jej úplného dokončenia nedožil, pretože zomrel vo Viedni 2. júna 1908.    Už vo svojom testamente gróf Pálffy vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom. Gróf však netušil, že toto jeho želanie sa naplní až o niekoľko rokov neskôr, konkrétne v roku 1950, kedy v bojnickom zámku bolo zriadené Krajské nitrianske múzeum.     Dnešné múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. POČAS SEZÓNY: V období od 1.mája do 30.septembra je zámok otvorený pre verejnosť od 9,00 hod. do 17,00 hod. MIMO SEZÓNY: v období od 1.októbra do 30.apríla je zámok otvorený pre verejnosť od 10,00 hod. do 15,00 hod.DENNÁ PREHLIADKA: 75 min. dospelí ..................................................................................... 5,31 €deti od 6 do 15 rokov ................................................................. 2,66 €deti od 3 do 6 rokov ................................................................... 0,66 €Minimálny počet návštevníkov je 10 osôb.Prehliadku v cudzom jazyku ohlásiť min. 3 dni pred plánovaným termínom.NOČNÁ PREHLIADKA: 90 min.vstupné .................................................................................... 6,64 € deti od 6 do 15 rokov  (len bežné/pravidelné prehliadky v mes. júl a august) ................................ 4,98 €Minimálny počet návštevníkov je 15 osôb.Návštevu je potrebné ohlásiť 3 dni pred plánovaným termínom.Život a bytová kultúra šľachty.Umeleckohistorické zbierky od gotiky po neoslohy.Bojnická hradná jaskyňa leží pod zámkom a je súčasťou prehliadky.Múzeum v priestoroch Bojnického zámku sa špecializuje na neoslohy. Nájdeme tu umeleckohistorické expozície prezentujúce významné diela európskeho umenia. Okolie :    Park: Prírodné prostredie a atraktívnosť zámku podčiarkuje aj priľahlý zámocký park s mohutnými exemplármi stromov a vzácnou zhruba 700 ročnou lipou pred vchodom do zámku. Súčasťou zámockého parku je aj priestranná zoologická záhrada sústreďujúca mnohé vzácne exempláre cudzokrajnej fauny. Park pokračuje lesoparkom v Strážovských vrchoch.    Vodná nádrž Nitrianske Rudno: vzdialená len 10 km, možnosť kúpania, kempovania aj ubytovania. Bojnice
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia