ObecDemänovská Dolina

Demänovská dolina je najznámejšia a najkrajšia dolina Nízkych Tatier. Má dĺžku 15 km a je hlavným centrom cestovného ruchu na sever od hlavného hrebeňa. Demänovská dolina, je najnavštenovanejšou lokalitou Nízkych Tatier. Leží južne od Liptovského Mikuláša, na severných svahoch pohoria Nízke Tatry, ktoré predstavujú rozsiahly horský systém s hlavným hrebeňom tiahnucim sa v dĺžke 82 km smerom východ-západ, pričom najvyšie končiare presahujú nadmorskú výšku 2 000 m.n.m. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier meria 16 km. Tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier 2 043 m, vrcholmi Krúpova hoľa 1 927 m, Chopok 2 024 m, Dereše 2 003 m, Poľana 1 889 m na sever od liptovskej kotliny. Po stranách ju ohraničujú výrazné bočné hrebene. Dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry, kde popri pozoruhodných scenerických, krajinárskych a estetických hodnotách je najcenejší Demänovský kras a Vrbické pleso. Geograficky a geologicky pozostáva z dvoch rozdielnych častí: horná časť, priľahlá k hlavnému hrebeňu, je žulová a tvorí celý komplex menších dolín, dolná časť je zarezaná vo vápencoch a bohato zvisle členená. Horná časť sa javí ako temer pravidelný štvoruholník, vo vrcholoch ktorého sa týčia štyri prvotriedne výhľadové končiare: na severozápade Siná (1560 m), severovýchode Krakova hoľa (1751 m), na juhovýchod Ďumbier (2043 m) a na juhozápade Poľana (1889 m). V strede južnej hrany doliny tvorenej hlavným hrebeňom Nízkych Tatier vyčnieva Chopok (2024 m), z ktorého sa spúšťa na sever grúň zakončený masívom Ostredka (1211 m). Pretekajú ňou potoky Demänovka a Zadná voda. Štvrtohorné zaľadnenie tu vytvorilo obrovské ľadovcové kotly a zanechalo rozsiahle morény s Vrbickým plesom a Lukovým plieskom. Dolná časť má tvar hlbokého vápencového kaňona a vznikla na sútoku potokov Demänovka a Zadnej vody. Obe vetvy krátko pred svojím spojením prechádzajú do oblasti vápencov, oba potoky sa ponárajú a vytvárajú svetoznámy podzemný systém Demänovských jaskýň. Sprístupnené sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa Slobody. Dolina bola osídlená už v praveku o čom svedčia nálezy v jaskyni Okno. V historických časoch bola dolina dlho neosídlená, iba v 18. a 19. storočí na niekoľkých miestach dolovali rudu, stáli tu salaše, pastierske koliby a drevorubačské domce. Záujem o dolinu prudko vzrástol objavením Demänovskej jaskyne Slobody roku 1921 a čoskoro tu vybudovali asfaltovú hradskú. Mimoriadny rozmach návštevnosti doliny nastal po vybudovaní sedačkovej lanovky z Jasnej na Chopok (v súčasnosti premáva len po Lukovú). Ideálne lyžiarske terény, svetoznáme jaskyne, možnosť letnej turistiky, prekrásna fauna a flóra doplnená vhodnými klimatickými podmienkami dali v tejto doline podnet k vybudovaniu strediska cestovného ruchu, obce Demänovská Dolina, rozloženej vo výškovom pásme od 700 do 2 000 m.n.m. Dolina bola dlho známa len v radoch obdivovateľov podzemných krás. Preskúmaním a opismi s vyznačením zaľadnených a kvapľových časti v 19. a začiatkom 20. storočia sa stali Demänovské jaskyne známymi v celom kultúrnom svete. Druhý medzník v histórii doliny a dnešnej obce Demänovská Dolina bolo prvoradé rozhodnutie v roku 1936 vybudovať lanovku na Chopok. Od tohto momentu sa skladba návštevníkov v zimnom období grupuje z radov lyžiarov a mohutný rozmach cestovného ruchu si vynucuje budovanie doliny na vysokohorské stredisko zimných športov s medzinárodným významom. Záver obce tvorí miestna časť Jasná s dominantou Chopka vysokého 2 024 m.n.m. Stredisko môže poskytnuť viac ako 2000 postelí v hoteloch rôznych kategórii. Ďalšie ubytovacie možnosti sú v bezprostrednom okolí strediska. K dispozícii je kabínková lanovka, 5 sedačkových lanoviek, 17 lyžiarskych vlekov, 25 km upravených svahov a zjazdových tratí, ako aj 30 km terénov s možnosťou rekreačného lyžovania. Lyžiarsky areál ma väčší počet homologizovaných zjazdových tratí, na ktorých boli úspešne usporiadané preteky Svetového pohára, Európskeho pohára, Majstrovstvá sveta juniorov, Svetová Univerziáda a pod.

✒História

Obec Demänovská Dolina vznikla 1.8.1964, keď bola zo všetkých objektov cestovného ruchu vytvorená samostatná obec a miestnymi časťami Tri studničky, Jaskyne, Repiská, Lúčky a Jasná. Turistické možnosti v osade sú neobyčajne bohaté. Dolinou prechádza a na okolité hrebene vystupuju množstvo značkovaných trás s turistickými chodníkami. Okrem toho v doline je vybudované sieť prechádzkových chodníkov.
Jasná bol pôvodne názov častí horných partií Demänovskej doliny a postupne sa rozšíril na ďalšie časti doliny (okolie Vrbického plesa, Záhradky). Leží vo vlastnom chránenom území NAPANT-u a sú tu vybudované rozsiahle ubytovacie a stavovacie kapacity, lanovky a lyžiarske vleky.
V okolí sa nachádzajú strediská Chopok, Ďumbier, Dereše, Kamenná chata pod Chopkom, Chata gen. M.R.Štefánika, Pavčina Lehota (10 km), Demänová (12 km), Bodice (13 km), Liptovský Mikuláš (16 km).
Demänovská ľadová jaskyňa, nachádza sa vo vstupnej časti Demänovskej doliny a zahŕňa najdlhšie známe časti podzemnej sústavy Demänovských jaskýň. Vytvorila sa v sivomodrých (guttensteinských) vápencoch stredného triasu v štyroch pod sebou sa tiahnucích poschodiach. Na jej vytváraní sa v najväčšej miere zúčastnila podzemná riečka Demänovka, čoho dôkazom sú oválne tvary jaskynných chodieb so zvyškami žulových štrkov. Jaskyňa má tri povrchové otvory, rozložené vedľa seba na tej istej úrovni v západnom svahu vápencového brala Bašta nad Kamennou chatou. Z nich vstupný otvor leží vo výške 740 m, teda 90 m nad terajším tokom Demänovky. Horné poschodia sú bez ľadu so zvetranou kvapľovou výzdobou, len najnižšie je v prednej časti zaľadnené.
Od vchodu návštevníci zostupujú do nižšieho poschodia - do Medvedej chodby a odtiaľ do Belovho a Halašovho dómu, do Čiernej galérie a z Dómu pagot sa vracajú späť. Na spiatočnej ceste si prehliadnu zaľadnené časti Kmeťovho a Veľkého dómu, kde teplota ani v lete nevystúpi na 0 °C, a z neho serpentínovým chodníkom cez nový východ sa dostanú na povrch. Celková dĺžka jaskyne je 1,7 km, z čoho sa sprístupnilo len 540 m. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny charakter jej vstupných i výstupných častí s povrchovými otvormi v jej najvyšších miestach. Ochladený vonkajší vzduch v zimnom období sem vniká horskými otvormi a klesá do najnižších priestorov (-40 m), ktoré ochladí pod 0 °C. Voda presakujúca cez vápence ihneď zmrzne na ľad a vytvárajú sa ľadové stalaktity, stalagmity a na dne podlahový ľad. Ostatné vyšie položené priestory (Belov dóm, Halašov dóm, Čierna galéria, Medvedia chodba) sa neochladzujú a ostávajú tak bez ľadových útvarov. Majú už odumretú a čiastočne aj vylámanú kvapľovú výzdobu.
Neodborný zásah do mikroklimatického režimu jaskyne pri sprístupňovacích prácach v rokoch 1950 až 1952 (neuvážené prekopanie vchodov do jej najnižších priestorov) spôsobuje unikanie studeného vzduchu z jaskyne na povrch, čo sa odráža v roztápaní ľadovej výzdoby v letnom období. Tým jaskyňa nedosahuje taký stupeň zaľadnenia, aký mala pred sprístupnením.
Demänovská ľadová jaskyňa je jednou z prvých známych jaskýň sveta. Spomína sa v listine ostrihomskej kapituly zo dňa 5.12.1299. Prvý raz ju preskúmal a opísal Juraj Buchholtz ml. roku 1719 a vyhotovil aj jej prvý pozdĺžny prierez s vyznačením všetkých zaľadnených a kvapľových častí. Odvtedy ju vyhľadávali rôzni učenci z celého sveta. V 80-tych rokoch minulého storočia zásluhou Liptovského odboru Karpatského spolku v Liptovskom Mikuláši jaskyňu sprístupnili i širšej verejnosti.
Chodievalo sa do nej so smolnými fakľami a sviečkami i petrolejovými lampami až do roku 1924, keď jej slávu zatienila novosprístupnená Demänovská jaskyňa Slobody. Po vybudovaní drevených schodov a chodníkov i zavedení elektrického osvetlenia ju roku 1952 znova otvorili.
Demänovská jaskyňa Slobody sa nachádza v Demänovskej doline a je najkrajšou jaskyňou rozsiahlej sústavy Demänovských jaskýň na severnej strane Nízkych Tatier. Vytvorila sa v sivomodrých (guttensteinských) vápencoch stredného triasu v šiestich poschodiach.
Najnižším poschodím preteká riečka Demänovka, ponárajúca sa v ponoroch na Lúčkach. Na povrch znova vyviera v mohutnej krasovej vyvieračke - Vyvieranie, pri ústí bočnej dolinky rovnakého mena. Demänovská jaskyňa Slobody vyniká množstvom a pestrosťou kvapľových útvarov každého druhu. Popri bielych kvapľoch sa tu vyskytujú kvaple sfarbené do žlta, ružova, červena, ba až fialova (od zlúčenín železa). Miestami sa objavuje aj sivé, tmavozelené až čierne sfarbenie, od zlúčenín mangánu. Na dne sa nachádzajú sintrové jazierka s rôznymi kvapľovými formami (Zlaté, Koralové, Leknové, Perlové, Hroznové jazierko). Raritou jaskyne sú jaskynné perly podoby hrachových guľôčok vo Veľkom dóme, inovaťové stalaktity a Kamenné slnko v Klenotnici, ďalej leknové jazierka s rokokovými bábikami v Ružovom dóme. Všetky kvapľové útvary sú v štádiu rastu, sú živé, s vysokým leskom, čo v ostatných jakyniach býva zriedkavosťou. Preto je jaskyňa hojne vyhľadávaná nielen našimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi.
Demänovskú jaskyňu Slobody objavil A. Král s A. Mišurom roku 1921 terajším objavným ponorom. Po vybudovaní chodníkov a elektrického osvetlenia jaskyňu roku 1924 sprístupnili. Terajší vchod bol umelo prekopaný roku 1930 a leží na západnom svahu Točišťa vo výške 870 m, teda 50 m nad dnom doliny. Jaskyňa má spolu so susednou Pustou jaskyňou celkovú dĺžku 8900 m.