Autodoprava KÁKA MILAN

Cinobaňa
KrajinaSlovenskoTelefón+421 474330282
MestoCinobaňa
UlicaCinobaňa 9
Psč98522
Hodnotenia
3
Cena
3
Solventnosť
3
Kvalita
3
Dostupnosť
3
Ponuka
3

✎Poloha a opis

Autodoprava KÁKA MILAN
⌂🌄★
skryť
Navrhni fotku
Objekty v okolí
CinobaňaObec Cinobaňa leží v regióne Novohrad na úpätí Slovenského Rudohoria. Žijú tu prevažne Slováci, cca 2350 obyvateľov. K obci Cinobaňa patria aj časti: Katarínska Huta, Turičky, osada Hrnčiarky a Žihľava. Starousadlíci sú evanjelici. Evanjelické kostoly pochádzajú zo 14.-16.storočia. V časti Turičky stojí drevená zvonica zo 17. storočia. V časti Katarínska Huta sa nachádza katolícky kostol z 19. storočia. Obec leží v doline Cinobanského potoka, cestou popri ňom sa môže návštevník dostať do najkrajších častí chotára. Listnaté a ihličnaté lesy, horské lúky, ticho, čistý vzduch, roztrúsené drevené domčeky, studničky s krištáľovo čistou vodou. To všetko sa ponúka návštevníkovi málo dotknuté civilizáciou. Sú tu výborné podmienky pre turistiku. Cestou sa možno občerstviť zberom lesných plodov – malín, černíc, ale na svoje si prídu, hlavne v jesennom období aj hubári. Z doliny sa dostaneme na hrebeň vrchu Strieborná, z ktorého je nádherný výhľad na okolie. Cez Hrnčiarky sa poľnou cestou dá prejsť na Žihľavu, Látky, Hriňovú, Bykovo a Detviansku Hutu. Tu sa nachádza penzión „Stará krčma“ s možnosťou občerstvenia, ubytovania a jazdy na koňoch. Cinobanské lazy sa okrem prírodných krás môžu pochváliť aj vyše storočnou raritou. Starú krčmu na Žihľave dal postaviť bývalý richtár 1.10.1878. Na starom drevenom tráme, ktorý ostal po viacerých rekonštrukciách je trasľavým písmom vyrytý odkaz, že ide o stavbu starú 125 rokov. O Starej krčme idú rôzne fámy. Koncom 19. storočia bola na cinobanských lazoch vysoká laznícka populácia. Chlapi chodievali pracovať do neďalekej Kokavy a svoju dennú mzdu neraz prepili v kokavskej krčme. Domáci richtár rozhodol, že aj oni budú mať svoju vlastnú krčmu. A tak sa s božou pomocou, ako je to napísané na drevenom tráme, podarilo v októbri 1878 krčmu dokončiť. Pod starým trámom sa podpísal aj slávny zbojník z rodu Kamenských, ktorý bol známy vo viacerých chotároch. Ak sa vyberiete iným smerom prídete na Šutovu jamu a vrch Chrobču. V blízkosti obce sa nachádza, smerom na Lovinobaňu, rekreačná chatová oblasť Lovinka. Sú to všetko prechádzky malebnou prírodou v málo známych častiach nášho krásneho Slovenska. V cinobanských lesoch žije jariabok, zajac, diviak, líška aj srnčia zver. Záujemcom sa naskytá možnosť zapoľovať si v revíri. Bohatstvom tohto kraja je krásna príroda a srdeční ľudia, to všetko čaká na svojich turistov, aby ich objavili.Slovensko
Fan Club BrezničkaMá kapacitu približne 300 osôb, z toho na sedenie cca 120 osôb. Alkoholické, nealkoholické a rôzne iné nápoje si za rozumné ceny môžete objednať v ktoromkoľvek z dvoch barov. Jeden nachádza na vyvýšenom pódiu v zadnej časti klubu kde sa okrem iného dá príjemne posediet na pohodlných sedacích súpravách. V našich baroch Vás obslúžia sympatické barmanky a o Vašu bezpečnosť v klube sa stará Security. Breznička
Čierny hradČierny hrad sa nachádza na západnom Slovensku v pohorí Tríbeč približne 13 km severozápadne od Zlatých Moraviec. Hrad bol postaveny na kremencovom vrchu Čierny hrad 573 m n.m. Približne 2 km severozápadne od obce Zlatno. Hrad leží mimo hlavného hrebeňa a dostať sa dá naňho po žltej turistickej značke priamo zo Zlatna, alebo z Javorového vrchu, kde sa žltá značka križuje so zelenou, ktorá vedie po hlavnom hrebeni Tríbeča. V minulosti patril hrad do Tekovskej stolice, pričom sa nachádzal na jej západnej hranici. Blízky Gýmeš či Oponice už patrili do Nitrianskej stolice. Hrad nestrážil žiadnu významnú stredovekú komunikáciu a pravdepodobne slúžil na obranu nálezísk zlata v okolitých potokoch. Areál hradu predstavuje ovál ohraničený obvodovým valom a vnútornou priekopou orientovaný približne severo južným smerom s rozmermi priblizne 95 m a 55 m. V súčasnosti sa na vale nezachovali žiadne zvyšky obranného múru, avšak vo viacerých zdrojoch sa uvádza že v prvej polovici 20. storočia ešte viditeľné boli. Vstup do hradného areálu sa predpokladá od severo západu, kde je val prerušený. V centrálnej časti areálu sa nachádza obdĺžnikové kamenné jadro hradu o rozmeroch cca. 40 a 16 m, ktoré bolo taktiež orientované severojužne a tvorilo akúsi citadelu celého hradu. Podľa zvyškov murív, terénnychg stôp a vykonaného čiastočného archeologického výskumu z roku 2005 možno predpokladať, že v južnej časti sa nachádzala hranolová útočištná veža, ktorej rozmery možno len odhadovať na 8x8m, pričom hrúbka muriva bola minimálne 180cm.Na severnom konci nádvoria sa pravdepodobne nachádzal palác s rozmermi cca. 16x8 m. Na základe terénnych stôp a odkrytých zvyškov murív možno predpokladať jeho vnútorné členenie. Medzi týmito objektami sa nachádzalo návorie z východu a západu ohradené kamennou hradbou hrubou 90cm. Východný múr bol neskôr zhrubený na 180cm. Archeologickým výskumom sa zistilo, že k jeho vnútornému lícu boli pristavané drevené objekty, najskôr hospodárskej funkcie. Približne v strede nádvoria sa nachádza kráter krorý naznačuje že sa tam mohla nachádzať cisterna. Vstup do horného hradu, vzhľadom na prítomnosť menšieho predbránia o rozmeroch približne 15x15 m nachádzajúceho sa južne od veže, možno predpokladať niekde v jej blízkosti. Keďže archeologický výskum uskutočnený v roku 2007 potvrdil, že samotná veža s najväčšiou pravdepodobnosťou nebola prechodná, sa ako najpravdepodobnejšia javí možnosť, že vstup do horného hradu sa nachádzal pri západnom okraji veže. Túto hypotézu však môže potvrdiť len ďaľší výskum. O histórii Čierneho hradu toho vieme zatiaľ len veľmi málo, keďže v písomných prameňoch sa takmer nespomína a z nadzemných murív sa zachovalo len minimum. Viac informácii o hrade priniesol až archeologický výskum vedený pod vedením M. Slivku v roku 2005. Hrad bol postavený na homoľovitom výbežku Tribečského pohoria (573 m n. m.) s vizuálnym kontaktom na Gýmeš, Hrušov ako aj neďaleký Velčický hrádok. Stavba Čierneho hradu pravdepodobne súvisela s ochranou ryžovýsk zlata v okolitých potokoch a kontrolou lokálnej horskej cesty cez horské sedlo z nedalekých Velčíc do Soľčian na Ponitrí. Obec Zlatno je písomne doložená už v roku 1156, avšak výstavbu samotného kamenného hradu možno zatiaľ na základe výsledkov doterajšieho archeologického výskumu klásť až niekde na prelom 13. a 14. storočia. Šľachtickú fundáciu napovedá donácia susednej obce Zlatno pre Marka a Jána, synov Báša z r. 1328. Výraznejšie prestavby a modernizácia hradu zatiaľ nie su doložené (aj keď minimálne východný hradbový múr bol dodatočne zhubený na 180cm). Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe datovania nálezového materiálu z archeologického výskumu možno predpokladať jeho relatívne krátku existnenciu a zánik niekde na prelome 14. a 15. storočia. Ten mohol súvisieť s majetkovou expanziou Forgáčovcov koncom 14. storočia, ktorým patrilo od r. 1250 Gýmešské panstvo a v r. 1386 Blažej Forgáč získal aj Zlatno. Doteraz jedinou písomnou zmienkou o hrade je listina z roku 1516 v ktorej kráľ Ludovít II. udelil Petrovi a Mikulášovi Forgáčovcom právo ťažiť zlato na ich panstve Fekethewar.Pravdepodobne však označuje už len majetky, ktoré mohli pôvodne patriť k čiernohradskému panstvu a nie samotný hrad, ktorý v tej dobe už najskôr svoju funkciu neplnil. Zlatno
SLSPOtváracie hodiny Po: 08:30 - 16:30 Ut: 08:30 - 16:30 St: 08:30 - 16:30 Št: 08:30 - 16:30 Pi: 08:30 - 16:30 Poltár
KOLORMAX, S.R.O. Poltár
Auto - MotoAutodoprava
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia