Aké je v súčasnosti právo občana Slovenskej republiky na zdravie?

✎Článok

Považujem za potrebné, ako lekár, verejne položiť túto otázku. Spoločenský vývoj v Slovenskej Republike osobne vnímam ako nepriaznivý, ohrozujúci budúcnosť našich detí a dezintegráciu spoločenských hodnôt v protiklade k totalite peňazí. Súčasná kríza spoločnej európskej meny, bola v podstate iniciovaná „výpredajom“ štátnosti, občianskeho princípu a základných hodnôt občianskej slobody a rovnosti nezodpovednou emisiou štátnych dlhopisov niektorými členmi európskeho spoločenstva a následným neúmerným rastom úrokov ďalších a ďalších emisií, požičiavaním si peňazí na spravovanie existujúceho dlhu.

Neprináleží mi, ako neodborníkovi komentovať makroekonomický vývoj, dôležité je však poukázať na zmluvný princíp, ktorého sú peniaze nositeľom, z hľadiska ich zúčtovacej funkcie, pri vyrovnávaní obchodných záväzkov. Zmluvný princíp je súčasne štátotvorným princípom, (spoločenská zmluva, ústava, právo), z hľadiska integrácie ľudskej spoločnosti na základe nepeňažných hodnôt (občianska sloboda a rovnosť, ako odkaz deklarácie práv človeka a občana).

Je alarmujúce, že naša spoločnosť, ako súčasť európskeho spoločenstva národov, sa nachádza v hlbokej kríze z hľadiska ľudských hodnôt, nakazená totalitou peňazí, vnímaných na jednej strane ako spôsob a nástroj moci z hľadiska individuálnej spotreby „čohokoľvek“, a na stane druhej, peniaze ako každodenný stresor z hľadiska spotreby a zabezpečenia domácností, rodiny, spôsobujúce frustráciu jedinca a ekonomickú neslobodu, až obmedzovanie občianskej slobody. V oboch prípadoch snaha jednotlivca peniaze mať, alebo mať ich čím viac, alebo mať až neobmedzene veľa peňazí, bola za posledné roky a desaťročia v spoločnosti „pochopená“ ako „prirodzená“, nespochybniteľná a univerzálna.

Štátnosť, história ľudských práv, poznanie ekonomických zákonitostí, ako aj „právo“ jednotlivca - občana na poznanie, výchovu a vzdelanie človeka, to všetko ako integrujúce princípy ľudskej spoločnosti, ostali zabudnuté.

Z hľadiska socioekonomického kontextu so zameraním na verejné zdravie, je treba zdôrazniť potrebu zdravotníckej výchovy verejnosti, s vysvetlením jej podstaty ako zamerania na cieľ, ktorým je sebavedomý, sebestačný a samostatný občan schopný viesť sociálne a ekonomicky produktívny život. Zdravie je bezpochyby spoločenskou hodnotou, chápanou v súvislosti so schopnosťou jednotlivca vytvárať zdravé sociálne kontakty voči okoliu, teda rodine, kolegom a voči spoločnosti – štátu.

Riešenia pre zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie, pri obmedzených zdrojoch, ktorými spoločnosť reálne disponuje, sa ponúkajú samé, ak účelovo neignorujeme zdravotno-sociálne súvislosti. Nie je možné ignorovať teóriu sociálneho gradientu a sociálnych determinánt zdravia, pretože je nespochybniteľné, že zlý stav verejných financií nevyhnutne zvyšuje sociálne napätie v spoločnosti, čo následne negatívne ovplyvňuje sociálne determinanty zdravia a prehlbujú sa rozdiely na jednotlivých úrovniach sociálneho gradientu.

Paradoxne, za posledné roky sa sociálna politika štátu zúžila najmä na financovanie spotreby domácností dlhodobo nezamestnaných. Štát v „slepej“ viere v peniaze, ktoré majú vyriešiť problém sociálneho vyčlenenia jednotlivca v nadchádzajúcej dobe „technologickej nezamestnanosti“, sa riadi podľa hesla, čím viac peňazí, do sociálneho zabezpečenia, tým lepší výsledok z hľadiska vyrovnania rozdielov medzi „sociálne vyčlenenými“ a majoritou. Celkom sa stratil zo zreteľa cieľ, ktorým mala byť integrácia „sociálne neprispôsobivých občanov“. Došlo teda k nežiaducemu efektu vytvorenia závislosti dlhodobo nezamestnaných na ich sociálnych dávkach, za cenu prehĺbenia sociálneho gradientu z hľadiska reálnych príjmov domácností priemerne zarábajúcich pracujúcich a dlhodobo nezamestnaných, v porovnaní so zužujúcou sa skupinou vysoko nadpriemerne zarábajúcich. Inými slovami, vymierajúca „stredná vrstva“ obyvateľstva je dôkazom zlyhania sociálnej politiky štátu a negáciou hodnoty ľudskej práce. Na jednej strane degradácia ceny práce (nízka minimálna mzda, relatívne vysoké daňové a odvodové zaťaženie), na strane druhej, výchova dlhodobo nezamestnaných „nepracovať“ a vylepšovať príjem domácností aj vysokou pôrodnosťou. Rozdiel v reprodukčnom správaní „sociálne neprispôsobivých“ a „majoritnou“ populáciou nie je možné vysvetľovať len etnickou príslušnosťou, nedostatočným vzdelaním a podobne. Je nutné pripustiť, že ide aj o zneužívanie zneužiteľného sociálneho systému.Prehlbujúce sa sociálne napätie nevyhnutne vyúsťuje do rizika celospoločenského konfliktu, ktorému predchádzajú prejavy neznášanlivosti na úrovni jednotlivých komunít spoločnosti, často na národnostnom, etnickom, alebo náboženskom princípe. Akékoľvek násilie v spoločnosti, je už prejavom zlyhania štátnej moci. Naopak, predpokladom zdravého života jednotlivca a zdravej spoločnosti, je férový, spravodlivý systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia občana. Nie je možné hľadať a akceptovať riešenia, ktoré by neznižovali spotrebu verejných financií na sociálne zabezpečenie. Je nevyhnutné výraznejšie zosobniť zodpovednosť pracujúcich samostatne manažovať svoje zabezpečenie (realizácia práva sociálne sa zabezpečiť). Pracujúci človek musí byť schopný z výplaty nielen prežiť, ale aj sporiť. Zníženie spotreby verejných zdrojov v sociálnom systéme, vyžaduje nevyhnutne zníženie pôrodnosti v „sociálne odkázaných“ komunitách, čo musí byť realizované nástrojmi sociálneho zabezpečenia, reformou systému dávok, smerom k vyrovnaniu rozdielov z hľadiska nárokov, teda odstránením diskriminácie jednotlivých komunít v rámci spoločnosti z hľadiska politiky štátu voči rodine a dôslednou kontrolou a sanáciou práv detí.

Na strane príjmov do štátneho rozpočtu, „milionárska daň“, vlnou nevôle, ktorú pravdepodobne vyvolá, súčasne poukáže na vážnosť hodnotovej krízy spoločnosti, z hľadiska „odcudzenia človeka peniazom“.

Dovoľte mi pozvať všetkých na otvorenú komunitu – diskusné fórum slobodných občanov, ktoré sa pokúsime iniciovať stretnutiami občanov na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, v malej zasadačke na prvom poschodí, vždy v pondelok a štvrtok o 17.00h od 6. 2. 2012.

Medzi prvé diskusné témy sú zaradené otázky sociálnej spravodlivosti, sociálneho gradientu, verejného zdravia a zdravia komunity, sociálny kapitál, výchova ku zdraviu z hľadiska socioekonomického kontextu a „rómsky problém“.

MUDr. Pavol Štec

Zdroj: Noviny Kežmarok